Brusel sľubuje africkým krajinám investície do zelenej infraštruktúry v presvedčení, že Afričanov zaujímajú revolucionárske slogany Gréty Thunbergovej a progresívcov. Lepšiu reputáciu má zatiaľ na kontinente Peking.
Európska únia v decembri spustila iniciatívu Global Gateway, navrhnutú ako ekologickejšiu a transparentnejšiu alternatívu k čínskej Novej hodvábnej ceste. Dosť zaujímavá idea, keď práve niektoré (Únii blízke) korporácie spôsobujú v afrických štátoch ekologické katastrofy a akosi zabúdajú na detských otrokov v baniach vzácnych kovov, vďaka ktorým sa eurobyrokrati môžu v elektromobiloch hrať na ekologických.
Ursula von der Leyenová sa zaviazala do roku 2027 vyhodiť (z peňazí nás všetkých) asi 300 miliárd eur na „zelenú a digitálnu transformáciu“ vo svete. Iniciatívu oznámila deň po veľkom čínsko-africkom summite v Dakare, aby pre médiá zdôraznila kontrast prístupu. Afrika by sumu iste vedela využiť. Aspoň čiastočne. Experti sú však k ponuke EÚ skeptickí.
Zatiaľ čo Čína buduje cesty, mosty, železnice, nemocnice a priehrady, ktorými dáva ovocie dlhodobej spolupráce k dispozícii všetkým, EÚ vraj prináša len byrokraciu a prednášky bez reálneho základu, čo je veľmi jasné a stručné „stanovenie diagnózy“.
„Kto počúva a chápe kontext, v ktorom africké krajiny pôsobia, bude lepší rozvojový partner. EÚ je tá, ktorá nepočúva a teraz si uvedomuje, že Afrika to s budovaním infraštruktúry myslí vážne. EÚ, ktorá prichádza s Global Gateway, istým spôsobom uznáva, že čínsky postup v Afrike je správny,“ hovorí nigérijský analytik z poradenskej firmy Development Reimagined. Výsledky prieskumu Afrobarometer ukazujú, že 59% respondentov považuje ekonomický a politický vplyv Číny za väčšinou pozitívny, v porovnaní so 46% v prípade bývalých kolonizátorov.
Faten Aggad, bývalá poradkyňa vysokého predstaviteľa Africkej únie pre rokovania s EÚ, je návrhom sklamaná: „Financovanie Číny prebieha cez pôžičky, ale aspoň je na stole. Čína určite zostane atraktívnejší partner. Prebiehali konzultácie s africkými partnermi pred uvedením (európskej) Global Gateway? Vôbec žiadne.“ Naproti tomu Peking niekoľko mesiacov pred Fórom o čínsko-africkej spolupráci organizoval stretnutia a konzultácie s africkými zástupcami. Na fóre čínsky prezident oznámil, že dá štvrtinu príspevku MMF na obnovu v Afrike, čo je štedrejšia pomoc ako od ktoréhokoľvek štátu OECD.
Zatiaľ čo EÚ považuje svoju predstavu o „dobrej správe vecí verejných“ za povinnú inšpiráciu, mnohé štáty vnímajú náročnú byrokraciu a nedostatok inštitucionálnych kapacít. Nakoniec, Afrika nemá pripravených ani dostatok projektov, na ktoré Brusel už veselo vyčleňuje miliardy z našich peňazí.
Experti sa každopádne zhodujú, že „environmentálne normy EÚ sú sekundárne“ vzhľadom na výrazný deficit infraštruktúry, ktorému Afrika čelí. Nakoniec nemajú ani záujem napr. o stavbu obrovských a zbytočných solárnych parkov, ak zostávajú závislí od vyčkávania na belgických alebo francúzskych opravárov. Na druhej strane Čína poskytuje pružný mechanizmus bilaterálnej, priamej spolupráce s ohľadom na regionálne podmienky. Bez papierov, podmienok a daní. S hmatateľným výsledkom pre všetkých, nielen pre pár nasadených politikov a aktivistov.
„Nigéria nebude nečinne sedieť a nechávať EÚ diktovať či rozšíri investície do uhľovodíkov. EÚ sa viac zaujíma o mocenské hry ako o poskytovanie infraštruktúry. To, čo je potrebné na riešenie deficitu infraštruktúry, je spolupráca a nie súťaž,“ racionálne dodáva nigérijský analytik, podľa ktorého sa budú rozvíjať vzťahy skôr s Čínou, Ruskom, Tureckom a SAE. S tými, ktorí sa nepotrebujú zakrývať nadnárodným aparátom, ale jednajú priamo, bilaterálne, africké komodity sú pre nich zaujímavé a dávajú istú protihodnotu. To je cesta.
Medzi riadkami tak zostáva odkaz, že africké štáty s vyššou mierou suverenity, uvedomujúc si súťaž a vplyv mocností na ich pôde kvôli unikátnosti prírodných zdrojov, si za partnera nevyberú toho, kto ich chce výhradne využívať a ovládať, ale toho, kto im pritom aspoň niečo ponúkne naspäť.