Dnes si pripomíname Deň boja za slobodu a demokraciu. 17. novembra 1989 začala Nežná revolúcia (demonštrácie sa konali na Slovensku už deň predtým).
Nežná revolúcia ukončila obdobie vlády Komunistickej strany Československa. KSČ dlhé roky vraždila, väznila a okrádala občanov, ktorí nesúhlasili s jej “pokrokovou” ideológiou a v celom štáte obmedzovala slobodu a ľudské práva.
Samozrejme, bolo by nespravodlivé paušálne zavrhovať celé obdobie rokov 1948-1989 a to najmä k tým, ktorí poctivo zlepšovali Slovensko v oblasti vedy, kultúry, priemyslu či poľnohospodárstva. V týchto odvetviach sa dokázali viaceré skutočne úctyhodné výsledky aj vďaka námahe a šikovnosti množstva ľudí, ktorí so zvrátenými praktikami režimu nemali nič spoločné. Revolúciu zase dokázali zneužiť aj amorálne postavy, ktorým sa darilo (a stále darí) dostať sa k moci a vo veľkej miere tieto diela systematicky likvidovať len pre uspokojenie vlastnej chamtivosti, čo si ľudia štrngajúci na námestiach určite neželali.
Jedným z hlavných výdobytkov novembra 89 bolo zrušenie cenzúry a sloboda prejavu. To dokazuje napríklad aj rozhodnutie Najvyššie súdu Slovenskej republiky z roku 1991, ktoré povolilo registráciu Spoločnosti dr. Jozefa Tisu. Treba pripomenúť, že komunistický režim túto postavu našich dejín nenávidel, tak ako všetko národné a kresťanské, a v tomto smere tvrdo trestal.
V rozhodnutí NS sa podľa dobovej tlače okrem iného hovorí: “Uvedená spoločnosť môže rozširovať myšlienky významných slovenských osobností, vrátane myšlienok dr. Jozefa Tisu, pokiaľ nejde o myšlienky podporujúce fašizmus a podobné hnutia. Odsudzujúci trestný rozsudok (proces s Jozefom Tisom, 1947, pozn.) neodsúdil dr. Jozefa Tisu na vymazanie jeho mena zo slovenskej histórie, ani nezakázal šírenie jeho myšlienok..“
Ako to je so slobodou dnes? Znova tu máme ideologickú políciu a súdy, ktoré zasahujú proti ľuďom s tým “nesprávnym” názorom. Pre tých, ktorí sa v minulosti bežne označovali ako nepriatelia socializmu, agenti imperializmu, buržoázni nacionalisti, reakcionári, atď. sa dnes používa označenie extrémisti. Tak ako v minulosti boli títo ľudia prezentovaní ako pre spoločnosť nebezpečné elementy, aj dnes sa verejnosť utešuje tým, že “extrémisti” sú vlastnej len nejaké primitívne agresívne hlavohrude, ktoré nerozmýšľajú nad ničím iným než nad vyhladením židov, Cigánov, atď. (hoci je pravda, že všade a v každej dobe by sme primitívov skutočne našli). Tak ako tieto nálepky neplatili v minulosti, neplatia ani dnes. Z údajných extrémistických činov sú obviňovaní aj ľudia, ktorí sa previnili len iným názorom na históriu alebo súčasnú spoločnosť, bez toho, aby niekomu ublížili alebo chceli ublížiť.
V tomto smere nejde len o činnosť vládnucej vrstvy. Oveľa horšie je, že sa komunistom počas ich dlhej vlády nad Slovenskom podarilo infikovať mentalitu časti národa bezbrehovou obmedzenosťou, z čoho vznikla akoby tradícia, na ktorú sa dnes nadväzuje. Nebezpečnejšie je to, že množstvo ľudí ako by si neuvedomovalo, že časy jednej strany a jedného názoru sú už niekoľko desaťročí minulosťou. Stále sa nájdu masy ľudí, ktoré sú presvedčené o svojej neomylnosti a nedokážu akceptovať alebo tolerovať iné postoje. Agresívne reagujú aj na obyčajné vyjadrenie nesúhlasu a často si proti takýmto prejavom “extrémizmu” volajú na pomoc štátne orgány.
Slobodu slova a prejavu si musíme chrániť a spoločne musíme okamžite reagovať na jej obmedzovanie, bez ohľadu na to, že máme odlišné politické postoje. To však znamená, že sa nemôžeme detinsky vytešovať, keď NAKA obviní Havrana, Blahu či Mazureka, lebo tým škodíme aj sebe.
Foto: TASR