Všetci anglické slovo „hoax“ používajú, avšak ide o pojem príliš široký, neostrý. Jeho presný význam nie je väčšine jasný, a tak je aj zneužiteľný – na propagandu, nálepkovanie, likvidovanie oponentov, názorovej opozície, ale aj kritického myslenia, ak by si zmyslelo kritizovať vládne, mainstreamové alebo globálne trendy.
„Hoax“ (angl.) znamená podvod na báze klamstva, ktorého cieľom je zo žartu alebo so zlými úmyslami prinútiť niekoho veriť niečomu, čo nezodpovedá skutočnosti, a zneužiť jeho dôverčivosť. V slovenčine máme na to jednoznačnejší a zrozumiteľnejší pendant – zavádzanie, uvedenie do omylu.
Po tejto definícii je zrejmé, že s hoaxami bežne narábajú aj politické, aj hospodárske subjekty. Bez použitia mäkkých hoaxov by dnes nemohla existovať ani reklama, a to nehovoríme o podomových šmejdoch.
Hoaxománia ako boj proti vnútornému nepriateľovi
Hoaxománia v podobe donquichotského boja proti dezinformáciách (veterným mlynom digitálneho sveta) sa stala v globálnych a aj internacionálnych kruhoch EÚ nielen módnym hitom na prejavenie vernosti vytýčenej línii svetových elít, ale aj nástrojom boja proti novým „triednym nepriateľom“. Najnovšie sa do témy zahryzla video seriálom aj naša hlava štátu Zuzana Čaputová.
Podobný mechanizmus tu však už existoval počas studenej vojny, len obe súperiace strany to nenazývali „hoaxom“, ale po svojom. Na Západe označenie „komunistická“ alebo v USA „protiamerická činnosť“ znamenala stop v kariére, aj angažovanosti vo verejnom živote a priestore.
Vo východnom bloku si pri kritike a vyslovovaní názorov museli dať ľudia pozor, aby ich nejaký ideologický cenzor neobvinil zo šírenia „imperialistickej propagandy“. Ak to robil niekto z komunistickej strany, tak bol rovno onálepkovali za „reakcionára“ či „oportunistu“.
História sa nám opakuje nielen v cykloch, ale aj v metódach, praktikách na udržanie bezpečnej moci tých hore a slepej poslušnosti tých dole.
Totalitní príbuzní
Ak tu teda máme niečo totožné, čo existovalo už v bývalom totalitnom systéme v čase ideologického súperenia, len sa to dnes musí inak pomenovať (hoax) a aj následná prax boja proti moci nepríjemnej činnosti má podobné praktiky a aj dopady, môžeme ešte hovoriť o demokracii, kde rozhoduje väčšina ľudu?
Odpoveď je nie. A prečo? Lebo tí hore v kolaborácii s informačným predvojom režimových a globálnych sociálnych médií sami šíria najväčší hoax. Na štýl „zlodej kričí, aby chytali (iného) zlodeja“. V preklade: my šírime mega hoaxy na globálnej úrovni, preto kričíme, že je treba vyhľadávať malých hoaxerov, ktorí sa snažia odhaliť, že my veľkí sme nahí.
Najväčší hoax: „liberálna demokracia“
Nepochybne už čakáte na to, čo je najväčším hoaxom doby a mainstreamu. Je to pojem „liberálna demokracia“. Teda nie „demokracia“ s významom vôľa väčšiny ľudu – nielen politickej vo voľbách, ale aj názorovej, hodnotovej. Demokracia len zabezpečuje, čo pláva na povrchu, a to by malo platiť pre všetkých. Nepotláča názory iných, ktorí sú v menšine, necháva ich rovnako voľne plávať, len sa nimi spoločnosť neriadi, lebo sú menšinové.
Pri týchto slovách začínajú nositelia jedine správnych ideí, medzi nimi nepochybne aj ľudia z veľkého, nadnárodného biznisu, krútiť nervózne hlavou. To preto, lebo sú už vycvičení ako zvieratká na povely a slovník politickej korektnosti. Tak im ukážeme príklad, že ani u nich (v trhovej ekonomike) to nefunguje v štýle „liberálnej demokracie“, ale len demokracie.
Nástroj propagandy menšiny
Na valnom zhromaždení akcionárov rozhoduje o smerovaní firmy, koncernu, obchodnej spoločnosti hlas väčšiny držiteľov akcií. Ak sa väčšina vlastníkov akcií dohodne na ich vyplatení, tak sa tak stane. Väčšina tiež rozhodne o stratégii, aj o vedení spoločného podniku, či fúzii. Nik z menším či maličkým balíčkom akcií nemôže prekričať väčšinových vlastníkov.
Hoax „liberálna demokracia“ je tak nástroj propagandy menšiny, ktorá má ekonomickú, mediálnu a politickú moc šíriť globálny hoax, čiže klamstvo, ktorého cieľom je, aby väčšina ľudí buď dobrovoľne (zmanipulovane – tu je úloha režimových médií) uverila, že demokracia je (len) liberálna. Teda, že rozhodujúci je názor, ktorý je v menšine, aj ktorý predstavujú rôzne menšiny, vrátane menšiny šíriteľov globálnych ideológií.
Diktatúra paragrafov
K tomu potrebuje globálna moc ešte jednu poistku – ďalšieho do partie, ktorý je nad vôľou väčšiny. A tak úzka názorová finančno-oligarchická a ideologická menšina vnúti nielen ľuďom, ale aj kolaborujúcim politikom poslušnosť k naratívu o právnom štáte, teda nadradenosť (preskočíme stupne) medzinárodne ustanoveného práva a dohľadu, ktoré sa stalo nástrojom na udržanie menšinových (ideologických) dogiem (elity) a menšinovej vôle špičky globálnych štruktúr, vrátane Európske komisie.
Najvýstižnejšie tento novodobý „zamatový“ systém totality a médiokracie vystihol analytik Inštitútu národnej politiky a autor knihy Súmrak európskej civilizácie Pavel Fendek: „Liberálna demokracia Západu je v skutočnosti rasistická totalitná neomarxistická diktatúra a tyrania menšín nad väčšinou“.
Rafael E. Rafaj
SKSPRAVY
Zdroj: SKspravy.sk https://skspravy.sk/slovensko/analyza/pozname-najvacsi-a-najrozsiahlejsi-hoax-ktory-siria-globalne-elity/ © SKSPRAVY Všetky práva vyhradené Člen skupiny BossMedia