Nová právna norma zakazuje prepustenie migrantov zo zadržiavacích zariadení po dobu šiestich mesiacov od ich príchodu do Litvy.
Litovský parlament schválil v utorok zákon, ktorý umožňuje hromadné zadržiavanie migrantov a obmedzuje im právo odvolať sa proti zamietnutej žiadosti o azyl.
Ako približuje agentúra Reuters, nová právna norma zakazuje prepustenie migrantov zo zadržiavacích zariadení po dobu šiestich mesiacov od ich príchodu do Litvy. Odmietnutých žiadateľov o azyl, ktorí sa proti rozhodnutiu odvolajú, môžu litovské úrady deportovať, kým súd nerozhodne o odvolaní. Za návrh hlasovalo 84 poslancov, jeden bol proti a 58 sa zdržalo hlasovania, píše agentúra AP.
Ilustračné foto: Litovská armáda doviezla na hranicu žiletkový ostnatý drôt na zadržiavanie migrantov
Cieľom zákona je “poslať správu Iračanom a ďalším, že toto nie je vhodná cesta, podmienky tu nebudú dobré,” priblížila litovská ministerka vnútra Agné Bilotaité.
Migranti vraj nie sú skutoční žiadatelia o azyl
Dodala, že títo migranti “nie sú skutočnými žiadateľmi o azyl“, ale skôr “nástrojom” bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka proti Litve.
Návrh vyvolal pobúrenie litovského Červeného kríža a tiež Červeného polmesiaca a iných mimovládnych organizácií, podľa ktorých porušuje medzinárodné záväzky Litvy, ako aj ľudské práva migrantov.
Litovský prezident Gitanas Nauseda v pondelok telefonoval s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou o situácii na hraniciach medzi Litvou a Bieloruskom, informovala prezidentská kancelária vo Vilniuse.
Ilustrácia: EÚ aj OSN kritizovaný ostnatý maďarský plot na hranici so Srbskom
Južná hranica EÚ je deravá, ale ochranu východnej treba posilniť
Nauseda tlmočil Merkelovej, že Litva eviduje 19-násobný nárast počtu osôb nelegálne prekračujúcich hranice z Bieloruska oproti roku 2020 a že ochrana východnej hranice Európskej únie musí byť posilnená.
Litovský prezident ďalej nemeckú kancelárku informoval, že jeho krajina už požiadala o pomoc Európsku agentúru pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) aj Európsky podporný úrad pre azyl (EASO).
Ako pripomína DPA, Lukašenko koncom mája povedal, že jeho krajina už nebude migrantom brániť v prekračovaní západnej hranice smerom do EÚ. Vyhlásil to po uvalení sankcií EÚ v dôsledku májového presmerovania dopravného lietadla do Minska, kde zadržali bieloruského disidenta nachádzajúceho sa na jeho palube.
Litovská vláda vyhlásila začiatkom júla núdzový stav pre stúpajúci počet migrantov z Bieloruska, s ktorým má 679 kilometrov dlhú hranicu. Litovské bezpečnostné zložky na hraniciach zadržali už 1700 osôb – 56 z nich za ostatných 24 hodín, uviedla v utorok pohraničná stráž. Väčšina z nich už požiadala o azyl v Litve.
Utečenci prichádzajú prevažne z krajín Blízkeho východu a Afriky. Litovský minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis v tejto súvislosti vycestoval v utorok na pracovnú návštevu do Turecka a Iraku. Predmetom jeho rokovaní v Ankare a Bagdade bude prerušenie toku migrantov a ich repatriácia, priblížila agentúra BNS.
Redakčný názor – Usvedčenie z dvojitého metra EÚ
Denník N sa 26.februára 2016 pohoršoval nad nácvikom osadenia pohraničného plotu s Rakúskom na zabránenie prenikania migrantov na Slovensko. V tom čase vrcholila utečenecká invázia do EÚ. Rakúsko sa vtedy rozhodlo prijímať maximálne 80 migrantov za deň a zároveň ohlásilo plán rozšíriť svoj plot na rakúsko-slovinskej hranici. Angažovaní redaktori voči Ficovi maľovali katastrofický obraz opatrení, kde chýbajú už len žiletky na ostnatom plote, ktorý sa nakoniec vôbec nepostavil.
Agentúra Reuters 9. júla priniesla správu, že „Litva sprísňuje hranice žiletkovým plotom“.
Nejde o nejaký krátky úsek, ale o 550-kilometrovú žiletkovú bariéru! A slovenské liberálne korporátne médiá a angažovaní novinári mlčia ako voš pod chrastou. Nejde o Fica, nejde o nič…
Keď Orbán zvažoval žiletkový most, nasledovala ostrá kritika
Keď uvažoval Viktor Orbán o výstavbe hraničného plota aj na hranici s Chorvátskom, zožal ostrú kritiku od vtedajšieho rakúskeho kancelára Wernera Faymanna. Orbán reagoval s nadhľadom. „Neberiem to osobne. Je to politická hra,“ poznamenal a dodal, že ho so šéfom rakúskej spolkovej vlády spája dobrý vzťah a že pravidelne spolu telefonujú. „Musíme spolupracovať. Čo nám zostáva iného?,“ konštatoval a poznamenal, že Faymann pri vzájomných rozhovoroch nikdy nepoužil výrazy, ktoré zvolil na verejnosti.
Ilustrácia: migranti sa počas invázie v roku 2015 pokúšajú preraziť plot na hranici s EÚ
V júli 2015, keď Maďarsko začalo s prvou výstavbou plota proti migrantom ozvali sa aj EÚ, aj OSN. „Len nedávno sme v Európe búrali múry, nemali by sme stavať nové,“ komentovala maďarské rozhodnutie hovorkyňa Európskej komisie Natasha Bertaudová. Kitty McKinseyová z agentúry OSN pre utečencov (UNHCR) tvrdí, že Maďarsko takto utečencom upiera základné ľudské právo hľadať azyl.
„Bol som šokovaný, keď som videl, ako sa správali k utečencom. Je to nejakceptovateľné,“ povedal vtedajší generálny tajomník OSN Pan Ki-mun.
Dnes nepočuť vyjadrovanie šoku z výstavby de fakto nových koncentračných táborov na polročné internovanie zadržaných migrantov v Litve, ani na žiletkový plot.
Keď Orbán požiadal, aby EÚ polovicu nákladov na plot uhradila, lebo Maďarsko chráni plotom aj územie iných štátov únie, dostal nasledovnú odpoveď:
Nefinancujeme výstavbu plotov alebo bariér na vonkajších hraniciach. Podporujeme opatrenia v oblasti riadenia hraníc na vonkajších hraniciach. Môže ísť o opatrenia dohľadu. Môže ísť o zariadenie na kontrolu hraníc. Ploty však nefinancujeme
uviedol Winterstein . „Nezmeníme“ náš postoj k tomu.
Zdroj: https://www.france24.com/en/20170901-hungary-wants-europe-funds-pay-border-fence-cut-migrant-flow
Na situáciu a opatrenia v Litve v tomto čase chystá EÚ finančnú podporu na zadržanie migrantov…
Juncker: Dobrý deň, diktátor
Jean-Claude Juncker, predseda Európskej komisie, 2.septembra 2015 kritizoval „krátkozrakosť tých, ktorí by chceli vidieť Európu rozdelenú protimigrantskými múrmi“. Maďarského premiéra privítal na samite slovami „Dobrý deň, diktátor“…
Zdroj: https://www.politico.eu/article/orban-crash-juncker-party-asylum-council-september-migration/
Dnes si litovský prezident žoviálne pokecal v telefonickom rozhovore s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou o dôvodoch zriadenia nových koncentračných táborov na zadržanie migrantov a informoval ju, že Litva požiadala agentúru Frontex o pomoc… Dnes nik nenazýva litovských poslancov, ani premiéra, ani prezidenta krajiny „diktátormi“.
Nič podobné teraz nepočuť na adresu Litvy. Ani od EÚ, ani zhrozenie europoslancov, ani apel OSN. Ide predsa vraj o Lukašenka a jeho údajnú pomstu za sankcie.
Rovnaký dvojitý meter sme videli aj pri kritike konzervatívneho amerického prezidenta Donalda Trumpa za výstavbu betónového múru na hraniciach USA s Mexikom.
Nuž ak platí, že spravodlivosť je slepá a únia je predsa zásadovo hodnotová a má aj postojovú integritu, potom dva metre, ani dva rôzne postoje nemôžu platiť. Aj táto situácia je ukážkou politizácie aj vzťahov únie k Bielorusku a Ruskej federácii, aj k Maďarsku.
Keď však ide o „našich“, čiže o pobaltskú krajinu, ktorá prilieva olej do ohňa napätia a sankcií smerom k Rusku, ak Litva umožňuje americkej armáde konať vojenské cvičenia s ťažkou technikou priamo na hraniciach s Bieloruskom, potom je postoj aj meter hodnotenia iný. Názor na tieto fakty si urobí objektívny čitateľ aj sám.
-red1-
Rafael Rafaj
Zdroj: SKspravy.sk https://skspravy.sk/svet/parlament-v-litve-schvalil-zakon-obmedzujuci-prava-migrantov-zadrzia-ich-pol-roka-v-taboroch/ © SKSPRAVY Všetky práva vyhradené Člen skupiny BossMedia