Už dlhšie pozorujem, že ministerka Kolíková je ideovo extrémne na ľavicovo-progresívnom krídle slovenskej politiky, a už doterajšie kroky a predchádzajúce novelizácie trestného zákona z dielne ňou riadeného ministerstva sa veľmi s ústavnými právami a slobodami nemaznajú.
Podobne musím konštatovať, že navrhovaná novela Trestného zákona a zavedenie nového trestného činu „šírenie nepravdivej informácie“ je ďalšou v dlhom rade
absurdných zostrovaní trestnej represie, ktoré sú dôsledkom toho, že politici v našom rozkošatenom Trestnom zákone vidia ono povestné mocné dubisko, ku ktorému sa chcú primknúť.
Navrhovaná skutková podstata sa takmer kryje so skutkovou podstatou poplašnej správy, avšak predsa s niekoľkými odchýlkami a znie (základná skutková podstata) “Kto vyrobí alebo rozširuje nepravdivú informáciu, ktorá je spôsobilá vyvolať nebezpečenstvo vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva nejakého miesta, ohroziť životy alebo zdravie ľudí alebo ovplyvniť obyvateľstvo pri jeho rozhodovaní o závažných otázkach spoločenského významu alebo sa dopustí obdobného konania slovne alebo písomne prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby, zvukového záznamu, zvukovo-obrazového záznamu alebo iného záznamu, potrestá sa odňatí slobody na 1 rok až 5 rokov.”
Je to neprípustne vágna formulácia, a dúfam, že ak prežije pripomienkové konanie (pričom dúfam, že sa tak nestane) tak neprejde schvaľovaním v Národnej rade, a opäť, ak by tento útok na základné práva a slobody prešiel parlamentnou väčšinou, potom verím, že skončí na ústavnom súde.
Prvý vážny problém je pravdivosť informácie – podotýkam, že informácia môže byť aj správa, ktorá obsahuje hodnotiaci úsudok, a následne na preukázanie nepravdivosti bude potrebné asi v každom trestnom stíhaní podľa takejto skutkovej podstaty ustanovovať znalcov (ministerstvo iste rado ustanoví nový znalecký odbor “pravdivosti informácií” prípadne ďalší na skúmanie “spôsobilosti ovplyvniť obyvateľstvo pri jeho rozhodovaní” a ďalší na identifikovanie, ktoré otázky sú “závažné otázky spoločenského významu” a ktoré nie.
V koho rukách bude pri takejto skutkovej podstate rozhodovať o pravdivosti informácie, o jej spôsobilosti ovplyvňovať obyvateľstvo, a napokon o tom, či ide o závažnú otázku?
Navrhovaná úprava má jediný vysledovateľný cieľ a to je potlačenie diskusie. Ak v rámci argumentácie nemôžem šíriť nesprávny názor, potom vôbec nemožno hovoriť o diskusii, pretože práve argumentáciou sa dokazuje pravdivosť alebo nepravdivosť názoru.
Ministerka (adoptovaná nominantka údajne liberálnej strany SaS) a jej legislatívci sú zrejme presvedčení, že pravdivosť informácie je nejako zjavená (ako pri náboženskej, zjavenej pravde) aj bez diskusie, najväčšmi azda v diskusii odborníkov, čo je zaujímavé v porovnaní s tým, že justičnú a právnu prax sa snaží čím viac otvoriť laickej “celospoločenskej” kontrole.
Predstava, že slobodnú diskusiu (to je taká diskusia, kde pravdivosť stanoviska nie je vyhradená iba tým, ktorý majú v rukách mocenské nástroje štátu) možno viesť iba o nepodstatných veciach (teda o takých, kde nemôže informácia ovplyvniť rozhodovanie obyvateľov, alebo kde ju aspoň vládna moc – napríklad Úrad pravdy a lásky pri Ministerstve spravodlivosti SR, považuje aspoň považuje za otázku, ktorá nie je závažná) je prejavom teologického prístupu vyjadreného maximou “v podstatnom jednota, v nepodstatnom sloboda, vo všetkom láska”, akurát bez onej poslednej časti.
Návrh ministerky Kolíkovej je najzávažnejším útokom na slobodu slova, ale aj slobodu vedeckého bádania za posledných 30 rokov. Iste existujú aj také vedné odbory, ktoré riešia otázky závažného spoločenského významu, a šírenie objektívne nepravdivej informácie – ako napríklad nesprávnych klimatických modelov Medzinárodného klimatického panelu,
bude následne buď trestné – ak bude informácia štátom označená za nepravdivú, alebo naopak bude jediné prípustné (ak bude označená za pravdivú).
Dúfajme, že niečoho podobného sa nedožijeme a že sa spamätá aj poslanecký klub tzv. strany Sloboda (s ručeným obmedzeným) a solidarita.
Mgr. Slavomír Jančok
právnik, podpredseda Inštitútu národnej politiky
Záverečné autorské poznámky:
1/ Autor je zaočkovaný.
2/ Autor sa pre istotu obvykle vyhýba šíreniu akýchkoľvek informácií.
3/ Autor vyhlasuje, že po prípadnom uzákonení novej skutkovej podstaty tr. činu šírenia nepravdivých informácií bude na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám žiadať Ministerstvo o sprístupnenie:
a) zoznamu pravdivých informácií,
b) zoznamu závažných otázok spoločenského významu,
c) zoznamu znalcov pravdivosti, prípadne znalcov o spôsobilosti ovplyvniť obyvateľstvo pri jeho rozhodovaní,
4/ Autor vyhlasuje, že je ochotný predložiť všetky svoje zverejnené diela vrátane diplomovej práce s názvom Sloboda a moc v právnej filozofii Hegela a Heideggera, ako aj básní a článkov zverejnených kdekoľvek a kedykoľvek k spätnej cenzúre (posúdeniu pravdivosti Oddelením progresívnej inkvizície Úradu pravdy a lásky (OPI-ÚPAL pri MS SR) za tým účelom aby mohol ako slušný a poslušný občan zabrániť ich šíreniu v prípade, ak budú spadať na zoznam cenzúry).
5/ Poznámky 2-4/ sú nepravdivé (áno, obsahujú ironické, teda nepravdivé a preháňajúce tvrdenia) , prosím aby si každý pred ich šírením ozrejmil stav novelizácie Trestného zákona.
SKSPRAVY
Zdroj: SKspravy.sk https://skspravy.sk/komentare/najzavaznejsi-utok-na-slobodu-slova-kolikovej-dalsie-absurdne-ostrenie-trestnej-represie/ © SKSPRAVY Všetky práva vyhradené Člen skupiny BossMedia