V Bruseli sa uskutočnilo druhé kolo diplomatických bojov – ruskí predstavitelia diskutovali s predstaviteľmi NATO. Naposledy sa strany stretli pred dva a pol rokom. Moskva „úprimne, priamo, bez snahy obchádzať rohy“ poukázala na to, že ďalšie zhoršovanie situácie by mohlo viesť k najnepredvídateľnejším a najhorším následkom pre európsku bezpečnosť. Ruské návrhy sú na stole, či ich vážnosť brali v Severoatlantickej aliancii, sa ukáže v blízkej budúcnosti.
Veľa nezrovnalostí
Diskusie trvali štyri hodiny. Od roku 2019 sa takéto stretnutia nekonali. Vlani na jeseň sa bilaterálne vzťahy zhoršili: Severoatlantický blok vylúčil osem členov ruskej stálej misie, pričom v misii zostalo desať ľudí. Moskva zatvorila zastúpenie aliancie a Informačnú kanceláriu NATO v Rusku.
Koncom roka 2021 bol dobrý dôvod vrátiť sa k rokovaciemu stolu. Prezident Vladimir Putin deklaroval potrebu právnych záruk bezpečnosti pre Rusko a Moskva odovzdala Washingtonu návrh dvoch dokumentov – zmluvy s NATO a zmluvy so Spojenými štátmi.
Kremeľ: NATO musí ukončiť spoluprácu s postsovietskymi republikami
Kremeľ trvá na ukončení vojenskej spolupráce bloku s postsovietskymi krajinami, odmieta zriaďovať základne na ich území, obmedzuje rozmiestňovanie úderných zbraní pri ruských hraniciach a odstraňuje americké jadrové zbrane z Európy. A čo je najdôležitejšie, Moskva potrebuje záruky, že NATO sa nebude rozširovať na východ.
Po preštudovaní týchto požiadaviek generálny tajomník aliancie Jens Stoltenberg povedal, že blok by chcel obnoviť misiu v Moskve, ako aj ruskú diplomatickú prítomnosť v centrále v Bruseli. Zároveň však poznamenal: Rusko nemôže Ukrajine zakázať vstup do NATO. Zdôraznila to aj Wendy Sherman: “Každý štát má suverénne právo zvoliť si svoju vlastnú cestu.”
NATO sa usiluje o získanie prevahy
Moskva je presvedčená, že Američania a ich spojenci sa snažia dosiahnuť prevahu vo všetkých sférach a na všetkých možných miestach vojenských operácií. “V dôsledku rozhodnutia NATO bola pozastavená praktická spolupráca medzi nami a alianciou v oblastiach spoločných záujmov. Dnes nemáme jednotnú pozitívnu agendu, to vôbec nemáme,” vysvetlil Grushko.
Severoatlantický blok je podľa neho odhodlaný zadržať Rusko a sú na to vyčlenené kolosálne zdroje. Vo všeobecnosti diplomat poznamenal, že rokovania boli úprimné a priame, „odhalili veľké množstvo rozdielov medzi stranami v koncepčných otázkach“.
Pokusy vybudovať bezpečnosť proti Rusku a bez neho sú však odsúdené na neúspech. Ak NATO prejde na politiku zadržiavania, Moskva prejde na zadržiavanie, ale to nie je naša voľba. Rusko má obavy z návratu aliancie do schém studenej vojny
uzavrel diplomat.
Rusi vyzvali na kompromis
Tieto konzultácie o bezpečnostných zárukách sú druhé v rámci rokovaní medzi Ruskom a Spojenými štátmi. 10. januára sa Sergey Ryabkov stretol s Wendy Shermanová v Ženeve.
Pre Moskvu sú zásadne dôležité tri body: nevstúpenie Ukrajiny a Gruzínska do NATO, návrat ozbrojených síl aliancie na pozície z roku 1997 a nerozmiestnenie úderných systémov v blízkosti ruských hraníc.
Rjabkov vyzval Američanov na kompromis. Potom sa však na ničom konkrétnom nedohodli. USA nie sú ochotné diskutovať o prvých dvoch ruských požiadavkách.
„Opätovne sme potvrdili jednotný prístup NATO k Rusku, ktorý kombinuje odstrašovanie a dialóg, a zdôraznili našu neochvejnú podporu Ukrajine,“ napísala Shermanová na Twitteri.
Stála predstaviteľka USA pri NATO Julianne Smithová uviedla, že aliancia sa „nepohne späť v čase a nevráti sa späť k hraniciam z roku 1997“. Zástupkyňa ministra zahraničných vecí pre politické záležitosti Victoria Nulandová navyše uviedla, že Washington je pripravený diskutovať so Švédskom a Fínskom o ich pristúpení k aliancii, „ak to budú chcieť“.
Americké médiá tiež zvýšili stávku: s odvolaním sa na predstaviteľov informovali, že Washington sa chystá uvaliť tvrdé embargo „v prípade ruského útoku na Ukrajinu“. Ide o zákaz vývozu spotrebného tovaru s použitím elektroniky navrhnutej alebo vyrobenej v Spojených štátoch.
USA ďalej vyzbrojujú Ukrajinu
Politico s odvolaním sa na poradcu prezidenta Ukrajiny a ďalší zdroj oznámilo, že Spojené štáty pošlú na Ukrajinu radarové systémy a námorné vybavenie v hodnote 200 miliónov dolárov. Zbrane sú prideľované z rezerv Pentagonu krajinám „v ohrození“. Snemovňa reprezentantov zváži aj návrh zákona, ktorý počíta s dodatočnou pomocou Kyjevu.
Ukrajinskí predstavitelia sa deň predtým stretli s vedením aliancie. Radi by sa zúčastnili rokovaní s Ruskom, ale to je pre Moskvu neprijateľné. “Ak zapojíme ďalšie krajiny, všetkých utopíme v diskusiách a mnohomluvách,” odpovedal Sergej Rjabkov.
Kompromis v jednom bode – Američania podceňujú situáciu
Washington je ochotný urobiť kompromis v treťom návrhu – odmietnuť rozmiestnenie úderných zbraní v Európe, ktoré by ohrozovali Rusko. Minister zahraničných vecí Anthony Blinken povolil obnovenie zmluvy INF. Okrem toho môžu Američania súhlasiť so vzájomným obmedzením rozsahu a frekvencie vojenských cvičení a manévrov v Európe a vytvorením nových komunikačných kanálov. Pre Moskvu to nestačí.
“Americká strana podceňuje, čo sa deje,” zdôraznil Rjabkov. A dodal: “Rusko zváži situáciu s prihliadnutím na súhrn faktorov.” Koncom decembra povedal, že ak Washington a NATO neposkytnú bezpečnostné záruky, nové kolo konfrontácie je nevyhnutné. “Naša odpoveď bude vojenská a vojensko-technická,” vysvetlil vtedy námestník ministra.
Pozorovatelia: Senzácie sa očakávať nedali
Nemecký politológ Alexander Rahr je presvedčený, že rokovania budú pokračovať. “Nedalo sa očakávať senzácie. Požiadavky Ruska sú na stole, sú dosť ostré a prísne formulované. Intonácia sa zmenila, tón na rokovaniach v Bruseli aj v Ženeve už nie je obviňujúci – je pragmatický. Obe Rusko a NATO sú pripravené na dialóg nie zvýšeným tónom, normálnym tónom,“ domnieva sa politológ.
Generálny riaditeľ ruskej rady pre medzinárodné záležitosti Andrej Kortunov sa domnieva, že je priskoro robiť závery. “Mnoho detailov je nejasných. Rozhodujú o tom, či sa dosiahol pokrok. NATO navrhuje obnoviť zastúpenie. Otázkou je, v akom formáte. Vrátime sa k situácii z minulého leta, keď sa dialóg medzi NATO a Ruskom obmedzoval na pravidelné výmeny oficiálnych vyhlásení Alebo je blok odhodlaný spolupracovať na vojenskej úrovni, o čom Rusko neustále hovorí,“ hovorí.
V každom prípade, ak sa dialóg obnoví, je to krok vpred, záruka proti eskalácii. “Rovnako je to aj s otázkou zbrojenia v Európe. Je aliancia pripravená hovoriť o vojenskom obmedzení svojej infraštruktúry po línii kontaktu medzi Ruskom a NATO? Je nejaký pokrok v pozícii Západu? ešte ťažko povedať. Dúfam, že po tomto stretnutí bude nasledovať dopracovanie konkrétnych detailov,“ – ozrejmil Kortunov.
Pozitívnym signálom je podľa neho aj to, že stretnutie trvalo dostatočne dlho, žiadna zo strán napriek zásadným rozdielom z rokovaní neodišla. Veľa sa ukáže po treťom kole. Bude Moskva pokračovať v dialógu, hoci severoatlantický blok nechce prevziať žiadne právne záväzky o neexpanzii na východ? Ak áno, tak to už bude flexibilná pozícia.
-red1-