Zajtra sa uskutoční (summit) tzv. Krymská platforma iniciovaná ukrajinským prezidentom s účasťou byrokratov EÚ a zástupcov prevažne európskych krajín. Účasť slovenskej prezidentky, ktorá momentálne komentuje prijímanie Afgancov na Slovensko, má byť nahradená premiérom Hegerom.
Podľa poľského ministerstva zahraničia platforma slúži ako trvalá forma multilaterálneho tlaku na Kremeľ, ktorá mediálne obnoví príbeh o anexii. Prognóza znie, že rétoricky obháji „západné hodnoty“ a môže využiť menšinovú kartu: obvinenie ruskej strany z diskriminácie moslimskej tatárskej komunity na Kryme, čo sa dá vnímať ako replikácia ujgurského modelu v Číne.
Cieľom je komplikácia ruských projektov s moslimskými krajinami, čínskej iniciatívy Nová hodvábna cesta a obrannej kooperácie pri zraniteľnom južnom krídle. Dôležitý fakt je, že Krymskú platformu navštívi Turecko, ktoré podporuje kyjevský postoj ku Krymu s potenciálnym využitím Tatárov pri neoosmanskej nostalgii. Návšteva pridáva rozmer nielen v rámci geostrategickej súťaže Rusko-Turecko a spolupráce Ankary s Lublinským trojuholníkom (Litva, Poľsko, Ukrajina), ale najmä z hľadiska zbližovania neoosmanskej vízie a iniciatívy Trojmoria v krymskej otázke.
Iniciatíva o zjednotenie záujmov do koalície dáva logiku kyjevskej snahe o obmedzenie ruského vplyvu. Najmä pre prípad, že Washington v budúcnosti dosiahne s Moskvou „pakt o neútočení“, aby uvoľnil potenciál pre geopolitický boj s Čínou v indicko-tichomorskom regióne. Hegemonický apel v pozadí môže cez Krymskú platformu pomôcť niektorým pri dosahovaní cieľov, no zároveň im odovzdá časť úloh v Európe.
Otázkou zostáva vzťah Ruska s Poľskom, ktoré sa ocitlo v nevýhodnej geostrategickej pozícii prispením západných partnerov. Viac o poľskej situácii tu:
Širší poľský záujem o obranu konzervatívnej vlády voči externým vplyvom, ktoré chcú vo Varšave viac proeurópsku, liberálnu garnitúru, by bol pragmatickým riešením. Krok však znamená nevyhnutnú snahu o zlepšenie vzťahov smerom na východ, čo vylučuje nadšenie pre Krymskú platformu.
A čo Slovenská republika? Vzhľadom na „mindset“ našich predstaviteľov, ktorí sa v zahraničných vzťahoch otáčajú jediným smerom, nemožno čakať racionálnu úvahu o následkoch Krymskej platformy na Slovensko. Slovenské národné záujmy v rámci V4 a vyvážené vzťahy na všetky svetové strany môžu byť potenciálne poškodené. Ale zaujíma to niekoho zo súčasných zvolených zástupcov?