Všetko začalo postupným prechodom na elektronické obchodovanie s LPG, ktorý začal v januári 2019 a skončil prvý deň tohto roku. Zámerom bolo postupne ukončiť dotovanie cien pre domácich spotrebiteľov pohonných hmôt a umožniť, aby si ceny namiesto toho diktoval trh. To znamená, že takmer všetok obchod s LPG sa teraz uskutočňuje prostredníctvom online obchodných platforiem, s výnimkou predaja priemyselným spotrebiteľom v petrochemickom odvetví a niekoľkých ďalších prípadov.
Táto politika viedla, ako sa dalo očakávať, k obzvlášť prudkému nárastu nákladov tam, kde je dopyt po tomto palive vysoký. A to je prípad západnej Mangystauskej oblasti v Kazachstane. Počas niekoľkých dní sa ceny LPG na čerpacích staniciach zdvojnásobili zo 60 tengov (0,14 USD) na 120 tengov (0,28 USD) za liter. Vláda odhaduje, že 70-90% vozidiel v regióne jazdí na LPG. To je vyšší podiel ako v mnohých iných častiach Kazachstanu.
Hoci je západný Kazachstan bohatý na ropu a zemný plyn, uznáva sa, že kvalita života je tam všeobecne nižšia ako v hlavnom meste Nur-Sultane a hlavnom meste obchodu Almaty. Cesty sú často zlé, občianska vybavenosť nezodpovedá štandardom, a pretože sa potraviny musia dovážať na veľké vzdialenosti, môžu byť často drahšie ako v bohatších mestských centrách. Hry s cenami pohonných hmôt vždy museli vyvolať hnev.
Ako vláda obhajovala svoju politiku LPG?
Úradníci sa snažili trvať na tom, že prechod na elektronické obchodovanie nie je jediným faktorom, ktorý má vplyv na obzvlášť prudké zvýšenie cien v Mangystau. Minister energetiky Magzum Mirzagalijev zašiel tak ďaleko, že obvinil čerpacie stanice v regióne z určovania cien.
Ich prirážka na predaj LPG je 25-50%, čo je “viac, než sa očakávalo”, a “dáva nám to dôvod na podozrenie na možné cenové špekulácie medzi čerpacími stanicami”, povedal. Protimonopolný úrad už vykonáva vyšetrovanie.
Isté je, že čerpacie stanice v Mangystau zrejme rýchlo zareagovali na nátlak vlády a znížili ceny LPG na 85-90 tenge za liter, aby upokojili rastúci počet protestujúcich. A potom, 4. januára, po rokovaní medzi vládnou komisiou vyslanou z Nur-Sultanu, aby upokojila demonštrantov, a zástupcovia protestujúcich v Aktau, ropnom meste blízko Žanaozenu, kde sa tiež zhromaždili tisíce protestujúcich, úradníci oznámili, že cena LPG v Mangystau bude znížená ešte raz, a to na 50 tenge (0,11 USD) za liter. To je o 16 % menej ako pred začiatkom protestov.
Čo vlastne bolo na starom systéme zle?
Takto to vysvetľuje vláda. Pred prechodom na online obchodovanie sa LPG predával pre výrobcov spravidla so stratou, pretože ceny pre domácich spotrebiteľov boli regulované štátom a stanovené pod úrovňou nákladov na výrobu paliva. Za týchto podmienok nebol dôvod LPG vyrábať, čo viedlo k jeho nedostatku.
Ďalším cieľom reformy bolo bojovať proti nelegálnemu obchodovaniu s LPG. Subjekty pôsobiace na čiernom trhu údajne tajne vyvážajú túto komoditu do krajín, kde sú ceny výrazne vyššie ako v Kazachstane. Vláda predložila údaje, podľa ktorých priemerná maloobchodná cena LPG predstavuje v Kazachstane 110 tenge (0,25 USD) za liter. To je o dve tretiny viac, než platia Rusi, a približne polovica ceny, za ktorú sa LPG predáva v Kirgizsku.
Prechod na trhové pravidlá vyhnal ceny nahor
Vďaka trhovým vzťahom, ktoré diktujú ceny, by sa výroba a predaj LPG konečne stali pre výrobcov atraktívnejšou ponukou. Títo výrobcovia si určite kládli otázku, prečo za výrobu litra LPG v Mangystau platili 80 tengov, ale predávať ho smeli len za 60 tengov?
Pre dlhodobé plánovače v Nur-Sultane mal byť prechod na trhové pravidlá všeliekom. Investori v palivovom sektore by teraz konečne mali dostatok peňazí na rekonštrukciu starnúcich a neproduktívnych starých závodov alebo napríklad na výstavbu nových od nuly.
A vodiči už nebudú musieť znášať nekonečné cykly nedostatku. Tieto nedostatky sa mimochodom mali ešte zhoršiť. Dopyt po LPG v roku 2021 medziročne vzrástol o 14 % na 1,6 milióna ton – a to aj napriek tomu, že výroba zostala rovnaká.
Do besnenia nad rastom cien sa tento týždeň skutočne primiešalo aj pnutie z nedostatku tohto paliva.
Tvárou v tvár stupňujúcemu sa hnevu bude vláda možno musieť zatiaľ odložiť svoje predstavy o prechode na trhové pravidlá. Buď to, alebo sa na to vykašľať a urobiť všetko pre to, aby vyriešila neriešiteľné problémy sektora pohonných hmôt. A to je paradox, ktorý zrejme protestujúcim, dožadujúcim sa starých “socialistických” cien nedochádza, pretože ak by do krajiny nastúpila západná liberálna demokracia spolu so západnými korporáciami, tak životná úroveň protestujúcich Kazakov, dožadujúcich sa aj “suverenity”, by išla rapídne dole.
-red3-