Sledovanie spojencov je neprijateľné. Tieto slová predniesol francúzsky prezident Emmanuel Macron, keď komentoval správy o monitorovaní európskych politikov zo strany Spojených štátov amerických a Dánska.
Francúzsko, Nemecko a ďalšie európske krajiny v pondelok vyzvali USA a Dánsko, aby vysvetlili obvinenia zo špionáže niektorých predstaviteľov vrátane nemeckej kancelárky na novej stránke súboru odpočúvaní medzi spojencami osem rokov po zemetrasení „Snowden“.
Odpočúvali aj Merkelovú
Podľa vyšetrovania dánskej verejnoprávnej televízie Danmarks Radio (DR) využíval Washington dánsku podmorskú káblovú sieť najmenej do roku 2014 na odposluchy osobností zo štyroch krajín (Nemecko, Švédsko, Nórsko, Francúzsko). Medzi nimi je aj Angela Merkelová.
Ak sú informácie správne […], nie sú prijateľné medzi spojencami a ešte menej medzi spojencami a európskymi partnermi, reagoval na konci francúzsko-nemeckej rady ministrov v Paríži Emmanuel Macron, ktorého poznámky nemecká kancelárka okamžite schválila.
Macron sa dožaduje dôvery
Som spútaný zväzkom dôvery, ktoré spájajú Európanov a Američanov, a nie je medzi nami priestor na podozrenie, dodal francúzsky prezident. Preto očakáva jasnú reakciu. Požiadali sme, aby naši dánski a americkí partneri poskytli všetky informácie o týchto odhaleniach a o týchto minulých faktoch a na tieto odpovede čakáme.
Angelu Merkelovú upokojila skutočnosť, že dánska vláda vrátane ministra obrany jasne uviedla, čo si o týchto veciach myslí. Je to dobrý základ nielen na objasnenie skutočností, ale aj na budovanie vzťahov dôvery, dodala.
Ilustrácia: telemost medzi E.Macronom a A.Merkelovou ku kauze špionáže európskych politikov Spojenými štátmi. Zdroj: Thomas Samson / AFP / Getty Images
Biely dom, americké ministerstvo zahraničia aj Americká spravodajská agentúra (NSA) odmietli agentúre AFP poskytnúť komentovanie kauzy.
Špionáž Washingtonu na najvyššej úrovni proti európskym spojencom je všeobecne známa už od odhalenia informátora Edwarda Snowdena, ale toto škandalizovali a prenasledujú za údajné vyzradenie tajomstva, ktoré sa teraz prevalilo vo veľkom formáte.
Sledovali skoro všetko: SMS, hovory, internetovú komunikáciu
Podľa DR mala NSA prístup k textovým správam, telefónnym hovorom a internetovej prevádzke vrátane prehliadačov, chatov a správ od úradníkov, vrátane vtedajšieho nemeckého ministra zahraničných vecí Franka Waltera Steinmeiera.
Čo vedela Kodaň?
Mohla sa táto špionáž vedúcich činiteľov, ktorá bola možná vďaka spolupráci služieb v programe XKeyscore , uskutočniť bez jeho vedomia? Odhalenia DR sú založené na dôvernej správe Dánskeho vojenského spravodajstva (FE). Pod prezývkou Operácia Dunhammer bola objednaná v neznámom termíne vedením FE po afére Snowden – čo naznačuje, že služba o tom možno nevedela – a potom bola odovzdaná v máji 2015.
Bez priameho vyjadrenia k skutočnostiam zistila ministerka obrany Trine Bramsenová v krátkej tlačovej správe neprijateľnú systematickú špionáž svojich blízkych spojencov. Je neprijateľné, ak krajiny, ktoré udržiavajú úzku spoluprácu medzi spojencami, cítia potrebu navzájom sa špehovať , uviedla tiež nórska premiérka Erna Solbergová. Preto chceme vedieť čo najviac z Dánska.
Krajiny zasiahnuté americkým elektronickým terorizmom zriadili vyšetrovaciu komisiu. Podľa stanice NRK Nórsko požiadalo o informácie, ktorými disponuje Dánsko. Pridalo sa aj Švédsko, tiež žiada vysvetlenie.
Kauza vrhá nové svetlo na odvolanie šéfa FE Larsa Findsena, jeho predchodcu Thomasa Ahrenkiela, v auguste 2020 – ktorému prisľúbili post veľvyslanca v Berlíne – a ďalších troch agentov. Vyhodila ich práve ministerka Bramsenová, ktorá bola podľa DR bola informovaná súčasne o špehovaní Európanov.
Presný dôvod ich odvolania nebol nikdy zverejnený. Vláda im však vyčítala, že skrývajú základné a zásadné informácie a poskytujú nesprávne informácie o spravodajských informáciách získaných v rokoch 2014 až 2020. Službe bolo tiež vyčítané, že získala neoprávnené informácie o dánskych občanoch a že nenasledovala alebo ďalej neskúmala náznaky špionáže .
S Američanmi kolaborujú všetci
Toto sú nové kúsky skladačky. Je to presne ten istý škandál ako ten, ktorý ukazuje, že nemecké služby pomohli Američanom špehovať pred niekoľkými rokmi.
povedal Thomas Wegener Friis, spravodajský expert na univerzite v južnom Dánsku.
Dánsko je jedinou severskou krajinou, ktorá je členom NATO aj EÚ, jedným z najbližších spojencov USA v Európe.
Pokiaľ ide o Edwarda Snowdena, ktorý teraz žije v Rusku, vyzval na twitteri Kodaň aj Washington na úplnú transparentnosť v tejto veci. Najnovšie obvinenia zo špionáže prichádzajú roky po tom, čo Wikileaks uviedli, že USA odpočúvali telefón Merkelovej a ďalších svetových lídrov. Vtedajší prezident Barack Obama sľúbil, že USA nebudú počas jeho funkčného obdobia opäť špehovať Nemecko.
Prvé špehovanie odhalili Wikileaks
Pripomíname, že v jednom z odhalení Wikileaks, klasifikovanom ako „prísne dôverný“, zo septembra 2010 sa popisuje ako NSA špehovala diplomatické zastúpenie Európskej únie vo Washingtone. V budove neboli nainštalované iba mikrofóny, ale aj infiltrácia počítačovej siete, ktorá umožňovala čítať e-maily a interné dokumenty.
Nová kauza usvedčuje USA z recidívy a arogantného spávania sa nielen ako svetového policajta, ale aj ako svetovej tajnej polície, špehujúcej všetko a všetkých.
Fico vyzval Korčoka k stanovisku
V tejto súvislosti Robert Fico vyzval inak horlivo angažovaného ministra zahraničných vecí SR Korčoka, aby zaujal stanovisko k tejto kauze a odpočúvaniu našich európskych spojencov. Podľa šéfa Smeru-SD minister Korčok nebude mať odvahu povedať ani tri súvislé slová na adresu Američanov. Tlačovku zvolal Smer z dôvodu mlčania vlády, mlčania premiéra, aj mlčania ministra zahraničia. Fico žiada, aby MZV nabralo odvahu a ku kauze „elektronického terorizmu“ povedali aspoň jedno slovo.
-RED1-