Ilustračné foto: Obraz Antona Pettera „Porážka českého kráľa Přemysla Otakara II.“
Historik a exposlanec Anton Hrnko sa pozrel na dátum 14. marca. Keby bol taký deň napr. v Maďarsku, celý národ by jasal. Na Slovensku vznik prvej nezávislej štátnosti v našich novodobých dejinách nič neznamená, konštatoval na sociálnej sieti…
Som smutný, ale našiel som si iný príbeh, ktorý je aktuálnejší. Rozhodol som sa vydať po stopách vzostupu a pádu Přemysla Otakara II. Dnes bolo krásne slnečné počasie, nie ako 14. marca 1939, keď fúkal nepríjemný vietor a poletoval sneh. Aj dnes fúkalo, ale nebolo to nepríjemné vzhľadom na krásny slnečný deň.
Prvá zastávka bola pri obci Croissenbrunn v Rakúsku. Je to obec, čo by kameňom dohodil od Devína na druhej strane Moravy. Tam v pamätnej bitke roku 1260 porazil neskorší český železný a zlatý kráľ vojska nášho kráľa Bela IV. a stal sa pánom rakúskych krajín.
Vojenské šťastie je však vrtkavé. Český kráľ železný a zlatý išiel od víťazstva k víťazstvu až prišiel na polia medzi Jadenspeigenom a Suchými Krutami, kde zviedol svoj posledný boj. Bitku síce prehral a podľa zvykov danej doby sa vzdával, ale stúpenci Rudolfa Habsburského mu šancu na znovuobnovenie jeho sily nedali. Úplne sprosto ho na bojisku po boji zavraždili.
Holt, toto je osud ľudí, ktorí dovtedy chodia s džbánom po vodu, dokiaľ sa im nerozbije. Pokúšať stále vojenské šťastie s tým, že som presvedčený, že mňa nemôže opustiť, je príliš riskantné. A vidíme to aj dnes.
Moje obrázky začínajú pri Kressenbrunne, na poli, kde sa zjavila šťastná hviezda českého kráľa Přemysla Otakara II. a končia pri pamätníku bitky, kde jeho sláva skončila.
Oproti stavu, keď som tam bol pred rokmi, sa pri pamätníku bitka niečo zmenilo. Pribudol tam pamätníček z Maďarska, ktorý pripomína účasť kumánskej jazdy na strane víťazného Rudolfa Habsburského. Postavila ho tam obec Kiskunhalasz (v preklade asi Malokumánske Rybáre).
Neprekážalo mi to tam, hoci – keď som to videl – mi tam chýbal pomníček mesta Trenčína, ktorýA by pripomínal, že na bitke sa zúčastnil ako veliteľ ľahkej uhorskej jazdy určite spolu s mnohými svojimi slovenskými spolurodákmi Matúš Čák Trenčiansky. Maďari vedia, ako sa vtrieť do vedomia medzinárodnej verejnosti. Prečo to nerobíme aj my! Čo na to vedenie mesta Trenčína?!
-red2-
SKSPRAVY
Zdroj: SKspravy.sk https://skspravy.sk/slovensko/hrnko-o-historickych-paralelach-s-vojenskym-stastim-dovtedy-sa-chodi-s-dzbanom-po-vodu/ © SKSPRAVY Všetky práva vyhradené Člen skupiny BossMedia