Európska komisia predstavila stanoviská k žiadosti o členstvo v EÚ, ktorú predložili Ukrajina, Gruzínsko a Moldavsko na výzvu Rady.
Stanoviská sú založené na hodnotení Komisie vo svetle troch súborov kritérií na vstup do EÚ, na ktorých sa dohodla Európska rada: politické kritériá, ekonomické kritériá a schopnosť štátu prevziať záväzky vyplývajúce z členstva (acquis).
Komisia mala zistiť, že „Ukrajina celkovo značne pokročila v dosahovaní stability inštitúcií zaručujúcich demokraciu, právny štát, ľudské práva a rešpektovanie a ochranu menšín; pokračovala v silných makroekonomických výsledkoch, pričom preukázala pozoruhodnú odolnosť voči makroekonomickej a finančnej stabilite, pričom potrebuje pokračovať v ambicióznych štrukturálnych hospodárskych reformách a postupne sa priblížiť podstatným prvkom acquis EÚ v mnohých oblastiach.“
Pokiaľ ide o Moldavsko, Európska komisia píše, že okrem pozitívnych prvkov „je stále potrebné vykonať kľúčové hospodárske reformy a vytvoriť pevný základ pre ďalšie zosúlaďovanie s acquis EÚ. V prípade Gruzínska komisári tvrdia, že „nedávny vývoj podkopal pokrok krajiny a na zlepšenie fungovania trhového hospodárstva sú potrebné ďalšie reformy.“
V teórii, pristúpenie nových krajín k EÚ sa riadi článkom 49 Zmluvy o Európskej únii. „Krajina, ktorá si želá vstúpiť do EÚ: musí byť európskym štátom, musí uznávať spoločné hodnoty, ku ktorým sa hlásia členské štáty EÚ, a musí sa zaviazať k ich presadzovaniu – týmito hodnotami sú ľudská dôstojnosť, sloboda, demokracia, rovnosť, právny štát, dodržiavanie ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám atď. Európska rada udelí krajine kandidátsky štatút na základe stanoviska Komisie, ktoré sa vypracuje po predložení žiadosti o členstvo. Z tohto štatútu automaticky nevyplýva právo na pristúpenie. Počas prístupového procesu kandidátska krajina preukazuje, že spĺňa prístupové (kodanské) kritériá a je schopná prevziať práva a povinnosti vyplývajúce z členstva.
V závislosti od konkrétnej situácie kandidátska krajina absolvuje proces reforiem, napr. posilnením infraštruktúry a administratívnych kapacít s cieľom vykonávať nové právne predpisy v súlade so súborom právnych predpisov a noriem. Ak majú kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny splniť podmienky, vyžaduje sa od nich zameranie sa na základné reformy týkajúce sa právneho štátu, hospodárstva, demokratických inštitúcií a verejnej správy. Komisia počas prístupového procesu kontroluje a sprevádza reformný proces prostredníctvom finančnej a technickej pomoci, čím im pomáha s prípravou na členstvo.
Ursula von der Leyen, predsedníčka Európskej komisie a historicky najhoršia nemecká ministerka obrany, si následne odkrútila povinnú jazdu o „silnej túžbe“ vstupu do EÚ, jasných signáloch a európskych hodnotách. Zhrnula to spôsobom, že Únia by mala udeliť štatút kandidátskej krajiny Ukrajine a Moldavsku, čím sa priblíži k členstvu v bloku, zatiaľ čo Gruzínsko má ešte pred sebou „domáce úlohy“. Na základe posudkov Komisie budú teraz členské štáty musieť jednomyseľne rozhodnúť o ďalšom postupe.
Čo to v skratke znamená?
Odporúčanie Európskej komisie o udelení štatútu kandidáta Ukrajine a Moldavsku bolo viac-menej očakávané. Zároveň však neudelenie štatútu Gruzínsku so zdôvodnením, že nevykonalo požadované reformy, je minimálne strelením vlastného gólu. Konštantne sa ukazuje ideologický aktivizmus v štýle ukrajinského víťazstva na Eurovízii a schizofrénia, ktorá využíva ako kritérium asi len protiruský sentiment. Cui bono?
Je všetkým jasné, že Ukrajina výraznejšie reformy neurobila, investované peniaze sa vo veľkej miere „kdesi stratili“ a nebyť konfliktu, tak o vstupe do EÚ by možno diskutoval len kuloár a treťotriedni analytici. Podobne Moldavsko, krásna krajina, ktorá však pre EÚ nemá hodnotu partnerskú, ale len hodnotu geopolitickej páky voči konkurentom, resp. konkurentom Bieleho domu.
V tejto dobe sme zvyknutí, že naša takmer neexistujúca diplomacia je jednostranná a nedokáže zo seba dostať viac ako len washingtonské a bruselské stanovisko. Nekomentovať typický dvojitý meter, nevyjadriť aspoň prekvapenie v súvislosti s Gruzínskom nie je z pohľadu bilaterálneho rámca a priateľských väzieb adekvátne. Na druhej strane pochopiteľné, keďže sama dvojitý meter bežne používa. Gruzínsko označovala v prístupovom procese za dôležitú krajinu. Teraz ale bruselská byrokracia zavelila, a tak tu sa mlčí.
Gruzínsky premiér sám vyjadril údiv, že v jeho prípade musí plniť všetky podmienky, zavádzať reformy a štatút získa až potom, kým Ukrajine a Moldavsku sa štatút kandidátskej krajiny udelil ako „motivačný krok“ k reformám. Presne naopak.
Pravidlá, ktoré platia pre tento proces, by nemali podliehať výnimkám. Lebo vtedy sa ukazuje, že dvojtvárna politika a dvojitý meter rúca prvotnú teóriu hospodárskej spolupráce slobodných národov a ukazuje sa skutočná tvár inštitúcie, ktorá spolu s veľkým apetítom vládnuť nesie značné demokratické deficity. Rezort zahraničných vecí nevie na tieto témy reagovať, preto sa len „vezie“. Skutoční obhajcovia slovenskej suverenity by totiž problém vedeli identifikovať a upozornili by, že výnimky, dvojitý meter a nedostatok transparentnosti sa EÚ skôr-neskôr vrátia a kým sme členom, tak aj Slovensku.