Generál Jozef Viktorín na sociálnej sieti Facebook píše:
“Či sa na tom páči alebo nie, je tu ďalšia migračná vlna na bielorusko-poľskej hranici. Väčšinou Kurdi chcú ísť do Nemecka. Potiaľ je to jednoduché a pochopiteľné. Nepochopiteľné je používanie definície, že to je hybridná hrozba a „zbraň masovej migrácie“ zo strany Lukašenka a Putina.
Vidíte ten rozdiel? V roku 2015 sme mali otvárať náruč a teraz zrazu hybridná zbraň. Občan sa musí strácať v množstve informácií o migrantoch. Je to vážna vec, ale čo je horšie, stráca sa v dvojtvárnych pozíciách EÚ.
Keď som diskutoval s kolegami z nášho odborného tímu pre zahraničné veci, takisto situáciu sledujú veľmi pozorne a vnímajú rétoriku a kroky európskych politikov. Podivný obrat, keď pred pár rokmi sa mali „vítať“ milióny ľudí z juhu (z Afriky, Blízkeho východu) a dnes vadia tisíce z východu, je vysvetliteľný z hľadiska využiteľnosti témy pre obnovenie protiruských postojov, prípadne tvorby ďalšej vojenskej infraštruktúry. Z bieloruskej perspektívy tento krok dáva zmysel a bieloruský prezident pred ním varoval. Koniec-koncov, prečo by mal štát investovať svoje obmedzené finančné zdroje na ochranu svojich susedov, ktorí jeho vládu sankcionujú, destabilizujú a chcú zosadiť? Riešenie situácie je jednoduché, no vyžaduje politický a diplomatický pragmatizmus, ktorý mnohým vládam v Európe chýba, vrátane našej.
EÚ a jej liberálno-progresívna časť tu chce migrantov za každú cenu a zvlášť v krajinách strednej Európy, teda aj na Slovensku. Poliaci sa rozhodli brániť hranicu a zapojili vojakov. Vidím tam miesto aj pre príslušníkov Ozbrojených síl SR v prípade, že to bude potrebné. Nie v uliciach a už vôbec nie na hraniciach, kde plnia úlohy, na ktoré nemôžu byť hrdí.
Áno, naše kultúrne hodnoty a tradície nám dávajú právo rozhodovať o tom, koho k sebe pustíme, za akých podmienok a koho nie.
Iróniou je, že ploty patria k 21.storočiu. Predstavitelia národných vlád a vzdialení komisári totiž spôsobili, že dnes Európa nie je bezpečná. Bezpečná bude až vtedy, keď krajiny, ktoré ju tvoria, budú autonómne v ochrane hraníc.
Táto autonómia by nemala byť spochybňovaná žiadnou inštitúciou. Že to EÚ nechápe, to už dnes vidia všetci okolo. Áno, môžeme mat rôzne názory. V tom je krása dialógu a nie diktátu. Tiež je potrebné vidieť našu pozíciu. Všimli ste si ju? Ja teda nie. Okrem vyjadrenia pani prezidentky, že Bielorusko používa hybridnú zbraň a posiela ľudí do Európy, čo je otrepaný slogan používaný európskymi byrokratmi.
A naši ostatní predstavitelia? Tí súťažia v tom ako najviac uraziť občana, ako spoločnosť rozdeľovať, segregovať a hľadať konflikt, ktorý môže spôsobiť ešte väčší pád ich politických preferencií.
Viete, nie je to o konfliktoch, nie je to o nenávisti. Je to o hľadaní konsenzu naprieč celou spoločnosťou. Toto je cesta aj pre hnutie Republika. Zmena jazyka a politická kultúra, ktorá občana zapája, nie odradzuje. Toto platí vo všetkých oblastiach a obzvlášť v postoji k migrácii. Robiť politiku so zdravým rozumom a hlavne v prospech občanov Slovenskej republiky. Táto politika a postoje nie sú o plotoch, ani o agresivite. Je to o normálnom vládnutí. To by si mali vládni páni uvedomiť. Normálnosť totiž nie je nič zložité.”