V súvislosti s majstrovstvami Európy vo futbale sa opäť skloňuje otázka pokľaknutia futbalistov na počesť hnutia Black Lives Matter. Nemôžem povedať ináč iba to, že dané hnutie je vyslovene protibelošsky rasistické a mali sme možnosť vidieť veľmi jasne ako černošská luza ponižovala občanov bielej pleti v amerických mestách len preto, že boli bieli, píše na sociálnej sieti expolitik Anton Hrnko.
Ale to by nás až tak nemuselo trápiť, nech si Amerika rieši svoje problémy, ktoré si umelo vytvára. Akoby aj tak ich doma nemala dosť, konštatuje na margo kontroverzného hnutia.
Ako historik upozornil, že v našom prípade, ale je to aj prípad všetkých stredoeurópskych národov rasizmus a otrokárstvo voči čiernym obyvateľom Planéty je vec úplne irelevantná, lebo až do modernej doby, boli strety našich ľudí s Afričanmi viac ako sporadické. Možno sa objavili nejakí Etiópčania alebo Somálci v osmanských vojskách, ktoré drancovali naše územie počas tureckých vojen, ale to je asi všetko.
Slavonic Lives Matter
Zamýšľa sa, či vo vzťahu k otrokárstvu by možno bolo treba hádam dať do obehu heslo Slavonic Lives Matter, keďže v oblasti Stredomoria bol od 6. do 12. storočia tak rozvinutý obchod so slovanskými otrokmi, že naše etnické meno sa nakoniec stalo termínom pre otroctvo. Aj Afroameričania boli v očiach svojich pánov slaves, teda Slovania. Rôzna forma tohto slova je termín pre otroka vo všetkých západných jazykoch, zdôrazňuje.
Ale to nie je všetko! Práve tí Somálci, Etiópčania, Arabi a ďalší príslušníci osmanských vojsk boli hlavnými handliarmi s otrokmi, ktorí od roku 1529 až do roku 1683 chodili loviť našich predkov na naše územie za účelom predaja do otroctva podobne, ako to v tomto období začali robiť v afrických džungliach v prospech otrokárov z Európy a oboch Amerík
Odporúča najskôr prečítať si Turčin Poničana
Len počas osmanského útoku na západné Slovensko roku 1530 odvliekli tureckí vojaci najmä tých rás, ktorým sa dnes máme vraj ospravedlňovať cca 30 000 ľudí
Prípadné pokľaknutie našich futbalistov by bolo skutočne zneuctenie týchto tisícov našich predkov, ktorí mali podobné – ak nie horšie – osudy ako africkí otroci.
Stačí si len prečítať báseň Turčin Poničan od sama Chalupku, ak si to utrpenie niekto chce pripomenúť. Dúfam, že členovia nášho realizačného tímu i naši futbalisti dokážu, že si vedia vážiť seba i svojich predkov!
-red1-