Na našej stránke sa občas snažíme vysvetľovať niektoré historické dezinterpretácie. Robíme to preto, aby sme našim čitateľom pomohli dostať sa k bližšie k historickej skutočnosti a pretože máme históriu radi – jej prekrúcanie nás mrzí.
Šírenie dezinformácií nie je v tomto smere doménou len alternatívnych médií. Polopravdivé tvrdenia, či bludy nachádzame aj v inak profesionálnych médiách s pomerne vysokým rozpočtom a širokým tímom ľudí. Neradi by sme zachádzali do úvah prečo manipulácia histórie vzniká a aká môže byť na to motivácia. Poďme sa radšej pozrieť na konkrétny príklad.
Dnes Denník N zverejnil článok od pána Mariána Balasza s názvom “Ako Dáni odmietli nacizmus a v čom je to poučné pre dnešok”. Autor je podľa dostupných informácií “Politický komentátor, publicista, vysokoškolský pedagóg, teológ. Externe prednáša na Trnavskej univerzite, Katedra sociológie”. Teda nie je historik, čo je viditeľné na informáciách, ktoré šíri. Autor uviedol, že “Dánsky kráľ vyhlásil, ak Nemci budú nútiť Židov pripnúť si na hruď žltú hviezdu, pripne si ju aj on. Toto jednoduché gesto bolo zrejme jedným z kľúčových momentov celého príbehu. Práve po tomto vyhlásení nacisti od uvedeného nariadenia napokon ustúpili..” – túto informáciu zdieľalo na svojom facebooku aj samotné médium, Denník N.
Príbeh takejto vzornej solidarity, keď sa panovník maličkej krajiny postaví “Ríši zla” a z obdivuhodného súcitu k “slabším” odmietne nejaké nálepkovanie a označovanie obyvateľov (žltou hviezdou) a týmto ich od dehumanizácie zachráni, pôsobí naozaj srdcervúco. Áno, takýto nenásilný spôsob protestu, ktorým sa niekto dobrovoľne vystaví riziku, aby pomohol iným, by nám mohol slúžiť ako morálna lekcia správania v neľahkých časoch. Problém je v tom, že sa to nikdy nestalo – je to rozprávka. Rovnako nie je pravda ani to, že Dávidovu hviezdu začali nosiť aj nežidovskí obyvatelia Dánska, čo je súčasť podobného rozšíreného mýtu.
Operácia Weserübung na jar 1940 skončila obsadením Dánska Nemeckom. Napriek tomu si dánska vláda zachovala istý druh samostatnosti a niektoré kompetencie boli úplne v jej rukách. Dánsko, hoci v zvláštnej podobe, sa dokonca oficiálne pridalo k Paktu proti Kominterne. Malá dánska židovská komunita (okolo 7000 Židov) bola v Dánsku plne integrovaná a akákoľvek protižidovská politika sa preto u majority stretla so silným nepochopením. Nemci a dánska vláda nosenie Dávidovej hviezdy dánskym Židom nikdy neprikazovali. Počas rokov okupácie žila židovská komunita v relatívnom pokoji. To sa zmenilo so stupňujúcou aktivitou dánskeho odboja v roku 1943, proti ktorému Nemci podnikali zásahy, ktoré sa dotýkali aj dánskych Židov. Dánsky kráľ, ale aj občania skutočne pomáhali židovským spoluobčanom dostať sa do neutrálneho a len pár kilometrov vzdialeného Švédska, mimo dosah Nemcov. Proti presunu Židov do Švédska Nemci nepodnikli väčší vojenský zásah, pretože si nemohli dovoliť zhoršiť situáciu v Dánsku, keďže v tej dobe na frontoch nedosahovali úspechy. Zrejme si povedali, že keď sa krajina zbavila Židov, tak to nebudú už zbytočne hrotiť. V gete Theresienstadt (dnes Česká republika) napriek tomu skončilo podľa oficiálnych čísel okolo 500 dánskych Židov, z ktorých sa 52 konca vojny nedožili.
Napriek tomu, že sa protižidovská politika v Dánsku neprejavila ako v iných krajinách pod nemeckým vplyvom, je tento príbeh o nosení, či o vyhláseniach v súvislosti so žltou hviezdou a dánskych kráľom alebo dánskymi občanmi v rámci protestu len súčasť propagandy ešte z čias druhej svetovej vojny. Tieto mýty boli objasnené už dávno (podobne ako rozprávky o mydlách zo Židov) a preto mi príde nepochopiteľne, keď ich ešte aj dnes šíria inak celkom vzdelaní a inteligentní ľudia (možno v rámci akejsi moralizujúcej kampane?).
Na záver treba upozorniť na nezmyselnú paralelu, ktorá vzniká medzi týmto rozprávkovým momentom a situáciou Židov v Slovenskom štáte. Demografické a geografické faktory boli v Slovenskom štáte úplne iné. Židovská menšina na Slovensku bola omnoho početnejšia a žiaden neutrálny priestor, čo by kameňom dohodil – ako Švédsko, v okolí neexistoval. K tomu treba vnímať aj pomerne negatívne historické vzájomné skúsenosti oboch skupín (Slováci – Židia). Aj toto spôsobilo, že “riešenie židovskej otázky” u nás dopadlo inak ako v Dánsku. Taktiež porovnávanie dánskeho kráľa Kristiána X. s našim prvým prezidentom Jozefom Tisom je jednoducho diletantizmus.
Zdroje:
Busck Steen a kol. autorov: Dějiny Dánska, Nakladatelství Lidové noviny 2006
https://encyclopedia.ushmm.org/content/en/article/king-christian-x-of-denmark
www.jta.org/2015/02/21/culture/the-star-of-david-myth-and-the-world-war-ii-rescue-of-danish-jewry