Ilustračné foto: SKsprávy
Od vojny v Iraku (2003) svetovú verejnosť vtiahli do online vojny – sledovanie a informovanie o dianí v priamom prenose z bojiska.
Dnes, 12. mája sa vyrovnal čas trvania operácie NATO voči bývalej Juhoslávii (1999) s eufemickým názvom „humanitárne bombardovanie“, ktoré trvalo 78 dní. Dnes je rovnako 78.deň trvania tzv. „špeciálnej operácie“ Ruska na Ukrajine.
Západ, vrátane slovenskej vlády a prezidentky prvú udalosť, v ktorej mali hlavné prsty Spojené štáty, obchádza, hoci v oboch nájdeme niektoré hlavné spoločné črty. Keďže vývoj na Ukrajine môže kopírovať následné udalosti po „humanitárnom“ rozbombardovaní Juhoslávie (dnešné Srbsko), urobili sme niektoré paralely kvôli objektívnosti informovania.
Začneme od nás, od Slovenska. Tak ako bývalá vláda Mikuláša Dzurindu (1998-2002) sa zapojila súhlasom s preletmi bombardérov cez vzdušný priestor SR, súčasná Hegerova vláda sa aktívne zapája dodávkami zbraní do konfliktu na Ukrajine.
Príčinou na jednostrannú vojenskú akciu USA a ďalších armád NATO voči bývalej Juhoslávii mala byť ochrana obyvateľstva etnických Albáncov v srbskej provincii Kosovo. Dôvodom na vojenskú akciu Ruska na Ukrajine bol rovnako etnický dôvod – ochrana ruského obyvateľstva na Donbase. Až ďalším, následným dôvodom má byť demilitarizácia a denacifikácia Ukrajiny. Zmena politiky bola rovnako prítomná v následnom riešení v Srbsku, kde stíhali politické a vojenské vedenie.
Tak ako „humanitárne“ bombardovanie Juhoslávie vyústilo do separatizmu územia a vyhlásenia samostatnosti Kosova po patronátom USA a EÚ, rovnako výsledkom „špeciálnej operácie“ na Ukrajine a Donbase bolo vyhlásenie samostatnosti dvoch odštiepeneckých republík – Luhanskej a Doneckej.
Tak ako najmä USA a Západ uznali vyhlásenia nezávislosti Kosova od Srbska, napriek tomu, že nespĺňalo podmienku medzinárodného práva na sebaurčenie (pozn.: Albánci už majú svoj národný štát – Albánsko), v rovnakom režime došlo k vyhláseniu samostatnosti od Ukrajiny dvoch donbaských republík s ruským etnickým obyvateľstvom napriek tomu, že Rusi majú svoj národný štát – Ruskú federáciu, ktorá rovnako uznala ich suverénnu štátnosť.
Tak ako dôvodom pri Kosove bolo prenasledovanie miestnych Albáncov, rovnaké argumenty o potláčaní a etnickej genocíde majú aj etnickí Rusi na Donbase.
Tak ako Západ neuznáva ich vyhlásenie a osamostatnenie, rovnako päť štátov EÚ, vrátane Slovenska a ďalších 43 štátov sveta neuznáva Kosovo ako samostatný štát.
Tak ako v Kosove pôsobila povstalecká Kosovská oslobodzovacia armáda (UÇK) z miestnych Albáncov, rovnako na Donbase sa aktivovala miestna domobrana s etnických Rusov.
V súčasnom konflikte na Ukrajine sa opäť angažujú nadmieru Spojené štáty a väčšina členských štátov NATO, čo je ďalšia podobnosť s bývalou Juhosláviou. Dnes sa hovorí dokonca o zástupnej vojne USA so satelitmi NATO voči Rusku na území Ukrajiny.
Bombardovacia kampaň NATO
trvala od 24. marca do 11. júna 1999. V prevádzke bolo vyše 1000 lietadiel. Riadené strely Tomahawk, ktoré boli vystreľované z lietadiel, lodí a ponoriek sa taktiež používali vo veľkom množstve.
Cieľ NATO zhrnul jeho hovorca ako: “Srbi von, mierové sily dnu, utečenci späť”. To znamenalo, že juhoslovanská armáda musela opustiť Kosovo.
Základné fakty o útokoch na bývalú Juhosláviu:
- bombardovanie trvalo od 24. marca do 10. júna 1999 (78 dní)
- na bombardovaní sa zúčastnili Spojené štáty americké, Veľká Británia, Nemecko, Kanada, Francúzsko, Španielsko, Taliansko, Turecko a ďalšie krajiny NATO
- podľa Human Rights Watch si bombardovanie vyžiadalo 489 až 528 obetí na životoch, podľa odhadov juhoslovanskej vlády to bolo 1 200 až 5 700
- bombardovanie spôsobilo značné škody na infraštruktúre Juhoslávie vrátane mnohých civilných cieľov
- taktiež spôsobilo škody na životnom prostredí v dôsledku bombardovania tovární a používania kazetových bômb s ochudobneným uránom zo strany Američanov a Britov
- vVláa Mikuláša Dzurindu 6. apríla 1999 odsúhlasila lietadlám NATO neobmedzený prístup do slovenského vzdušného priestoru; išlo tak o prvú vojnu proti medzinárodnému právu, na ktorej sa súčasná Slovenská republika aktívne zúčastnila
- 65,2 % občanov nepovažovalo letecké útoky NATO za správne
- 63,8 % občanov nesúhlasilo s rozhodnutím vlády otvoriť náš vzdušný priestor silám NATO
Portál SKsprávy rešpektuje integritu svojich čitateľov, preto veríme, že názor si uvedených faktov dokáže slobodne urobiť každý sám.
-red1-