V sobotu 17. júla si Slovensko pripomenulo už 29. výročie vyhlásenia Deklarácie o zvrchovanosti Slovenskej republiky. Týmto štátotvorným aktom sa spustil proces uplatnenia si práva slovenského národa sa sebaurčenia vznikom vlastného štátu.
Aký je stav a najmä postoj s reálnymi činmi súčasnej mocenskej garnitúry voči zvrchovanosti je legitímna otázka, pretože sloboda ľudí a suverenita štátu sa ťažko získavajú, ale ľahko strácajú. Najmä postupným uberaním zo základných práv a slobôd ľudí, čiže zvrchovanosti občana voči tým, ktorí mu majú slúžiť a tiež stratou pôvodnej suverenity národa ako garanta a hegemóna štátnosti a zvrchovanosti štátu v zahraničnej politike, ale aj voči nadnárodným mamutím korporáciám pôsobiacich vo vlastnom štáte.
Keď sa suverenita a zvrchovanosť zrádzajú politikmi pri moci
Satirik a či nezávislý pozorovateľ Slovenska by dnes povedal, že zvrchovanosť je o jej zrádzaní. A nie hocikým. Prezidentka SR Zuzana Čaputová pred mesiacom (15. júna) na konferencii euroatlantického think tanku GLOBSEC zradila národno-štátne záujmy a hodnotu zvrchovanosti SR. Slepou podporou a súhlasom na vzdanie sa práva veta ako to žiada nemecký minister zahraničia Heiko Maas dala facku slovenskej zvrchovanosti.
Ilustrácia: Zuzana Čaputová s prejavom na konferencii GLOBSEC 15.júna 2021. Foto: TASR/teraz.sk
Práve veto je pre malé národné štáty akou-takou garanciou ochrany ich záujmov a ich zvrchovaného slobodného postoja. Slovensko nemusí mať a ani nemá rovnaký postoj v geopolitických súradniciach, nielen z rozdielneho historického vývoja, ale aj uplatňovania kultúrnych väzieb slovanskej vzájomnosti, ktorá Západu na čele s Nemeckom, ktoré sa snažilo Slovanov vykynožiť, nič nehovorí.
Meniť zásadné pravidlá za pochodu je neprípustné
Slovenská hlava štátu na americkom krku tak prikývla na odobratie poslednej poistky, ktorá presvedčila tesnú väčšinu Slovákov (52%), aby hlasovali v referende (2004) za vstup Slovenska do EÚ. Takéto princípy sú trvalé a nemenné a podliehajú aj právnemu princípu zákazu retroaktivity, pretože ide o podvod na voličoch. Je ako keď by ste si kúpili byt v spoločnom vlastníctve za podmienky, že nijaké rozhodnutie sa neurobí bez vášho výslovného súhlasu pri vašom práve veta a neskôr by väčší nájomník túto zmluvu zrušil alebo by tlačil na vás, aby ste sa svojej ochrany vzdali v prospech hlasovania nájomníkov vo väčších bytoch. Každý normálny a zodpovedný človek by s tým nesúhlasil a odvolal by sa na pôvodnú zmluvu.
Ilustrácia: vyhlásenie deklarácie SNR o zvrchovanosti SR 17.júla 1992, text číta Jozef Prokeš. Foto: TASR
Zbavovanie suverenity začali víziou „jadra“ a dvojrýchlostnej únie
Metódou postupného otvárania overtonovho okna alebo ľudovo varením žaby smeruje nemecký návrh zrušenia práva veta v zahraničnej politike, ale ak sa vytvorí precedens, tak Brusel alebo silní členovia únia si zvyknú uzurpovať postupne aj ďalšie oblasti pod seba. Pripomeňme si, že pred časom Nemecko a Francúzsko prišli s iniciatívou tzv. jadra, čiže dvojrýchlostnou úniou. Preložené do normálnej reči to znamenalo rýchlejšie zbavovanie sa národných kompetencií v prospech centralizácie únie až do štádia vytvorenia unitárnych Spojených štátov Európskych namiesto modelu Európy národov a štátov.
Ilustrácia: Nemecká kancelárka Angela Merkelová, britská premiérka Theresa Mayová a francúzsky prezident Emmanuel Macron na summite EÚ (2017). Foto: SITA/AP Geert Vanden Wijngaert
„Nemecko a Francúzsko boli vždy hlavnými hýbateľmi integrácie, takže bez ich politickej spolupráce môže len ťažko vzniknúť integračná iniciatíva vo vnútri EÚ,“ zhrnul analytik Radovan Geist z portálu Euractiv v roku 2017 nápad na zriadenie tzv. tvrdého integračného jadra vo vnútri EÚ. Mnohí tejto iniciatíve predpovedali rozdelenie samotnej únie či dokonca krach projektu.
Jaroslaw Kaczynski po stretnutí s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou vo februári 2017 varoval, že dvojrýchlostná Európa povedie k rozpadu až zničeniu Európskej únie v jej dnešnej podobe.
Sebadeštrukcia zbavením sa práva veta v EÚ
Čaputová na vplyvnej konferencii GLOBSEC povedala, že EÚ by mala upraviť svoje pravidlá tak, aby v zahraničnej politike nerozhodovala na základe zhody všetkých štátov, čiže vyzvala na protektorátne postavenie Slovenska voči Nemecku a ďalších veľkým štátom, ktoré si najmä voči Rusku, Poľsku či Maďarsku a predtým aj voči Taliansku uplatňovali svoje geopolitické, ekonomické ale v poslednej dobe najmä ideologické záujmy.
Postoj Zuzany Čaputovej, ktorá zodpovedá za zahraničnú politiku, robí zo Slovákov bezdomovcov v EÚ a zo zvrchovanosti Slovenskej republiky naozaj len „tútokrajinu“ pre cudzie záujmy.
Veď o tom, či niekto porušuje alebo neporušuje “spoločné pravidlá”, musia predsa rozhodnúť všetci členovia spoločenstva. Nakoniec aj tá “spoločná pozícia” či hodnoty musia vzniknúť súhlasom všetkých, inak je to diktát, inak to nie je v súlade s pôvodnou dohodou. Takýto mocensko-silový prístup najmä nemeckej politiky robí celú úniu nedôveryhodnou. Bezpodmienečný diktát Nemecka si nielen Poľsko, ale aj ďalšie východné štáty v histórii užili až-až. Takže nielen diktát, protektorát, ale ani diktatúru jediného „správneho“ názoru nepotrebujeme, ani nechceme!
Zvrchovanosť je aj o práve povedať “nie”
Zvrchovaným právom každého, tobôž menšieho štátu je právo povedať “NIE!” silným a veľkým tohto sveta.
O tomto je nielen zvrchovanosť, suverenita, ale aj demokracia, ktoré globalizátori a úradníci Nového svetového poriadku (NWO) pošliapavajú na dennom poriadku. Práve preto musíme byť ostražití a neustále si chrániť svoju suverenitu aj zvrchovanosť.
Ilustrácia: Slováci spontánne a s vďakou vítajú vyhlásenie zvrchovanosti SR. Foto: TASR
Na výročí zvrchovanosti sa v tomto roku priživili aj všetky strany vládnej koalície. Niečo odporné, slizké a úlisné. Tí, ktorí schválili konfrontačnú Bezpečnostnú stratégiu SR; tí, ktorí porušujú zásadu mierového spolunažívania; tí, ktorí mesačne schvaľujú desiatky presunov ťažkej vojenskej techniky cudzích armád cez územie SR; tí, ktorí ignorujú základnú zvrchovanosť občana a národa vo svojom štáte a označujú ľudí za “opice” – tí si idú otierať ústa o posvätnú hodnotu zvrchovanosti?!
Prezidentka spochybnila právo a vôľu Slovákov po samostatnosti
Rozhorčenie tu, žiaľ, nekončí. Prezidentka Čaputová zaperlila aj na výročie Deklarácia o zvrchovanosti. Tá bola podľa jej oficiálneho vyhlásenia vraj len “dôsledkom vývoja udalostí…”
Súčasná hlava štátu – ktorý by tu nebol bez vyhlásenia zvrchovanosti – týmto ponížila posvätné právo aj túžbu a vôľu slovenského národa na vlastnú štátnosť i text štátotvorného dokumentu, že „tisícročné úsilie slovenského národa o svojbytnosť sa naplnilo“. Ponížiť vyhlásenie zvrchovanosti len na zhodu politických okolností je degradácia nespochybniteľnej vôle a práva národa na sebaurčenie. Historická pravda bola opačná: práve vďaka chápaniu českej aj slovenskej strany, že model federácie je neudržateľný v akejkoľvek podobe a oba národy smerujú k samostatným suverénnym republikám sa Slováci a Česi rozišli pokojnou cestou. V histórii 20.storočia už po druhýkrát, mimochodom.
Medzinárodné právo na suverenitu a zvrchovanosť je totiž nespochybniteľné, je neprenosné a je nepremlčateľné! Je automatickým nárokom, ius naturale (Ius naturale est, quod omnia animalia docuit – prirodzené právo je to, či príroda naučila všetky tvory (D 1, 1, 1, 3 – Ulpianus), o ktorom sa nediskutuje. Právo na suverenitu, štátnosť a zvrchovanosť sa uplatňuje a berie. A keď nie, tak národy oň bojujú. A rovnako, keď im suverenitu, slobodu a zvrchovanosť niekto berie alebo ukrajuje.
Už sme tu mali rôznych predstaviteľov – ktorí tlieskali za výrok o Slovensko ako o „čiernej diere Európy“ generátorov náhodných slov, politikov, čo rýchlejšie hovorili ako rozmýšľali, ale takýto smoothovač názorov, ktoré sa ani v mixéri nespoja do jednej hmoty sme tu ešte v histórii nemali.
Nový protektorát za misu bruselskej šošovice?
Hlava slovenského štátu urobila zo slovenskej zvrchovanosti protektorátnu slúžku bruselskej a ideologickej diktatúry.
Podľa nej je síce „suverenita štátu dôležitá hodnota“, ale vraj „môže byť v súlade s európskymi hodnotami“. To asi ťažko, pretože základnou, presnejšie únijnou “bruselskou” hodnotou je unifikácia, glajchšalt, a bruselský centralizmus, ktorý likviduje systematicky suverenitu štátu, zvrchovanosť národa i národných parlamentov rozhodovať o sebe, obmedzuje základné práva a slobody ľudí, zasahuje do práva a národných kompetencií a mieša sa aj do individuálnej identity ľudí.
Slovenská zvrchovanosť tak nemôže byť nikdy v súlade v ideologicky a geopoliticky podfarbenými „európskymi“ hodnotami. Ostatne tie pôvodné, skutočne európske hodnoty – rozmanitosť (jazykov, kultúr, národov), kritické myslenie, štátna suverenita, rešpektovanie práv a slobôd, plurality názorov a demokracie ako vôle väčšiny ľudu únijná politika systematicky likviduje.
Ilustrácia: originál dokumentu – Deklarácie SNR o zvrchovanosti Slovenskej republiky. Zdroj: NR SR
Je smutné, že Slovensko dospelo do štádia, keď má na čele štátu a vo vedení štátu politikov, ktorí nedorástli na štátnikov, nesprávajú sa zvrchovane, suverénne, sebavedome, národne a nepočúvajú ani hlas ľudu. Takéto tipy by radšej o zvrchovanosti, štátnosti a suverenite mali radšej mlčať, než sa štylizovať do klamlivých a málo uveriteľných pozícií.
Európa národov alebo Európa jedného centra?
Aj my sme európske hodnoty tvorili, ale ak nám našu suverenitu a zvrchovanosť, právo na vlastný názor a vlastnú cestu obmedzujú či dokonca likvidujú v mene „európskych hodnôt“ ako v bývalej totalite, potom máme nielen právo, ale povinnosť postaviť sa za obranu našej zvrchovanosti a vlastných záujmov, ktoré sú špecifické a legitímne. Bez práva vetovať niektoré postoje EÚ, ktoré by oslabili slovenskú suverenitu by sme ohrozili aj vlastnú podstatu, pretože by sme sa úplne vydali do jednostranného područia globálnych alebo únijných záujmov, ktoré určujú veľkí hráči a ich záujmy.
Rafael Rafaj
Informačný servis k téme sebaurčenia národov
CHARTA OSN
Ciele Organizácie Spojených národov sú tieto: Zachovať medzinárodný mier a bezpečnosť, aby sa predišlo ohrozeniu mieru.
Rozvíjať medzi národmi priateľské vzťahy založené na úcte k zásade rovnoprávnosti a sebaurčenia národov, ako aj robiť každé iné vhodné opatrenia na posilnenie svetového mieru (Charta OSN, Článok 1 z roku 1948)
V roku 1960 v kontexte dekolonizácie bola prijatá rezolúcia Valného zhromaždenia (VZ) OSN 1514
Základom pre túto deklaráciu je právo každého národa na sebaurčenie, na slobodné určenie svojho politického statusu a na slobodné uskutočňovanie svojho ekonomického, sociálneho a kultúrneho rozvoja.
Právo na sebaurčenie bolo taktiež prijaté do Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach ako aj do Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach z roku 1966.
Tieto pakty sa nevyhýbajú radikálnemu poňatiu sebaurčenia a uvádzajú ho hneď v prvom článku:
Všetky národy majú právo na sebaurčenie. Na základe tohto práva slobodne určujú svoj politický štatút a slobodne uskutočňujú svoj hospodársky, sociálny a kultúrny vývoj.
Právo na sebaurčenie je tiež jednou zo siedmich zásad Deklarácie zásad medzinárodného práva upravujúcich mierové, priateľské vzťahy a spoluprácu medzi štátmi z roku 1970.
Rafael Rafaj
Zdroj: SKspravy.sk https://skspravy.sk/komentare/caputova-vyhlasenim-k-zvrchovanosti-spochybnila-pravo-a-volu-slovakov-po-samostatnosti/ © SKSPRAVY Všetky práva vyhradené Člen skupiny BossMedia