Ilustračné foto: SKsprávy
Premiér cudzích záujmov, pôsobiaci na Slovensku, sa stal víťazom parapolitickej olympiády v súťaži, kto sa rýchlejšie vzdá ruskej ropy. Je to bláznivé zápolenie politikov, ktorého zmyslom je nepotešiť oko, ani srdce, ani peňaženku svojich domácich divákov – občanov. Práve naopak. Heger ako víťaz sa zapíše do dejín sebaničenia.
Angažovanou servilnosťou k cudzích záujmom dokonca prepísal olympijské de Coubertinovo krédo „nie je dôležité vyhrať, ale zúčastniť sa“ na progresívne „nie je dôležité vyhrať, ale prehrať“.
V tejto geopolitickej paraolympiáde postavenej na hlavu sa nesúťaží v telocvičniach, ani na štadiónoch, ale v uzavretých bruselských zasadačkách.
A podľa pravidiel amerického uncle Sama v servilnej inklúzii, kde rozhodcovia zohľadňujú tri kritériá: kto sa najviac zapáči Spojeným štátom, kto sa najviac vzdá svojich národno-štátnych záujmov a kto najviac ekonomicky potopí svojich občanov.
Protektorát Slovensko môže byť hrdé na svojho premiéra Hegera, ktorý sa stal jednoznačným víťazom šiestej ropnej paraolympiády na ostatnom bruselskom samite.
S prevahou vyhral vo všetkých troch súťažných kategóriách. Získal dokonca aj anticenu fair-play za to, že sa pokúšal „získať na palubu“ nového Titanicu, z ktorej sa hádžu do mora vlastní občania a domáce záujmy, aj maďarského reprezentanta Viktora Orbána, súc neúspešne.
Na tejto bláznivej olympiáde nie je dôležité, čo vidí oko, prípadne cíti peňaženka alebo ekonomika, ale to, čo o svojom výkone poviete a kto vám v Bruseli a vo Washingtone najviac zatlieska.
Preto sa ozval Hegerov tréningový sparingpartner Gyimesi a obvinil Hegerovho predskokana Sulíka, že v Bruseli predtým vraj nevydupal lepšie podmienky pre súťažiaceho Hegera.
Sulík ho musel upozorniť, že ide o bláznivú paraolympiádu, kde je všetko naopak, a že preto kritika smeruje na Hegera, ktorý úspešne nedobehol do cieľa a skrátil na rekordné, čiže sebazničujúce maximum, teda v skutočnosti minimum, čas na odstrihnutie sa od ruskej ropy.
Kolektívnym víťazom bláznivých OH sa tak inkluzívne a multidisciplinárne, vďaka premiérovi v službách cudzích záujmov, stali všetci Slováci. Opäť sme to „vyhrali“ (pozn.: nezabudnite to čítať naopak… ako všetko ostatné) na plnej čiare v súťažných parametroch. Kalorický príjem vo finančných jednotkách máme len tretinový z toho, čo západní „športovci“, ale vzdáme sa ruskej ropy nielen najrýchlejšie, ale aj najbolestnejšie! Prídeme dokonca o vlastnú rafinériu…
Je viac než isté, že takéto paravýkony na hlavu dlho nik na Olympiáde bláznov neprekoná. Nepochybne sa všetci z tímu Heger a obyčajných športovcov, ba i celý koaličný kolektív teší už na hlavné zápolenie, ktoré vyvrcholí v svetovom finále „kto zruinuje svoj štát a ľudí“ najrýchlejšie, kto ich pošle k vode najhlbšie a kto nezdvihne samouvalené najťažšie ekonomické bremeno.
Dúfam, že nielen politickým bláznom a tým, čo im ešte stále tlieskajú za „výkony“ už došlo, že sa tu nehrá len o to, kto sa najrýchlejšie vzdá ruskej ropy a plynu, ale najmä o to, kto najrýchlejšie zruinuje svojich občanov a definitívne porazí svoju národnú a štátnu suverenitu.
Lebo presne o to ide americkému zakladateľovi novodobých bláznivých (geo)politických olympijských hier.
Rafael E. Rafaj