Ilustračné foto: Pixabay
Médiá počas pandémie ovládli myslenie a najmä poslušnosť ľudí. Asi je logické, že tí, ktorí sa nestali ovcami, kritizovali nastoľovanie diktatúry poslušnosti a plnenia príkazov často bez štipky racionality. A je rovnako logický následok, že nastoľovači totality tieto slobodomyseľné bytosti opäť v nerozbornej jednote s korporátnymi režimovými médiami začali označovať a nálepkovať za „extrémistov“.
U nás sa v kmeni vládnucej vrstvy a ich liberálneho stáda ujala špecifická nálepka „dezoláti“, prípadne „opice“ – podľa toho istého scenára, metodiky a manuálu na podriadenie si masy ľudí k poslušnému vykonávaciu príkazov „čo je správne“, čo kto má a nemá robiť, lebo… dostane nálepku.
Asi neprekvapí, že aj v Anglicku TU majú pri nastoľovaní diktatúry a súčasne odhaľovaní vnútorného nepriateľa dôležitú úlohu rôzne samozvané mimovládne organizácie a ich akože „experti“ na „extrémizmus“, čiže na neposlušných jedincov a komunity, ktoré sa nechcú podriadiť novým poriadkom, dogme (o ktorej sa samozrejme ani v „demokracii“, presnejšie „demokratúre“ nediskutuje) a vytýčenému fetišu „sociálnej súdržnosti“.
Na konci tohto nastoľovania novej diktatúry poslušnosti je téza, ktoré sa stáva normou (o ktorej opäť „demokrati“ nediskutujú), že každý, kto nesúhlasí s vládou alebo provládnymi, čiže tento režim udržiavaný kvázi odborníkmi a režimovými médiami a oficiálnou vytýčenou líniou (napr. na covid, na ukrajinský konflikt, na dozorujúcu úlohu USA vo svete, na „zlé“ Rusko, na „dobrú“ úniu a Ukrajinu, globalizáciu, atď.) tak ten šíri „nepravdivé informácie“ či dokonca až „konšpiračné teórie“ – ktoré logicky spochybňujú vytýčenú provládnu, väčšinovú a „zjednotenú“ líniu…
Asi chápete, že logicky sme sa už dostali k totalitnej spoločnosti, ktorá sa ako vajce vajcu podobá praktikám a šíreniu komunistickej ideológie. Veď aj komunistická ideológia kládla dôraz na rozvoj „Nového človeka“ – triedne uvedomelého, vzdelaného, hrdinského, proletárskeho človeka oddaného práci a najmä „sociálnej súdržnosti“.
Dnes sa sociálna súdržnosť nazýva „inklúzia“ a komunistická „uvedomelosť“ je vlastne poslušnosť, prípadne „zodpovednosť“.
Všetko sa teda deje, ale oveľa rýchlejšie a účinnejšie pri súčasných mediálno-informačných technológiách pomocou psychologického fenoménu známeho ako „Groupthink“, čiže skupinového myslenia. Preto sa tak často v ideologickom doublespeeku alebo slovníku politickej korektnosti používa aj synonymum „komunita“ a dôraz na komunitu, komunitné aktivity a pod. Vytvára sa nepriamy tlak na psychiku jedinca a jeho nutnosť začleniť sa do komunity. Samozrejme len tej „správnej“.
Pretože ak ste v „nesprávnej“ komunite ľudí, napríklad s kritickým myslením, stávate sa „extrémistami“.
Nové ideológie a mocenské štruktúry len využívajú staré poznatky najmä z psychológie masy a osvedčené metódy a praktiky sociálneho inžinierstva.
Skupinové myslenie je donucovací nástroj na spoločensky povinný konsenzus, ktorý nastolili tie správne „pokrokové“ liberálno-slniečkárske „elity“, čiže ideologickí fanatici a ich užitočný mimovládny a mediálny sektor.
Takže správny názov pre nastoľovanú diktatúru by bol „konsenzuálna totalita“. V podstate aj to poznáme z histórie: Kto nejde s nami, ide proti nám…
Otázka na telo, lebo na rozum by nemusela nájsť adresáta pre nových angažovaných pionierov (trolov) nového poriadku: Prečo v histórii vývoja ľudstva išli vždy tí, ktorí nás niekam skutočne posunuli opačným smerom, či dokonca proti smeru ako kráčala masa či stádo hlavného prúdu, ktorý sa dnes volá mainstream a ktorých tento hlavný „konsenzuálny“ prúd označuje za „extrémistov“? Na ktorej strane je teda pravda aj pokrok?
Rafael E. Rafaj
SKSPRAVY
Zdroj: SKspravy.sk https://skspravy.sk/nezaradene/groupthing-zrod-totality-socialnej-sudrznosti-cize-davovej-poslusnosti/ © SKSPRAVY Všetky práva vyhradené Člen skupiny BossMedia