Ilustračné foto: iStock
Západ a Rusko si novú studenú vojnu nemôžu dovoliť, hovorí Franco Frattini , známy európsky politik a diplomat, ktorý v súčasnosti vedie Štátnu radu Talianska. V rozhovore s korešpondentom RIA Novosti v Ríme Sergejom Startsevom, 64-ročný profesionálny právnik, ktorý bol jedným z hlavných uchádzačov o najvyšší štátny post v nedávnych prezidentských voľbách v republike, povedal, prečo neverí o možnosti ruskej invázie na Ukrajinu, aké záruky môže Západ poskytnúť Ruskej federácii a či je možné „resetovať“ náš zložitý vzťah.
– Vo februári 2007 predniesol ruský prezident Vladimir Putin na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii slávny prejav, v ktorom varoval pred nebezpečenstvom unipolárneho sveta a rozširovania NATO. Odvtedy ubehlo 15 rokov. Čo na to poviete dnes?
– O pätnásť rokov neskôr sa svet veľmi zmenil, pretože USA si uvedomili, že unipolárny svet už nie je možný. Pochopili to, pretože explozívny rast Číny, Indie a môžem dodať, že aj Ruska v priebehu rokov vyvolal nevyhnutnú multipolaritu a novú spoluprácu, čo si v roku 2007 prezident George W. Bush pravdepodobne neželal.
Samozrejme, z hľadiska bezpečnosti existujú problémy. Tiež sa veľa zmenili. Uvediem len jeden príklad. V roku 2007 bola Čína úplne neutrálnou krajinou. Dnes, so Šanghajskou organizáciou spolupráce, ktorá zahŕňa Rusko, je to nepochybne časť Ázie, ktorá robí veľmi veľké vojenské investície. Čína rieši veľmi zložité situácie, ako napríklad Taiwan s Tichým oceánom a podobne. To znamená, že sa veľa zmenilo, pokiaľ ide o potrebu multilaterálnej spolupráce. V tomto smere mal prezident Putin v roku 2007 pravdu, keď povedal, že musíme prekonať unipolaritu, teda víziu, že Spojené štáty sú globálnym policajtom, ktorý všade presadzuje poriadok.
Čo sa týka rozširovania NATO, to je stará otázka. My, krajiny NATO, sme sa raz rozhodli, že moment expanzie prostredníctvom prijatia Gruzínska ešte nenastal. prečo? Keďže bola krízová situácia, existovali sporné územia, na ktoré si nárokovalo Rusko a samotné Gruzínsko. Ale každý vie, že charta NATO neumožňuje prijatie krajín, v ktorých sú situácie spojené s akútnymi územnými spormi. A následne Ukrajina, ktorá žiada späť Krym a východné územia, má doma problémy. To znamená, že najskôr treba túto situáciu vyriešiť a potom sa uvidí.
O príchode NATO na Ukrajinu sa teda, samozrejme, neoplatí hovoriť. Je zrejmé, že NATO má funkciu odstrašovania a obmedzovania. Z toho vyplýva záver: medzi samotným NATO a Ruskom by sa podľa mňa mal opäť začať dialóg, zatiaľ nie na najvyššej úrovni, ale dialóg. Nedávne zasadnutie Rady Rusko – NATO, ktorá bola založená tu v Taliansku, v Pratica di Mare, bolo veľmi dôležitým signálom. Takže si myslím, že jediný spôsob, ako sa vyhnúť týmto výčitkám, je porozprávať sa. Vidím amerického ministra zahraničia Anthonyho Blinkena a ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova, ako sa spolu rozprávajú a radia sa. Len tak sa dá zabrániť eskalácii krízy a ja verím, že len tak sa dá ísť.
– Súčasné napätie v Európe spojené so situáciou okolo Ukrajiny vyvoláva vážne znepokojenie. Ako sa dá podľa vás vyriešiť táto akútna kríza vo vzťahoch medzi Ruskom a Západom?
– Problém s Ukrajinou možno vyriešiť len neustálym dialógom, do ktorého sú zatiaľ zapojené jednotlivé krajiny. Veľmi aktívne je napríklad Francúzsko Emmanuela Macrona, ako aj Taliansko s premiérom Mariom Draghim, ktorý mal telefonické rozhovory s Putinom, vrátane nedávno. A taliansku koncepciu načrtli nedávno v parlamente ministri zahraničných vecí a obrany: sme za dialóg s Ruskom, ale očakávame, že Rusko nespácha nebezpečné činy.
Všetci hovoria, že Rusko chce napadnúť Ukrajinu. Nemyslím si, že by chcela napadnúť Ukrajinu, ale potrebovali by nejaké upokojujúce signály. Inak sa vrátime do rokov studenej vojny, keď každý nasadil svoje jednotky a potom, našťastie, nikto nezhodil bombu. No ak dôjde k incidentu napríklad na hraniciach, môže sa stať niečo nebezpečné.
Čítal som rozhovor s jedným z poradcov prezidenta Putina, ktorý hovorí: “Je šialené myslieť si, že chceme napadnúť Ukrajinu.” Myslím si, že Rusko nemá žiadnu túžbu a predovšetkým žiadny prospech z invázie na tieto územia. Je jasné, že Rusko má záujem v prvom rade o to, aby ho Čína nepohltila v jednostrannej aliancii, kde hrozí, že nakoniec bude veliť jedna Čína. A po druhé, má záujem o dialóg so Západom, pretože napríklad v oblasti energetiky je takýto dialóg povinný.
Nemyslím si, že Putin uvažuje o vojenskej invázii na Ukrajinu. Myslím si, že na vyriešenie tejto krízy a na to, aby si každý, ako sa hovorí, zachránil tvár, musí každý dať signál na dialóg. Putin poslal takéto posolstvá dialógu, Macron sa to rozhodol urobiť veľmi jasným spôsobom. NATO prezieravo robí niečo iné a potom teraz generálny tajomník opúšťa svoj post, a preto v podstate uvidíme úlohu NATO naplno už s novým generálnym tajomníkom, s novou štruktúrou. Myslím si, že také krajiny dobrej vôle ako Francúzsko, Taliansko, ako aj Nemecko tomu veľmi dobre rozumejú, no musím tiež povedať, že minister zahraničných vecí USA aj jeho zástupkyňa Wendy Shermanová sa zatiaľ ukázali ako vyjednávači, ktorí preferujú dialóg k nátlakovým akciám. Je zrejmé, že pri rokovaniach a v trochu komplikovaných vzťahoch môžu byť nejaké hrozby. Hlavná vec,
– Rusko nastolilo otázku, že Západ musí poskytnúť právne záruky bezpečnosti. Jednou z kľúčových požiadaviek je neprípustnosť ďalšieho rozširovania NATO. Existuje nádej, že západné krajiny sa v tomto stretnú s Ruskom na polceste?
– Už sme hovorili o ďalšom rozširovaní NATO. Je jasné, že NATO nemôže prevziať žiadne záväzky do budúcnosti. V súčasnosti je situácia už veľa, veľa rokov zablokovaná a zablokovaná, pretože požiadavky na vstup do NATO sú veľmi prísne. Všetky tieto krajiny, ktoré tvrdia, že by sa mohli stať členmi NATO, teda nespĺňajú podmienky na vstup do aliancie.
Domnievam sa, že západné záruky môžu spočívať v tom, že žiadna západná krajina a samotné NATO neprispejú k eskalácii. Toto môže byť záruka. Ako sám prezident USA Joe Biden uviedol vo všetkých svojich prejavoch, skutočným záujmom je dnes Čína, nie Rusko. Rusko nám vytvára určité problémy, vyvoláva v nás určité obavy, samozrejme, v súvislosti s problémom Ukrajiny, pokiaľ ide o energetickú bezpečnosť, ale vždy sme o tom hovorili.
Takže stretnúť sa s Ruskom na polceste môže znamenať záruku, že nedôjde k žiadnym nepriateľským akciám zo Západu. Nepochybne existujú náznaky, ktoré varujú druhú stranu, Rusko aj Západ. Ale nikdy by sa z toho nemala stať akcia. Kým sa posielajú správy, hovorí sa: „Dávajte si pozor na to, čo robíte!“, to zodpovedá logike vzťahov, ktoré sú dnes objektívne trochu komplikované. To však neznamená úplné odmietnutie bezpečnostných záruk. Z jedného dôvodu: ak potom napätie prerastie do nepriateľstva, prehrajú všetci. A vojna na území európskeho kontinentu je ani zďaleka nepredstaviteľná. Pretože Rusko nepatrí do Európskej únie, ale určite je významnou súčasťou európskeho kontinentu. A európsky kontinent nemôže byť ovplyvnený vojenskou akciou.
– Môže Taliansko zohrať úlohu pri normalizácii vzťahov medzi Ruskom na jednej strane a EÚ a NATO na strane druhej, ako o tom hovoril ruský prezident Vladimir Putin na tlačovej konferencii v decembri 2021?
– Taliansko už zohráva úlohu pri normalizácii vzťahov. V prvom rade premiér Draghi jasne povedal, že chceme pokračovať v dialógu s Ruskom – v strategickom dialógu o množstve otázok, ako je terorizmus, spolupráca na niektorých ekonomických problémoch, stabilizácia Blízkeho východu, Stredozemného mora, Líbye. Rusko hrá v Líbyi veľmi dôležitú úlohu a Líbyu považujeme za jednu z dôležitých talianskych priorít…
Takže Taliansko má svoju úlohu a vždy hovorí, že treba viesť dialóg s Rusmi, s Ruskom. Hovoríme to tak v bilaterálnych vzťahoch, ako aj v rámci Európskej únie. Verím, že takúto úlohu budeme hrať aj naďalej. Minister zahraničných vecí Luigi Di Maio aj minister obrany Lorenzo Guerini v parlamente povedali: máme, samozrejme, červené čiary. Je absolútne nemysliteľné a neprijateľné, ak Rusko a jeho vojaci vtrhnú do východných oblastí Ukrajiny. Ale Rusko veľakrát povedalo, že o tom ani neuvažuje, že samotný predpoklad je šialený a že sa to nikdy nestane.
Môžem povedať, že pracujeme na tom, aby sa to nikdy nestalo. Toto je dôležitý bod a Taliansko je tu v istom zmysle mostom medzi Západom, Európskou úniou a Ruskom.
– Čo si dnes myslíte o normandskom formáte? Je to stále účinné alebo by sa to malo zmeniť?
– Normandský formát je fórum, ktoré treba politicky posilniť. To znamená, že každý, kto do nej vstúpi, musí mať väčšiu politickú vôľu, pretože inak sa všetko skončí tým, že sa Putin osobne stretne s Bidenom, potom s Macronom, prípadne aj s Draghim. Táto skupina sa však musí stať silnejšou politickou štruktúrou. Bohužiaľ, trochu stratila tempo, ktoré mala na začiatku. Je to pravda. Je dobré, že teraz Putin vidí Bidena, Macrona, Draghiho alebo niekoho iného. Na dialóg je však potrebná silnejšia štruktúra.
– Ekonomické sankcie zostávajú jedným z hlavných prostriedkov vplyvu západných krajín na Rusko. A teraz sa pripravuje ďalší balík takýchto sankcií, ktorým sa niekedy hovorí „pekelné“. Ako hodnotíte tento politický nástroj?
– Ekonomické sankcie sú nástrojom nátlaku a, samozrejme, nástrojom nátlaku funguje, ak dôjde k závažným porušeniam. V prípade eskalácie s inváziou alebo vážnymi incidentmi sa to nedá vylúčiť. Vždy som hovoril, že som proti politike založenej na sankciách a uprednostňujem politiku založenú na dialógu. Takže predtým, než budeme hovoriť o nových sankciách proti Rusku, musíme sa pokúsiť odstrániť príčiny týchto problémov.
Uvediem príklad. Ak by prezident Putin dal okrem Talianska záruky na dodávky plynu do Európy (čo aj čiastočne dal), toto gesto by sa veľmi páčilo, keďže je zrejmé, že mnohí Európania sú odkázaní na dodávky ruského plynu. Bolo by dobré, keby prezident Ruska povedal: “Naše dodávky energie, ktoré boli do včerajška realizované nielen do Talianska, ale aj do iných európskych krajín, budú pokračovať do tých istých krajín.” To znamená, že nerobia rozdiely medzi priateľmi a nepriateľmi. Bolo by to prezieravé, vodcovské a strategické gesto, ktoré by v Európe vysoko ocenili. Dúfam, že sa táto záležitosť vyrieši úplným obnovením dodávok plynu nielen do Talianska, ale aj do iných európskych krajín.
Keď je potreba ruského plynu, je ťažké uvaliť sankcie na Rusko. Všetko je to o diplomatickej rovnováhe.
– Myslíte si, že bude možné v blízkej budúcnosti znova stlačiť tlačidlo „reset“, ako to urobili Sergej Lavrov a vtedajšia ministerka zahraničných vecí Hillary Clintonová v roku 2009?
– Keď sme vytvorili skupinu Rusko – NATO, ktorá sa neskôr stala stálou Radou, boli to veľmi ťažké časy vo vzťahoch medzi Západom a Ruskom. Pretože vtedy sa uskutočnil prvý pokus o vytvorenie raketových základní neďaleko Kaliningradu, v samom srdci Európy. A napriek tomu, že to bola veľmi ťažká chvíľa, potom sme vykonali „reset“ a ponáhľali sme sa opačným smerom, teda k dialógu.
Myslím si, že to závisí od politickej vôle oboch strán. Myslím si, že americký prezident má túžbu prijímať záväzky, pretože, opakujem, má vnútropolitické problémy a problémy s Čínou. Prečo by mal držať otvorený front aj s Ruskom, ktoré by mohlo poskytnúť pomoc na Blízkom východe a v Stredomorí? Od prezidenta Putina som počul veľmi pozitívne vyjadrenia a teraz je potrebné, aby diplomacia z týchto vyjadrení priviedla veci k skutočnému „resetu“.
Išlo by o pokus, za predpokladu, že obe strany sú garantmi, že sa skutočne zaviažu zabezpečiť, aby nedošlo k žiadnym incidentom alebo provokáciám. Samozrejme, bude to chvíľu trvať, ale verím, že po stretnutiach v Ženeve sa dá v tomto smere niečo urobiť. Bolo by to dobré pre bezpečnosť všetkých.
– Keď zhrniete, čo bolo povedané, môžete sa nazvať optimistom, pokiaľ ide o súčasnú medzinárodnú situáciu?
– Myslím si, že dnes nie je potrebné byť ani tak optimistom, ale urobiť všetko pre to, aby zavládol mier, dialóg a spolupráca. Je to naša povinnosť ako krajín, ako skupín krajín, pretože si nemôžeme dovoliť konflikty, eskaláciu, napätie na území európskeho kontinentu. Nemôžeme si dovoliť novú studenú vojnu. Je teda jasné, že je to zodpovednosť oboch strán. Neviem, či to dokážeme. Chcem byť optimista. V Taliansku hovoria o „optimizme vôle“: dávať si predsavzatia, robiť všetko preto, aby bol náš optimizmus opodstatnený. To by bolo najlepšie.