Ilustračné foto: Pixabay
Mainstream opäť šíri hoaxy o globálnom ohrození. Tentoraz má ísť údajne o svetovú potravinovú krízu ako následok zadržiavania vývozu ukrajinských obilnín cez Čierne more, ktoré kontroluje ruské námorníctvo.
Hoci avízo televízie TA3 k štvrtkovej diskusnej relácii Téma dňa (9.júna) znelo, že kvôli blokovaniu prístavov „niektorým častiam sveta hrozí hladomor“, koaličná poslankyňa Jarmila Halgašová(SaS) angažovane a nepodložene tvrdila, že ruským zadržiavaním vývozu ukrajinskej pšenice hrozí globálna potravinová kríza.
Faktom je, že konkrétne Európskej únii a teda aj na Slovensku bezprostredný nedostatok potravín z dôvodu blokovania námorných ciest v Čiernom mori vôbec nehrozí, aj keď lokálne sa môže dotknúť tradičných importérov v Afrike.
Faktom je, že v súvislosti s konfliktom na Ukrajine ide obojstrannú blokáciou prístavov v Čiernom mori. Ukrajina si prístavy zamínovala ako ochranu pred útokom na svoje prístavy alebo vylodením sa ruských jednotiek cez ne.
Kľúčovým faktom však je, že ceny potravín neúmerne rastú nielen na Slovensku, ale aj v západnom a rozvojom svete. Ale nie kvôli absencii ukrajinskej pšenice a ďalších obilnín, ale primárne z dôvodu rastu cien energonosičov (ropy, plynu, uhlia), a to v dôsledku rozhodnutia USA a EÚ o uvalení sankcií na Ruskú federáciu a tiež ako dopad bruselskej zelenej politiky (o.i. zdražením emisných povoleniek).
Ukazuje sa, že sankcie majú negatívny, devastačný a sebazničujúci účinok bumerangu na tých, ktorí ich vysielajú – Spojené štáty a Európsku úniu.
Ak bolo hlavným cieľom znížiť Putinovi príjem financií z vývozu ropy a plynu, aby nemal dostatok zdrojov na pokračovanie operácie na Ukrajine, potom aj tento hlavný úder minul cieľ.
Sankcie sa miíňajú účinku
Opierame sa o.i. aj o štvrtkové tvrdenie Amosa Hochsteina, vyslanca USA pre energetickú bezpečnosť, ktoré povedal na híringu americkým zákonodarcom. „Nemôžem to poprieť,“ odpovedal Hochstein senátnemu podvýboru pre Európu a spoluprácu v regionálnej bezpečnosti na otázku o tom, či Moskva teraz zarába viac peňazí na predaji ropy a zemného plynu než pred vojnou.
Západ si v horlivosti a dlhodobej snahe USA zničiť Rusko cez jeho ekonomiku neuvedomili dosahy toho, čo samy tvrdia o dnešnom svete, kde všetko so všetkým súvisí.
Nedostatok hnojív ako dôsledok sankcií
Sankcie na ropu, plyn, uhlie, ale aj na poľnohospodárske hnojivá, ktoré Rusko a Bielorusko významne produkujú vyvolali historické zdraženie pohonných hmôt, energií, ceny tovarov, vrátane rekordného rastu cien potravín.
Tie ešte stúpnu v dôsledku nedostatku ruských hnojív na svetovom trhu, čo ohrozí budúcu úrodu. Ako uviedla holandská Rabobank, Rusko a Bielorusko sa minulý rok podieľali na globálnych dodávkach potaše zhruba 40 percent! Navyše, na svetových dodávkach močoviny sa samotné Rusko podieľalo zhruba 14 percentami a rovnakým podielom aj fosforečnanu amónneho, ktoré slúžia na zvyšovanie úrody.
Západ na čele s militantnými Spojenými štátmi si musel byť vedomý, že Rusko je kľúčovým vývozcom viacerých hnojív.
Faktom je, že ceny týchto produktov pre poľnohospodárstvo, ktoré dodáva potravinárom produkty, boli vysoké už pred vojnou na Ukrajine.
V dôsledku bruselskej klimatickej politiky vyskočili ceny plynu a uhlia, čo malo za následok obmedzenie produkcie priemyselných hnojív. Špirála zdražovania a nedostatku sa odvíja z Bruselu a nezastaviteľne sa roztočila uvalenými sankciami na Rusko.
Tieto objektívne fakty a argumenty ani slovenský, ani svetový politický mainstream a korporátne médiá neberú do úvahy a šíria falošné antiruské naratívy o vine Moskvy na potravinovej kríze, ktorá svetu hrozí v dôsledku blokovania ukrajinských prístavov alebo námorných ciest v Čiernom mori.
Aj keď Ukrajina je piatym najväčším exportérom pšenice na svete a patrí medzi prvú trojicu v produkcii kukurice, jačmeňa a slnečnicových semien na výrobu oleja, z hľadiska faktu o jej podiele na svetovej produkcii obilnín ide o zavádzanie.
Pripôsobená aritmetika
Ukážeme si to na faktoch najmä o produkcii hlavnej obilniny – pšenice. Minuloročná úroda obilnín vo svete bola 2 290 miliónov ton. Z toho pšenice 790 miliónov ton a kukurice 1190 mil ton.
Podľa portálu Fortune ukrajinský podiel na svetovej pšenici mal byť pred vojnou 11 % a v prípade kukurice 17 percent.
Takmer 25 miliónov ton obilia v súčasnosti uviazlo na Ukrajine a nemôže opustiť krajinu kvôli upchatým námorným prístavom a problémom s infraštruktúrou, povedal Josef Schmidhuber, ekonóm Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo.
V týchto tvrdeniam musí byť niekde chyba, alebo skrytý iný faktor, pretože 25 miliónov zo 790 miliónov je len 3,1% podiel Ukrajiny v prípade celosvetovej pšenice.
Iné údaje sumárne hovoria o ukrajinskej produkcii obilnín na maximálnej úrovni 90 miliónov ton, vrátane kukurice, jačmeňa a slnečnicových semien. Ak to prepočítame s globálnou produkciou 2290 miliónov ton, dosiahneme 3,9 – percentný podiel Ukrajiny na celosvetovej úrode.
Šíriť hoaxy o hladomore je nezodpovedné aj z hľadiska faktu o celosvetových zásobách, pretože nežijeme ako v stredoveku – čo sa v jednom roku urodí, to sa hneď aj skonzumuje.
Len pri kukurici má svet zásoby neuveriteľných 261 miliárd ton, pričom ročná produkcia zlatej obilniny tvorí 1,19 miliardy ton.
Zrejme preto Sergej Lavrov v Turecku TU zdôraznil fakt, že problém vývozu obilia, ktorý sa Západ a Kyjev snažia prezentovať ako „globálnu katastrofu“, nemá nič spoločné so svetovou potravinovou krízou: „…Predmetný podiel [ukrajinského] obilia je menej ako 1 % z celosvetovej produkcie pšenice a iných obilnín,“ povedal.
Zároveň pri stretnutí s tureckým ministrom zahraničia garantoval, že „ak Ukrajina bude súhlasiť s odmínovaním svojho pobrežia a nechá lode opustiť svoje prístavy, nevyužijeme situáciu na pokrok v našej špeciálnej vojenskej operácii“, čiže Rusko umožní vývoz ukrajinskej pšenice.
Ako sme preukázali, hlavný podiel viny na nedostatku a zdražovaní potravín je v rozhodnutiach Spojených štátov a najmä v zelenej politike a konfrontačnej geopolitike s ekonomickou vojnou sankcií uvaľovaných Európskou úniou.
Šírenie jóbových zvestí o potravinovej kríze je zjavne súčasťou informačnej vojny Západu ako súčasti ekonomickej vojny v globálnom hybridnom a geopolitickom konflikte Západ (USA) – Východ (Rusko). Ostatný svet, vrátane Slovenska je nielen jeho subjektom, ale, žiaľ, už aj objektom jeho dopadov.
Jedno je už teraz isté: ceny potravín budú ešte drahšie a tým sa stanú aj nedostupné pre časť populácie. Ale príčiny tohto negatívneho sociálneho javu treba hľadať niekde inde.
Rafael E. Rafaj