Po vyslúžilých generáloch a aktívnych vojakoch, ktorí varovné postoje starej gardy veteránov podporili sa ozvali s kritikou pomerov aj nahnevaní policajti. Uniformované zložky Francúzska kritizujú dopady ideológie a politickej praxe multikulturalizmu, ktorý rozvracia republiku a hodnoty, na ktorých sa Francúzsko vybudovalo.
Rozhorčení policajti z odborového zväzu polície zaslali dôrazný otvorený list prezidentovi Emmanuelovi Macronovi.
V liste aj oni, podobne ako vojaci, vyjadrujú svoju frustráciu z riadenia a smerovania Francúzska. Pred policajtami, ktorí sú v uliciach priamo ohrozovaní na životoch zdvihli zástavu pravdy vojaci. Tí varovali dokonca pred občianskou vojnou. Vojsko aj polícia sa zhodli na spoločnom menovateli negatívnych javov v spoločnosti: vládnymi elitami podporovanej migrácii. Práve v militantnom islamizme, ktorý sa presadzuje cez podporu masívnej migrácii vidia príslušníci ozbrojených zložiek, ktoré musia dohliadať na poriadok, hlavné nebezpečenstvo pre Francúzsku republiku.
Elity sa držia deštrukčného multikulturaliumu
Túto dobre mienenú kritiku pomerov liberálni politici na čele s Macronom neprijali. Namiesto sebareflexie a zmene migračnej aj výkonnej politiky, prešpikovanej ideologickými dogmami ľavičiarskeho neomarxizmu a multikulturalizmu – o ktorom sa aj Merkelová, aj Cameron (britský expremiér) vyjadrili, že totálne zlyhal – ich označili za „pučistov“. Nielen z Francúzska, ale aj iných západných metropol je zrejmé, že predstava o “obohacovaní sa” rozličných kultúr a náboženstiev v praxi nefunguje, pretože cudzie kultúry sú s európskou nekompatibilné, vrátane právneho systému a demokracie.
Priznať nielen chybu, ale aj pravdu je pre väčšinu mainstreamových politikov neprekonateľná bariéra. Preto vinu hádžu radšej na iných – na extrémistov, nacionalizmus, rasizmus, xenofóbiu. Liberálni politici, globalisti, promigrační naivisti aj fanatici si nechcú priznať zlyhanie boja proti národnému štátu a masívnej podpory migrácie.
Ilustrácia: pamelageller.com
Nie je to prvýkrát v histórii, čo práve uniformované zložky museli zaslepeným alebo neschopným politikom dať klapky z ich očí dole, aby videli realitu zo svojich nóbl kancelárií a luxusných limuzín, v ktorých sa prevážajú od úradu k úradu. Pravdepodobne prezident Macron nikdy nešiel vládnou limuzínou cez takúto no-go zónu, kde útočia na políciu a tá tam radšej ani nechodí.
Práve tento alarmujúci jav, známy z každého väčšieho mesta na Západe, je len špičkou ľadovca a príčinou znepokojenia generálov, vojakov aj policajtov, ktorí sú v dennodennom kontakte s radikálnymi islamistami. Na ilustrovanie ohromnosti negatívneho javu uvádzame, že Francúzsko má 52 miest nad 150 000 obyvateľov, ale až 600 no-go migrantských zón ovládaných rôznymi gangami.
Ilustračné foto: AFP, október 2016. Po násilnom útoku benzínovou bombou na štyroch dôstojníkov neďaleko Paríža francúzsky premiér trval na tom, že v krajine neexistujú zakázané (no-go) zóny; samotné policajné odbory však pre The Local povedali, že realita je veľmi odlišná
Čím skôr si kompetentní odložia ružové okuliare, ideologické neudržateľné dogmy aj aj politickú nafúkanosť, tým skôr sa ešte o päť minút dvanásť dá európska demokracia ako-tak zachrániť. Ak už pravda nie je päť minút po dvanástej a politikom meškajú ich drahé hodinky. Na rozdiel od tých vojenských a policajných. Ľudia v uniformách majú totiž prednosť v presnosti.
Rafael Rafaj
Starostka Paríža Anne Hidalgo ešte v roku 2015 pre CNN uviedla, že jej mesto má v úmysle žalovať televíznu stanicu Fox News po tom, čo odvysielala rozhovory s tvrdením, že vo francúzskom hlavnom meste existujú „zákazy vstupu“, kam sa obávajú policajti a nemoslimovia.
Boj sa nedá vyhrať slovami – otvorený list Macronovi
Pán prezident republiky,
S odstupom dvanástich dní bol včera v Rambouillet zabitý kolega islamistickým teroristom, zatiaľ čo v Avignone bol zastrelený druhý úradník členom gangu obchodujúceho s drogami.
Čas na nádherné slávnostné pocty sa skončil. Musíte prejsť od sviečok k politickým akciám. Nie vojnu vedieme so slzami.
Hovoríte, že bojujete za právo na pokojný život, ale tento boj sa nedá vyhrať slovami.
Polícia a žandári sa nemôžu brániť kvôli príliš vágnemu textu o sebaobrane, ktorý ponecháva pole otvorené všetkým súdnym výkladom.
Neustála výtržnosť proti polícii organizovaná médiami a ľuďmi značne bráni nášmu konaniu.
Na konci reťazca bankrot súdneho systému ničí našu vyšetrovaciu prácu. Francúzi už neveria v ich spravodlivosť. Demonštrácia požadujúca spravodlivosť pre Sarah Halimi je toho jasným dôkazom.
Obyvateľstvo už nemá dôveru v naše služby a vyzbrojuje sa na obranu pred zločincami. Stalingradské udalosti sú len jedným z mnohých príkladov.
Ak nechcete ukončiť svoj mandát najhoršou úrovňou bezpečnosti v moderných dejinách, náš policajný zväz vás vyzýva, aby ste sa uchýlili k ustanoveniam zákona č. 55-385 z 3. apríla 1955.
V rámci výnimočného stavu je potrebné uzavrieť 600 stratených území republiky vrátane posilnenia armády kontrolou a obmedzením vstupov a výstupov z týchto oblastí kontrolnými bodmi na izraelskom modeli oddelenia realizovaného pomocou palestínske územia.
Súčasne s uchýlením sa k bodu 49-3 je nevyhnutné prijať reformu sebaobrany pre políciu a žandárov, ktorá im umožní spustiť streľbu, keď utečenec nedodržiava zákon, alebo sú predmetom mínometných zbraní a zábavnej pyrotechniky alebo trysky Molotovových koktailov. Náš policajný zväz odporúča, aby ste sa v boji proti narko-terorizmu inšpirovali brazílskym a filipínskym modelom.
Prezidenti Bolsonaro a Duterte dosiahli vynikajúce výsledky tým, že dali polícii záruku, aby znovu získali kontrolu nad nezákonnými oblasťami.
Čas už nie je v rovnakom čase. S teroristami a drogovými dílermi nemôže byť žiadny kompromis. Narko-teroristi majú z váhania, politickej neochoty a ďalšej prokrastinácie úžitok.
S určitosťou, že ste odhodlaní natrvalo neopustiť náš národ v rukách obchodníkov s ľuďmi, prijmite, pán hlava štátu, prejav mojej najhlbšej republikánskej úcty.
Michel Thooris, hlavný tajomník zväzu polície a hnevu Francúzska.
(zvýraznené písmo – redakcia)
zdroj: