Do diskusnej relácie chodia vládni politici najmä preto, aby sa konfrontovali s kritikou opozície, alebo v prípade, ak idú sami – čo bol prípad vicepremiérky vlády SR Veroniky Remišovej v nedeľnej relácii TA3 V Politike – tak verejnosť zaujíma ich odpočet práce, predovšetkým v ich zverenom rezorte a oblasti, za ktorú sa zodpovedajú.
Keď sa dostali na jej telo až v 25. minúte
Žiaľ, k meritu ústavných povinností vicepremiérky vlády Remišovej položil moderátor otázku až v 25.minúte relácie, teda v jej samotnom závere. „Svojej“ oblasti sa venovala necelých päť minút (14%), pričom ešte aj v tejto časti viac rozprávala o súčasnej opozícii, keď bola vo vláde ako o odpočte svojej práce. Hlavným argumentom bolo subjektívne tvrdenie „my to robíme lepšie“ alebo „my šetríme“, na rozdiel od bývalej vlády…
Kde sú tie tri ušetrené miliardy ročne?
Keď sme pri šetrení, uviedla údaj 72 miliónov eur. Pred voľbami však súčasné koaličné strany tvrdili, že ak sa dostanú k moci, tak Slovensko „ušetrí tri miliardy eur ročne“! Zatiaľ si vláda ako na páse požičiava z nedostatku financií a ani novinárov a moderátorov relácií nezaujíma kľúčové zistenie, kde sú v rozpočte tie tri miliardy eur ročne, teda už dohromady šesť miliárd navyše – aspoň podľa predvolebných slov.
Keď sa venuje opozícii, a nie svojej práci
Čomu sa teda vicepremiérka pre digitalizáciu a regionálny rozvoj prevažne v relácii venovala? Opäť nie vláde, nie svojmu rezortu, ale opozícii. Aký paradox! V relácii samozrejme neobišli ani tému covid a omikron. Ak sa Remišová opakovane vyjadrovala, aby o pandemických opatreniach rozhodovali odborníci a nie politici, dokazuje nepriamo odbornú nespôsobilosť tejto vlády a jej nominantov. Ak by sme ju zobrali za slovo, koho vo verejnom priestore zaujíma názor vyštudovanej bábkoherečky nielen na covid, ale napríklad aj na digitalizáciu alebo regionálny rozvoj?
Keď zlí sú zásadne len tí druhí
Zjavne odborná nekompetentnosť ju nútila 85 % času venovať iným témam, než za čo ju daňoví poplatníci platia. V istých pasážach to pripomínalo stranícku tlačovku či predvolebnú debatu – ale bez prítomnosti kritizovaného oponenta, na čo pri kritike opozičných politikov moderátori pravidelne upozorňujú slovami “nie je tu prítomný, tak o ňom nehovorte”. Napríklad medzi 15. a 19. minútou desaťkrát priamo vyslovila meno opozičného lídra Roberta Fica (Smer-SD) a nepriamo (“jeho vláda” a pod.) ešte x-krát.
Keď prichádza na rad zmena zmeny
Je na zamyslenie voličov, ak súčasní koaliční predstavitelia ani po takmer dvoch rokoch, čiže v polovici vládnutia, sa nedokážu vyjadrovať bez toho, aby poukazovali na svojich predchodcov a venovali im dokonca viac argumentačného času ako odpočtu svojej práce. Aj to by mohol byť signál nielen na zmenu zmýšľania voličov o politikoch a politických subjektoch, ale aj o rozhodujúcich faktoroch pre svoju voľbu. Zdá sa, že práve pri V. Remišovej a jej strane, k tomu už došlo, čoho dôkazom je prepad preferencií strany na jedno použitie Za ľudí.
Netreba zabúdať, že najkrajšími slovami sú činy. A to platí desaťnásobne pri politikoch a stonásobne pri vládnych činiteľoch. Samozrejme aj pri slovách, aj pri činoch – najmä tých svojich, nie cudzích.
Rafael E. Rafaj