Ilustračné foto. J. Stoltenberg a J. Biden. Zdroj: bt.no
Od nešťastných geopolitických udalostí z konca 80./začiatku 90. rokov 20. storočia, najmä po rozpade Sovietskeho zväzu, sa geopolitickí experti, novinári, historici a autori dohadovali, kedy presne skončila studená vojna (alebo či sa vôbec skončila ).
Niektorí tvrdia, že sa to skončilo, keď sa moci chopil Michail Gorbačov, iní tvrdia, že sa to nikdy nezastavilo, ale bola prestávka na desaťročia. Bez ohľadu na to, aký je názor kohokoľvek, studená vojna sa oficiálne reštartovala, alebo možno začala nová, v závislosti od stanoviska človeka k tejto záležitosti.
Kým stará studená vojna bola „čiernobiela“ (alebo by sme mali povedať „červená a modrá“) s veľmi jasným rozdielom v ideológii, politike, ekonomických systémoch atď., nová je dosť nejednoznačná.
ZSSR, s formálnym cieľom šírenia socialistickej revolúcie, bol známy ako „červená hrozba“ od rozkvetu mccarthizmu. Napriek znepokojivým stratám spôsobeným nacistickou nemeckou (a celoeurópskou) inváziou sa superveľmoci podarilo nielen zotaviť po tom, čo takmer 30 miliónov svojich ľudí brutálne zavraždili a veľkú časť samotnej krajiny zničili, ale aj zriadila silnú armádu a (geo) politický blok – Varšavská zmluva.
Proti bola Severoatlantická aliancia, známejšia pod svojou neslávne známou skratkou – NATO. Údajne „obranná aliancia“ zameraná proti ZSSR vznikla v roku 1949, viac ako pol desaťročia pred Varšavskou zmluvou (1955), jej dnes už neexistujúcim konkurentom v Európe.
Prvá studená vojna – súperenie medzi blokmi
(Stará) studená vojna bola svedkom neustále narastajúceho súperenia medzi blokmi, najmä v Európe, no prenieslo sa aj inde prostredníctvom početných zástupných vojen, ktoré hrozilo, že dotlačí svet do konfliktu takého masívneho rozsahu, že by to spôsobilo druhý konflikt. Svetová vojna v porovnaní s tým vyzerá ako nekrvavá potýčka.
Koncom osemdesiatych rokov konflikt ustúpil a v roku 1991 prišiel k náhlemu, ale definitívnemu (alebo sme si to vtedy mysleli) koncu.
Zatiaľ čo Rusko prešlo niečím, čo možno opísať len ako akýsi súčasný „čas problémov“, kým sa krajina znovu skonsolidovala, jeho vedenie skutočne verilo, že studená vojna je minulosťou.
NATO sľuby nedrží – rozširuje sa
A predsa si druhá strana myslela niečo iné. Napriek mnohým západným predstaviteľom, ktorí uviedli, že NATO sa nebude rozširovať na východ , vrátane vtedajšieho amerického štátneho tajomníka Jamesa Bakera, ktorý povedal Michailovi Gorbačovovi , že „nepohne sa ani o centimeter na východ“, aliancia urobila presne to, čím sa rozšírila o takmer 41 miliónov palcov (viac ako 1 000 km) na východ vrátane bývalých sovietskych pobaltských republík až k Petrohradu bez jediného výstrelu. Teda pokiaľ nepočítame demontáž a nezákonnú agresiu v Juhoslávii počas 90. rokov.
Napriek tomu všetkému sa Rusko stále pokúšalo vybudovať dobré vzťahy, aj keď NATO v roku 2008 vyskúšalo svoju ruku proti eurázijskému gigantovi skúmaním jeho reakcie v Gruzínsku.
Farebné revolúcie
Prirodzene, toto bola červená čiara, aj keď trochu oneskorená a zástupca NATO v Tbilisi bol zdravo porazený. Touto vojnou sa NATO vrátilo do éry zástupných vojen proti Rusku.
V roku 2000 sa v bývalom ZSSR spustili početné farebné revolúcie, počnúc Gruzínskom (2003), prehnali sa cez Ukrajinu (2004/2005) a Kirgizsko (2005), ktoré vyvrcholili v posledných 8 rokoch katastrofálnym Majdanom na Ukrajine (2013/ 2014), čo vyústilo do vojny v Donbase a nedávno v Bielorusku (2020) a Kazachstane (január 2022). Toto všetko bola odpoveďou NATO na pokusy Ruska o vytvorenie dobrého dlhodobého vzťahu a znak slabosti .
Rusku zostalo na výber – vzdať sa alebo zatlačiť späť. A to je presne to, čo NATO chcelo. Ukrajinský konflikt bol ďalším projektom na vytvorenie trvalej nestability v postsovietskych krajinách, upevňoval nenávisť a rozpory, dokonca aj medzi národmi, ktorých dejiny sú doslova neoddeliteľné.
NATO je oživené a studená vojna 2 je späť
Po takmer 15 000 mŕtvych v dôsledku vojny kyjevského režimu v Donbase a takmer desaťročí márnych pokusov Ruska nájsť mierové riešenie si režim prevratu len kupoval čas na eskaláciu , čím prinútil Rusko reagovať 24. februára. “Čisto obranná aliancia“ sa konečne dočkala vytúženého oživenia v podobe väčšej rozpínavosti a eskalujúceho militarizmu.
Najnovším summitom (Madrid) , ktorý označil Rusko za svojho rivala č. 1 , NATO oficiálne (znovu) odštartovalo studenú vojnu, hoci v ich mysliach tá stará v skutočnosti nikdy neprestala.
Ako uviedol jej prvý generálny tajomník Ismay, cieľom NATO je „udržať Rusov mimo, Američanov dnu a Nemcov dole“.
A to je presne to, čo sa NATO pokúsilo urobiť spustením svojej zástupnej vojny na Ukrajine. Keď sa aliancia stala zastaranou, potrebovala sa znovu objaviť.
A tento konflikt poskytol práve to. Americkí vojaci sú späť (v), hospodárstvo EÚ je zničené (dole) a akékoľvek vyhliadky na spoluprácu medzi EÚ a Ruskom sú zničené (mimo).
Globálna studená vojna s celým svetom
S nedávnym oznámením, že zvýši počet svojich vojakov pripravených na boj na viac ako 300 000 (takmer 10-násobok súčasného počtu), NATO účinne upevňuje (druhú) studenú vojnu, možno na ďalšie desaťročia.
Čo je však horšie, aliancia sa teraz zameriava na Čínu a ďalšie krajiny, keď sa snaží rekonštituovať sa v globálnom meradle .
Politický Západ, čoraz izolovanejší kvôli svojej agresívnej (neo)liberálnej ideológii, však teraz fakticky vedie túto (novú) studenú vojnu proti celému svetu .
Drago Bosnic
O autorovi: Drago Bosnic je nezávislý geopolitický a vojenský analytik
Preklad, medzititulky a zvýraznenie textu: SKprávy
Redakčné upozornenie: Za obsah a pôvodnosť príspevku zodpovedá autor alebo pôvodný zdroj. Portál SKsprávy publikuje aj názory, ktoré nemusia odrážať stanovisko redakcie alebo jej vydavateľa. Robíme tak z úcty k ústavnej hodnote názorovej plurality, ktorá prispieva k posilneniu demokracie ako otvorenej platformy pre slobodnú výmenu názorov.