Slovensko aktuálne žije odporom voči vojenskej zmluve s USA (DCA) aj kvôli možným obavám z umiestnenia amerických jadrových zbraní na území Slovenska. Že téma je vážna dokazuje aj dodatočná interpretačná doložka prezidentky republiky Zuzany Čaputovej, ktorá však nebude mať vplyv na obsah kontroverznej zmluvy narúšajúcej suverenitu Slovenskej republiky.
Dnešný deň, 29.januára, štyri dni pred protestom (2.februára) proti predmetnej zmluve, pripomíname Medzinárodný deň mobilizácie proti jadrovej vojne, ktorá aktuálne môže vypuknúť na horúcej ukrajinskej pôde.
Aj preto je načasovanie schvaľovania DCA zmluvy nešťastné a burcuje Slovákov na odpor proti jej ratifikácii. Preto našim čitateľom prinášame stručný prehľad mierového hnutia smerujúceho k odstráneniu jadrových zbraní a dnes špeciálny deň mobilizácie proti jadrovej vojne.
Tento Medzinárodný deň sa pripomína od roku 1986 na základe rozhodnutia Svetovej rady mieru, ktorá je členom Spojených národov a aj na základe spolupráce UNESCO, UNCTAD, UNIDO, ILO, Hnutím zúčastnených krajín, Africkou úniou, Ligou arabských štátov a inými medzivládnymi orgánmi je integrálnou súčasťou svetového mierového hnutia.
Dillíská deklarácia bola prijatá 29. januára 1985 na stretnutí hláv štátov a vlád Indie, Grécka, Mexika, Argentíny, Tanzánie a Švédska v Naí Dillí, hlavnom meste Indie. Deklarácia vyzýva na ukončenie pretekov v jadrovom zbrojení a následné postupné odstránenie jadrových arzenálov na celom svete, ako aj odstránenie hrozby jadrovej vojny.
Tento dátum opäť vyzýva všetkých, aby venovali pozornosť katastrofálnym následkom použitia jadrových zbraní vo svetovom meradle. V súčasnosti má veľa krajín vo svojom arzenáli jadrové zbrane, aj keď ich použitie je zakázané. Toto rozhodnutie bolo prijaté po dramatických udalostiach v roku 1945, keď boli na japonské mestá Nagasaki a Hirošima zhodené dve bomby, ktoré si vyžiadali životy 240 000 ľudí.
Následky jadrových výbuchov sú katastrofálne pre celú planétu, pričom možnosť ich ochrany je dosť obmedzená. Žiarenie je schopné spôsobiť nenapraviteľné škody na prírode a ľudskom zdraví. Rozsiahla jadrová vojna môže spôsobiť klimatickú katastrofu na planéte, ktorá v dôsledku toho zničí celé ľudstvo.
Práca na zákaze jadrových zbraní a ich úplnom nešírení sa začala už dávno. Zmluva o nešírení jadrových zbraní, ktorú pripravil Výbor OSN pre nešírenie a odzbrojenie, bola podpísaná v roku 1968. Do polovice 90. rokov ju potvrdilo päť veľkých jadrových štátov a celkovo 181 štátov.
Zmluvu však nepodpísalo 13 krajín vrátane Izraela, Indie, Pakistanu a Brazílie. Zmluva o nešírení jadrových zbraní zakazuje vlastniť jadrové zbrane všetkým krajinám, okrem piatich veľkých jadrových štátov (Spojené kráľovstvo, Čína, Rusko, USA a Francúzsko). V roku 1995 bola táto zmluva predĺžená na dobu neurčitú, ale dnes je režim nešírenia zbraní v skutočnosti na pokraji kolapsu.
Môžeme len dúfať v zdravý rozum a bystrosť hláv štátov, vďaka ktorým by sme mohli zachrániť život a mier na Zemi.
Dôležité udalosti
1945
Dve atómové bomby zničili mestá Hirošima a Nagasaki a odhaduje sa, že okamžite zabili celkovo 213 000 ľudí.
1946
Vo svojej úplne prvej rezolúcii Valné zhromaždenie označilo jadrové odzbrojenie za hlavný cieľ Organizácie Spojených národov.
1959
Valné zhromaždenie zahrnulo jadrové odzbrojenie ako súčasť komplexnejšieho cieľa všeobecného a úplného odzbrojenia pod účinnou medzinárodnou kontrolou (rezolúcia 1378(XIV)). Ide o vôbec prvú rezolúciu Valného zhromaždenia, ktorú podporilo celé členstvo Organizácie Spojených národov.
1963
Zmluva o zákaze skúšok jadrových zbraní v atmosfére, vo vesmíre a pod vodou, známa aj ako Zmluva o čiastočnom zákaze skúšok, bola otvorená na podpis. Roky trvajúce diskusie medzi Sovietskym zväzom, Spojeným kráľovstvom a Spojenými štátmi dostali po kubánskej raketovej kríze v roku 1962 obnovený pocit naliehavosti.
1967
Preteky v jadrovom zbrojení a kubánska raketová kríza v roku 1962 prinútili vlády Latinskej Ameriky rokovať o Zmluve o zákaze jadrových zbraní v Latinskej Amerike a Karibiku (Tlatelolco), ktorá vytvorila prvú zónu bez jadrových zbraní vo vysoko obývanej oblasti. .
1978
Valné zhromaždenie usporiadalo svoje prvé mimoriadne zasadnutie venované odzbrojeniu. V záverečnom dokumente členské štáty potvrdili, že ich spoločným konečným cieľom je „všeobecné a úplné odzbrojenie pod účinnou medzinárodnou kontrolou“ a že „účinné opatrenia jadrového odzbrojenia a predchádzanie jadrovej vojne majú najvyššiu prioritu“.
1985
Južný Pacifik sa stal druhou zónou bez jadrových zbraní (zmluva z Rarotongy).
1991
Južná Afrika sa dobrovoľne vzdala svojho programu jadrových zbraní.
1992
Na základe Lisabonského protokolu k Zmluve o obmedzení strategických zbraní (START I) sa Bielorusko, Kazachstan a Ukrajina po rozpade Sovietskeho zväzu dobrovoľne vzdali jadrových zbraní, ktoré vlastnia.
1995
Na konferencii o preskúmaní a rozšírení Zmluvy o nešírení jadrových zbraní v roku 1995 štáty, zmluvné strany, prijali bez hlasovania rozhodnutia o predĺžení platnosti zmluvy na dobu neurčitú, „Posilnenie procesu preskúmania zmluvy“ a „Princípy a ciele v oblasti nešírenia jadrových zbraní a odzbrojenia“. ako „Rezolúcia o Blízkom východe“.
Juhovýchodná Ázia sa stala treťou zónou bez jadrových zbraní (Bangkocká zmluva).
1996
Afrika sa stala štvrtou zónou bez jadrových zbraní (Pelindabská zmluva).
Na žiadosť Valného zhromaždenia Medzinárodný súdny dvor poskytol poradné stanovisko k zákonnosti hrozby alebo použitia jadrových zbraní.
Zmluva o úplnom zákaze jadrových skúšok bola otvorená na podpis.
2000
Na konferencii o preskúmaní NPT v roku 2000 zmluvné štáty prijali trinásť praktických krokov pre systematické a progresívne úsilie o jadrové odzbrojenie.
2006
Stredná Ázia sa stala piatou zónou bez jadrových zbraní (Zmluva o zóne bez jadrových zbraní v Strednej Ázii).
2008
Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun oznámil svoj päťbodový plán na jadrové odzbrojenie.
2010
Na hodnotiacej konferencii NPT v roku 2010 štáty, ktoré sú zmluvnými stranami dohovoru, prijali 64-bodový akčný plán týkajúci sa všetkých troch pilierov zmluvy – jadrového odzbrojenia, nešírenia jadrových zbraní a mierového využívania jadrovej energie – a praktických krokov na implementáciu rezolúcie z roku 1995 o strednej východ.
2013
Valné zhromaždenie usporiadalo svoje vôbec prvé stretnutie na vysokej úrovni o jadrovom odzbrojení. Valné zhromaždenie uznesením 68/32 vyhlásilo, že 26. september bude Medzinárodným dňom úplnej likvidácie jadrových zbraní.
Valné zhromaždenie v súlade s rezolúciou 67/56 zvoláva pracovnú skupinu s otvoreným koncom na napredovanie v multilaterálnych rokovaniach o jadrovom odzbrojení.
2016
Valné zhromaždenie v súlade s rezolúciou 70/33 zvoláva druhú pracovnú skupinu s otvoreným koncom na pokračovanie v mnohostranných rokovaniach o jadrovom odzbrojení.
2017
- júla je prijatá Zmluva o zákaze jadrových zbraní. Ide o prvý multilaterálny právne záväzný nástroj pre jadrové odzbrojenie, o ktorom sa rokovalo za posledných 20 rokov.
2018
Generálny tajomník spustil „Zabezpečenie našej spoločnej budúcnosti: Agenda pre odzbrojenie“. Agenda sa zaoberá odstránením jadrových zbraní v rámci „odzbrojenia na záchranu ľudstva“.
2020
Päťdesiate výročie nadobudnutia platnosti Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT).
2021
Zmluva o zákaze jadrových zbraní vstúpi do platnosti 22. januára.
Dňa 3. februára sa zmluvné strany dohodli na predĺžení platnosti Zmluvy medzi Spojenými štátmi americkými a Ruskou federáciou o opatreniach na ďalšie znižovanie a obmedzenie strategických útočných zbraní („nový START“) do 4. februára 2026.
SKSPRAVY
Zdroj: SKspravy.sk https://skspravy.sk/svet/29-januar-medzinarodny-den-mobilizacie-proti-jadrovej-vojne/ © SKSPRAVY Všetky práva vyhradené Člen skupiny BossMedia