Ilustračné foto: Ruský prezident Vladimír Putin. Zdroj: Alexey Druzhinin / Ria novosti
Zajtra uplynie 76 rokov od zhodenia Američanov atómovej bomby na Hirošimu a pred týždňom ruský prezident Vladimír Putin podpísal dekrét o zriadení medzirezortnej komisie pre historické vzdelávanie. Čo majú tieto udalosti spoločné, analyzuje redaktor portálu RIA Novosti Peter Akopov.
Skutočnosť, že používanie historických „zbraní“ môže mať dôsledky nemenej závažné ako jadrové bombardovanie. Áno, úder do historického vedomia ľudí nezabije, ale zničí ich pamäť a ducha – a odtiaľto je len jeden krok k fyzickej smrti.
Takmer každý v Japonsku vie, kto zhodil bomby na Hirošimu a Nagasaki a domnieva sa, že na to neexistovala žiadna vojenská potreba. Tiež vedia, že Američania sa za použitie jadrových zbraní nikdy neospravedlnili – aj keď to Japonci chcú. Amerika je však zároveň považovaná za priateľskú krajinu a Rusko je nepriateľské. A prečo? Pretože Rusko sa nevzdáva „severných území“ – a to, že si USA ponechávajú základne na Okinawe, je síce nepríjemné, ale nerobí z nich okupanta a nepriateľa. Odkiaľ pochádza tento postoj?
Je to jednoduché: Američania porazili Japoncov nielen v 2.svetovej vojne, ale aj v nasledujúcej vojne s historickým vedomím. Japoncom nielen napísali ústavu, ale tiež šikovne prešli od seba k Rusom, od ich vlastnej okupácie k „ruskej anexii“. Čo keby teda územný spor medzi Japonskom a Ruskom mohol byť urovnaný v druhej polovici päťdesiatych rokov minulého storočia? A boli to Američania, ktorí potom v skutočnosti zakázali Tokiu podpísať mierovú zmluvu s Moskvou, aby si zachovali možnosť manipulovať s japonským národným povedomím pomocou „severných území“.
Ukazuje sa teda, že aj trištvrte storočia po vojne sú Američania pre Japoncov priatelia a Rusi nepriatelia. A kým historická pamäť Japoncov nebude oslobodená od schémy niekoho iného, nebudú mať žiadnu plnohodnotnú suverenitu.
O čom je Putinov dekrét?
A Rusi majú – a budú. Je však potrebné ho brániť, a to aj na historickom bojisku. Presne o tom je Putinov dekrét o vytvorení medzirezortnej komisie pre historické vzdelávanie na čele s prezidentským poradcom Medinským
s cieľom zabezpečiť systematický a razantný prístup k otázke obrany národných záujmov Ruskej federácie súvisiacej so zachovaním historickej pamäte a rozvoj vzdelávacích aktivít v regióne
Komisia bude musieť koordinovať vládne agentúry, vedecké, vzdelávacie a kultúrne komunity pri „rozvoji jednotného prístupu k implementácii historickej osvety a vzdelávania, ako aj pri predchádzaní pokusom o falšovanie histórie“, operačných opatrení zameraných na boj proti týmto aktivitám. “
A pripraviť návrhy na informačnú podporu „aktivít propagandy“ a realizáciu vzdelávacích akcií vrátane tých, ktoré sa týkajú pamätných dátumov a historických udalostí.
Bezprostredne po zverejnení dekrétu vyhlásila liberálna verejnosť poplach: toto je „historický Cheka“. Okamžite odvolali prezidentskú komisiu, ktorá mala pôsobiť proti pokusom o falšovanie histórie na úkor záujmov Ruska, ktoré existovali v rokoch 2009 až 2012. A bolo to zlé, ale aspoň v tom boli historici, a nielen siloviki!
A súčasná komisia „bude zahŕňať zástupcov prezidentskej administratívy a aparátu Bezpečnostnej rady, generálnej prokuratúry, vyšetrovacieho výboru, ministerstva vnútra, FSB, ministerstva obrany, FSB, zahraničnej spravodajskej služby, ministerstvo zahraničných vecí a ďalšie rezorty. “Hrôza – siloviki naučí historikov, ako milovať svoju vlasť, budeme mať nový „krátky kurz“ a cenzúru!
Opozícia sa snaží presviedčať, že komisia bude zasahovať do vedeckých aktivít historikov, že ideológia nahradí vedu, glosuje autor zdesenie liberálnej prozápadnej scény.
Sú dve histórie: vedecká a ideologická
Dodáva, že Rusko nepotrebuje jediný pohľad na svoju históriu. Prirodzene, existuje história ako veda a história ako súčasť ideológie ako podstatná súčasť národnej identity a budovania štátu. Ako nakresliť hranicu medzi nimi? Presne nie tak, ako sa to robilo v sovietskych časoch, keď to jednoducho neexistovalo, keď každý musel prispôsobiť alebo zamaskovať svoj historický výskum podľa jediného skutočného marxisticko-leninského učenia a celý rad udalostí a postáv bol jednoducho ututlaný.
A nakoniec to zasiahlo nielen samotnú komunistickú ideológiu, ale aj štát, pretože odhalenie (ktoré sa zmenilo na hanobenie) lakovaného Lenina a utlmeného Stalina sa stalo jedným z najdôležitejších dôvodov rozpadu ZSSR.
Ale napriek všetkému rozdielu medzi históriou ako vedou a históriou ako súčasťou ideologickej chrbtovej kosti sebavedomia ľudí a štátu, je to štát a spoločnosť, ktoré musia brániť svoje dejiny. Áno, bez prílišného zjednodušovania alebo lakovania, ale budovania ucelenej a logickej verzie ruských dejín, vysvetľovania jej zákonov a ducha, presiaknutého láskou k vlastnej ceste, so všetkými vzostupmi a pádmi.
Pretože ľudia, ktorí nechcú zachovať a učiť svoju históriu, budú učiť verziu svojej histórie niekoho iného. Navyše taký, ktorý bude zodpovedať záujmom vonkajších síl a iných civilizácií, ktoré sa prinajmenšom nezhodujú s našimi národnými záujmami, ak ich úplne neodporujú, dodáva Akopov.
Konštatuje, že príklady vytvorenia „ukrajinskej verzie“ ruských dejín a vyrovnanie úloh Hitlera a Stalina v 2. svetovej vojne sú najrelevantnejšie, ale zďaleka nie jediné. A historické zbrane sa používajú nielen na vonkajšej strane, ale aj na vnútornej.
To, akú históriu sa budú učiť ruské deti, je skutočne vecou národnej bezpečnosti, teda budúcnosti. Nikto nezakáže spory o minulosti, ale nikto nemá právo vnucovať Rusom históriu „večného ruského otrokárskeho charakteru“ alebo napríklad používať kaukazskú vojnu 19. storočia na požadovanie pokánia od Rusov. Alebo sa pokúste postaviť „vlastencov ZSSR“ proti „vlastencom Ruskej ríše“, čím zničíte Rusko, píše portál RIA Novosti o pozadí nového dekrétu prezidenta Putina.
Rafael Rafaj
Zdroj: SKspravy.sk https://skspravy.sk/svet/preco-putin-povolal-predstavitelov-bezpecnosti-aby-obhajovali-rodnu-historiu/ © SKSPRAVY Všetky práva vyhradené Člen skupiny BossMedia