Vedci odvrhli slovenčinu. Hrnko sa pýta: Bude ešte slovenčina na Slovensku potrebná?

Táto otázka skrsla v hlave historikovi a exposlancovi Antonovi Hrnkovi, keď rozmýšľal o posledných udalostiach v literárnom a vedeckom svete na Slovensku.
Podľa neho, kto pozná len trochu dejiny slovenčiny a jej presadzovania sa ako literárneho a vedeckého jazyka vo vlastnej domovine, nemôže nezostať s otvorenými ústami pred poslednými opatreniami zodpovedných orgánov, ktoré zdanlivo nemajú nič spoločné s naším rodným a komunikačným jazykom, píše kriticky na sociálnej sieti.
Ale pozor! Nedajme sa zmiasť! Sú veľmi nebezpečné!, dopredu upozorňuje.
Ako vždy na úvod trochu histórie. Keď na začiatku 19. storočia naši buditelia písali svoju vedecké diela o Slovanoch a Slovákoch, písali ich v nemčine. Nedúfali, že ich potomkovia o sto – dvesto rokov ešte budú vedieť komunikovať v svojich jazykoch, tak im chceli nechať nejaké svedectvo o sebe, aby im v budúcnosti porozumeli.
Slovenčina je excelentný jazyk aj pre vedu
Náš národ však ukázal väčšiu životaschopnosť, akú mu rôzni futurológovia predpovedali, zdôrazňuje s tým, že Štúrova slovenčina sa ukázala ako excelentný jazyk nielen pre literatúru, ale aj pre vedu. Už pred rokom 1918 v nej vznikli nielen literárne diela porovnateľné so svetovou tvorbou daných čias, ale aj rôzne vedecké práce. Rovnako pred rokom 1918 mala slovenčina aj pomerne rozvinutú vedeckú terminológiu a o kvetnatosti literárneho jazyka ani netreba hovoriť.
Po roku 1918, ale už aj predtým v Prahe ťažko niesli, že Slováci si zvolili vlastný jazyk a neprešli na modernú češtinu namiesto bibličtiny alebo bernolákovčiny. Nič s tým však nemohli robiť, konštatuje. Napriek tomu, že sa ozývali hlasy, najmä zo strany niektorých českých profesorov z Komenského univerzity, žeby Slováci mali vo vede (keď už v literatúre im to chceli láskavo tolerovať) používať češtinu. Avšak ani založenie Učenej společnosti Šafaříkovej roku 1927 na bratislavskej univerzite nedosiahlo vylúčenie slovenčiny z oblasti vedy. Nakoniec aj spoločnosť sama publikovala vedecké práce v slovenčine.

Slovenčinu vyhodili z bodovacieho hodnotenia univerzít

Hrnko pripomína, že slovenský jazyk za posledných sto rokov vyspel natoľko, že má vypracovanú vlastnú odbornú terminológiu prakticky na všetky vedecké odbory. Aj keď je v nej mnoho výpožičiek z ruštiny, češtiny a moderne z angličtiny, plne vyhovuje na akúkoľvek vedeckú prácu.
Priznáva, že preto zostal úplne šokovaný, keď sa z vedeckých kruhov dopočul, že akreditačné komisie, ktoré majú akreditovať vysoké školy a vedecké ústavy, vylúčili (ináč sa to nedá nazvať) práce slovenských vedcov v slovenčine z bodovacieho hodnotenia univerzít a vedeckých ústavov.
Akýkoľvek drobný článoček v angličtine aj v periférnom zahraničnom časopise bude vysoko bodovo hodnotený, ale aj najlepšia vedecká monografia slovenského vedca nemá na jeho hodnotenie a prenesene na hodnotenie univerzity alebo vedeckého ústavu žiaden vplyv, pohoršuje sa národniar.
Oslovil preto priamo ministra školstva, že to hádam nemyslí vážne?!
Pýtam sa ctených akademikov a profesorov, ktorí pripravujú hodnotiace kritéria pre akreditáciu, to vážne chcete slovenčinu ako reč vedy hodiť do koša?
Veď predsa sú celé oblasti vedy, najmä humanitnej, ktorá nielenže má, ale musí byť písaná v národnom jazyku, argumentuje.  Koho v zahraničí zaujíma podrobný popis napr. histórie v tlstých monografiách, aby ich potreboval v angličtine? Podobne národopis, literatúra, sociológia a ďalšie a ďalšie vedné odbory. Z nich zahraničí potrebujú tak akurát synopsis, ale pre domácu klientelu vedeckej práce sú nepostrádateľné, upozorňuje Hrnko.

Písanie v slovenčine sa stáva pre tento štát príťažou

“To fakt chcete zabiť celé oblasti vedy a zavrhnúť slovenčinu ako jazyk vedy? To kto vás poveril takouto funebráckou robotou?”, kladie otázky aktivistom novej “zmeny”.
Pýtam sa úplne vážne predsedu akadémie, rektorov a dekanov vysokých škôl je táto informácia pravdivá? Skutočne sa má slovenčina ako jazyk vedy poslať do minulosti? V ktorom ešte inom štáte je vedecká práca písaná v národnom jazyku vylúčená z akreditácie vedca a inštitúcie?
Akoby týchto jóboviek nebolo dosť, zdá sa mu, že súčasná vrchnosť nepotrebuje ani literatúru písanú v slovenskom jazyku. Ináč si nie je možné vysvetliť, že nepridelila ani jednému literárnemu časopisu, dokonca ani slniečkarskému Romboidu ani cent.
Podľa neho vládna moc zjavne nechce, aby spisovatelia písali a cibrili si svoj štýl v malých literárnych formátoch. Za posledných 70 rokov sa nestalo, žeby literárne časopisy dostali z fondov určených na podporu literatúry nulový počet bubákov. Skrátka, zdá sa, že písanie v slovenčine sa stáva pre tento štát príťažou! A keby len štát: Aj súčasní platení Slováci, ktorí okupujú Maticu slovenskú chceli zrušiť Slovenské pohľady, aby si mohli zachovať svoje nezaslúžené platy. Keď im niekto vysvetlil, že by to nebolo dobré, tak aspoň obmedzili periodicitu, kritizuje aj samotných matičiarov.
Na záver opisuje situáciu, keď na podporu vydávania Slovenských pohľadov zohnal nemalú finančnú čiastku, ale konštatuje, že asi spravil zle, lebo súčasný matičný mnohoobročník ho vyhodil z redakcie Slovenských pohľadov, v ktorej bol dvadsať rokov.
Nuž slovenčina máš to ťažké. Nielen tam, kde by sa to dalo predpokladať, končí svoj príspevok na sociálnej sieti Anton Hrnko.

SKSPRAVY

Zdroj:  SKspravy.sk https://skspravy.sk/slovensko/hrnko-bude-este-slovencina-na-slovensku-potrebna/  © SKSPRAVY Všetky práva vyhradené Člen skupiny BossMedia

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Prevádzkovateľ InovationSK s.r.o., kontakt info@bossmedia.sk, telefón: 0903218367. Používa súbory cookies na prispôsobenie obsahu reklám a funkcie sociálnych médií a analýzu návštevnosti. Informácie o vašom používaní našej stránky zdieľame aj s našimi partnermi v oblasti sociálnych médií, reklamy a analýzy. View more
Cookies settings
Súhlasím
Privacy & Cookie policy
Privacy & Cookies policy
Cookie name Active

Kto sme

Navrhovaný text: Adresa našej webovej stránky je: https://www.aktuality24.sk.

Komentáre

Navrhovaný text: Keď návštevníci webu zanechavajú na stránke komentáre, zbierame údaje, ktoré sú zobrazené vo formulári komentára a taktiež IP adresu používateľov a user-agent prehliadača z dôvodu ochrany proti spamu. Anonymizovaný reťazec vytvorený z vašej e-mailovej adresy (nazývaný aj hash) môže byť poskytnutý službe Gravatar pre overenie, či ju používate. Zásady ochrany osobných údajov služby Gravatar nájdete na: https://automattic.com/privacy/. Po schválení vášho komentára bude vaša profilová fotografia verejne zobrazená spolu s obsahom vášho komentára.

Multimédiá

Navrhovaný text: Pri nahrávaní obrázkov na webovú stránku by ste sa mali vyhnúť nahrávaniu obrázkov s EXIF GPS údajmi o polohe. Návštevníci webu môžu stiahnuť a zobraziť akékoľvek údaje o polohe z obrázkov.

Súbory cookies

Navrhovaný text: Ak pridáte komentár na našej stránke, môžete súhlasiť s uložením vášho mena, e-mailovej adresy a webovej stránky do súborov cookies. Je to pre vaše pohodlie, aby ste nemuseli opätovne vypĺňať vaše údaje znovu pri pridávaní ďalšieho komentára. Tieto súbory cookies sú platné jeden rok. Ak navštívite našu stránku prihlásenia, uložíme dočasné súbory cookies na určenie toho, či váš prehliadač akceptuje súbory cookies. Tieto súbory cookies neobsahujú žiadne osobné údaje a sú odstránené pri zatvorení prehliadača. Pri prihlásení nastavíme niekoľko súborov cookies, aby sme uložili vaše prihlasovacie údaje a nastavenia zobrazenia. Prihlasovacie cookies sú platné dva dni a nastavenia zobrazenia jeden rok. Ak zvolíte možnosť "zapamätať", vaše prihlásenie bude platné dva týždne. Pri odhlásení sa z vášho účtu sú súbory cookies odstránené. Pri úprave alebo publikovaní článku budú vo vašom prehliadači uložené dodatočné súbory cookies. Tieto súbory cookies neobsahujú žiadne osobné údaje a odkazujú iba na ID článku, ktorý ste upravovali. Súbory sú platné 1 deň.

Vložený obsah z iných webových stránok

Navrhovaný text: Články na tejto webovej stránke môžu obsahovať vložený obsah (napr. videá, obrázky, články a podobne). Vložený obsah z iných stránok sa chová rovnako, akoby návštevník navštívil inú webovú stránku. Tieto webové stránky môžu o vás zbierať osobné údaje, používať súbory cookies, vkladať treťo-stranné sledovanie a monitorovať vašu interakciu s vloženým obsahom, včetne sledovania vašej interakcie s vloženým obsahom, ak na danej webovej stránke máte účet a ste prihlásený.

S kým zdieľame vaše údaje

Navrhovaný text: Ak požadujete obnovenie hesla, vaša adresa IP bude uvedená v e-maile na obnovenie hesla.

Ako dlho uchovávame vaše údaje

Navrhovaný text: Pri pridávaní komentára, komentár a jeho metaúdaje sú uchovávané oddelene. Vďaka tomu vieme automaticky rozpoznať a schváliť akékoľvek súvisiace komentáre bez toho, aby museli byť podržané na moderáciu. Pre používateľov, ktorí sa zaregistrujú na našich webových stránkach (ak takí existujú), ukladáme aj osobné údaje, ktoré poskytujú, do ich užívateľského profilu. Všetci používatelia môžu kedykoľvek zobraziť, upraviť alebo odstrániť svoje osobné údaje (okrem zmeny používateľského). Správcovia webových stránok tiež môžu zobraziť a upraviť tieto informácie.

Aké práva máte nad svojimi údajmi

Navrhovaný text: Ak na tejto webovej stránke máte účet, alebo ste tu pridali komentár, môžete požiadať o export vašich osobných údajov, ktoré o vás ukladáme, včetne údajov, ktoré ste nám poskytli. Môžete tak isto požiadať o vymazanie osobných údajov. To sa ale netýka údajov, ktoré o vás musíme uchovávať z administratívnych, právnych alebo bezpečnostných dôvodov.

Kam posielame vaše údaje

Navrhovaný text: Komentáre návštevníkov môžu byť kontrolované prostredníctvom automatizovanej služby na detekciu spamu.
Save settings
Cookies settings