Revolúcie sú rozličné, najmä však krvavé. Ich dôsledkom je zvyčajne násilná zmena jestvujúceho režimu. V našom geopriestore poznáme tiež nežnú, ale aj neviditeľnú. Revolúciu. A práve tá neviditeľná, ale rovnako deštrukčná ako iné, aktuálne vstupuje do svojej záverečnej fázy.
Otázka, kto sa stane globálnou veľmocou v 21. storočí, zamestnáva mnohých prognostikov zvučných mien. Napríklad Friedman vo svojej vizionárskej knižke Nasledujúcich 100 rokov s podtitulom Prognóza na 21. storočie je presvedčený, že Rusko čaká kolaps a víťazom celosvetového konfliktu o nadvládu budú USA a Poľsko. V pozadí prevratných procesov celoplanetárneho dosahu celkom zjavne jestvuje sila, ktorá globálnych hráčov núti robiť všetko preto, aby nestratili zdroje na zvyšovanie životnej úrovne svojho obyvateľstva. Ani Slovensko nezostalo bokom od tohto zápasu. Po roku 1989 schudobnelo tak, že dnes sme svedkami zničujúceho sa zadlženia štátu a jeho bankrot je len otázkou blízkej budúcnosti. Niet pochyb, že bývalý totalitný režim nastolením vedúcej úlohy komunistickej strany v štáte ústavnou cestou znemožnil slobodnú súťaž strán v boji o moc. Nepripustil pluralizmus vo vedeckých disciplínach, ani v médiách; kontroloval výstupy umeleckej tvorby; uznával jediný správny, materialistický svetonázor. Kto sa vzoprel, pocítil efektivitu represívnych zložiek štátu.
Rozvrat civilizačných hodnôt
Západ dlhodobo investoval do spracovávania verejnej mienky obyvateľstva sovietskej zóny vplyvu prostredníctvom svojich vysielacích staníc, ale aj zakladaním buniek otvorenej spoločnosti. Bez škrupúľ o tom píše George Soros vo svojich knihách. Poznamenáva, že otvorená spoločnosť rovná sa liberálna. Takže od samého začiatku budovania demokratického systému jestvovali a pracovali nadácie s úmyslom vnútiť obyvateľstvu postkomunistického sveta systém liberálnej demokracie. Prečo? Lebo je založený na individualizme a človek stráca oporu v štáte? Lebo prináša rozvrat civilizačných hodnôt a vnáša chaos do spoločnosti? Nemožno nevidieť, že práve na tomto začiatku našej cesty k slobode stálo Kresťanskodemokratické hnutie (KSH), ktoré dostalo Slovensko tam, kde ho potrebovali dostať globálni hráči. Ján Čarnogurský splnil úlohu.
Boj liberálneho proti konzervatívnemu
Kým vznik štátu a jeho ústavné nasmerovanie bolo konzervatívne, postupne sa ozývali hlasy proti preambule a kresťanskému hodnotovému ukotveniu. Kusý, Bugár…boli prvými kritikmi Ústavy SR, ak si odmyslíme jej absolútne odmietnutie práve KDH. Do spoločnosti prenikli a agresívne sa v nej presadzovali skupiny mimovládnych organizácií na čele s LGBTI, dokonca prostredníctvom inštitucionálnych nástrojov. Napríklad cez Istanbulský dohovor. Oslabovanie konzervativizmu dospelo do štádia, že pred ostatnými voľbami (2020) sa už viedla otvorená propaganda liberálnej demokracie. Hlavnoprúdové médiá sa vykryštalizovali do liberálnej slúžky liberalizmu, vrátane RTVS.
Do hry o moc vstúpili médiá a propaganda
Ale po poriadku. Na sklonku roka 1989 zorganizoval Transparency International Slovensko diskusné podujatie pod názvom Ktorým médiám môžem veriť. Jeho riaditeľ Gabriel Šípoš odporúčal stránku konspiratori.sk, ktorá je podľa neho jasným sprievodcom po nedôveryhodných médiách. Ešte jednoznačnejší bol Peter Jančárik na podobnom podujatí nadácie SOCIA, venovanom mediálnej gramotnosti nielen seniorov. Keďže propagácia liberálnych médií bola zjavná, upozornila som prednášajúceho, aby nadácia (holandská) nevnucovala Slovensku model liberálnej demokracie vzhľadom na to, že 75 percent obyvateľstva sa hlási ku kresťanstvu a teda ku konzervatívnym hodnotám. Jeho reakcia, že je to v poriadku, lebo model liberálnej demokracie máme zakotvený v Ústave SR, jednoznačne poukazuje, kam sme sa ohýbaním pravdy aj demokracie dostali. Samozrejme, že to nie je pravda, za čo sa musel po výmene názorov ospravedlniť. Otázka stojí, ako sa mohlo stať, že v štáte, ktorý sa neviaže na nijakú ideológiu, sa robí propaganda jednej jedinej ideológii a médiá iného názorového prúdu sú vytláčané z verejného priestoru?
Potrebuje demokracia prívlastky a vodenie za ruku?
Aby toho nebolo málo, v správach a komentároch RTVS 4. februára tohto roku zaznelo z úst politológa Katedry politológie FF UK Pavla Baboša nasledujúce konštatovanie: „Vychádzali sme najmä z toho, že verejnoprávny vysielateľ má aj v zákone aj v štatúte isté princípy, na ktorých by mal fungovať, a ktoré by mal podporovať. Či už je to demokracia, humanizmus alebo aj tolerancia v spoločnosti a práve vychádzajúc z tohto faktu a v kombinácii s tým, že je to jeden z najsledovanejších a najdôveryhodnejších zdrojov informácií, môže zohrať kľúčovú úlohu vo vysvetľovaní, prečo je liberálna demokracia dobrá a prečo jej princípy sú dôležité a čo by sa mohlo stať, ak by sme sa ich nepridržiavali.“ Nuž toto bol začiatok priameho zneužívania verejnoprávneho vysielateľa na manipuláciu obyvateľstva. Ba až propagandy za globálny naratív tzv. liberálnej demokracie.
Mediálny liberálny valec
V rozhlasovej relácii Z prvej ruky 1. októbra 2020 zaznel názor bývalého diplomata Kálmána Petöcza k správe Európskej komisie o stave súdnictva v členských štátoch únie. Okrem iného povedal: „Nedá sa povedať, že každý si ten právny štát môže interpretovať ako chce. No a s tým súvisí aj to, že keď pán premiér Orbán priamo hovorí, že on nebuduje liberálnu demokraciu, on vlastne liberálnu demokraciu neuznáva, a predsa ten systém, ktorý je teda založený na reprezentatívnej demokracii v právnom štáte, rešpektujúci ľudské práva, tak ten vlastne sa nazýva liberálna demokracia.“ Moderátor neoponoval, ani nepripomenul protiústavnosť jeho tvrdenia v SR.
Kto vlastne destabilizuje spoločnosť?
A opäť v relácii Z prvej ruky 11. decembra 2020 o bezpečnostnej politike štátu moderátor Juraj Mikula položil otázku: „Pán Bátora, vy súhlasíte s tým, že tak, ako povedzme súčasná vláda komunikuje , jednak opatrenia okolo Covidu 19, ako povedzme vystupujú niektorí jej predstavitelia , môže nejakým spôsobom podkopávať nejakú dôveru ľudí v štát, v nejakú demokraciu liberálnu…“ A profesor Bátora pritvrdil: „Niektoré regionálne veľmoci, ako povedzme Rusko, využívajú asymetrické formy konfliktov… s cieľom destabilizovať spoločnosti v našom priestore, čiže v priestore liberálnodemokratického Západu.“
Na obidve odvysielané relácie som podala sťažnosť Rade RTVS. A odozva? Vraj každý si môže hovoriť, čo chce. Zvláštny prístup, lebo druhá, konzervatívna a väčšinová časť slovenskej verejnosti prístup do týchto médií, ani média verejnej služby nemá. Takže opäť sme po troch desaťročiach svedkami presadzovania jedinej správnej ideológie, a to už aj najdôveryhodnejším médiom, verejnoprávnym RTVS. Ostáva už len ústavnou väčšinou schváliť nový režim v parlamente. Kam sme sa to dostali? Od totality k totalite. A väčšina obyvateľstva si to ani nevšimla.
Eva Zelenayová