Je tomu už niekoľko týždňov, čo je Daniel Lipšic spomínaný ako možný kandidát či dokonca favorit na post generálneho prokurátora. Okrem neho sa predbežne uvádzajú aj mená ako Jozef Čentéš, Maroš Žilinka, Ján Hrivnák či Ján Šanta. [1] [2]
Pozícia generálneho prokurátora v sebe zahŕňa hneď niekoľko neobyčajných kompetencií. Zo zákona vyplýva, že generálny prokurátor riadi a kontroluje činnosť všetkých prokurátorov. Vydáva služobné predpisy, príkazy a pokyny, ktoré sú pre prokurátorov záväzné. Záväzné pokyny podriadeným môže vydať každý nadriadený prokurátor. Z toho vyplýva, že generálny prokurátor tak môže urobiť vo vzťahu ku všetkým prokurátorov, okrem prokurátorov špeciálnej prokuratúry. Môže ísť napríklad o zastavenie trestného stíhania či zrušenie obvinenia. Ku kompetenciám sa taktiež radia vykonávanie úloh namiesto podriadeného prokurátora či pridelenie kauzy inému prokurátorovi. Podriadený prokurátor môže požiadať o odňatie kauzy, ak je v rozpore s jeho právnym názorom. Medzi dôležité kompetencie patrí možnosť podania sťažnosti na neústavnosť alebo nezákonnosť volieb do parlamentu a do orgánov územnej samosprávy. Taktiež môže podať návrh na rozpustenie politickej strany alebo hnutia. [3]
Súčasný zákon hovorí o možnosti zvolenia do čela prokuratúry iba pre človeka z radov prokurátorov. Momentálne sa v parlamente rokuje o účelovej zmene zákona, známej aj ako Lex Lipšic. Koaliční poslanci v novele zákona o prokuratúre a o rokovacom poriadku NR SR navrhujú, aby sa o funkciu generálneho prokurátora mohli uchádzať aj kandidáti, ktorí nie sú prokurátormi. Rozšíriť by sa mal okruh osôb a inštitúcií, ktoré kandidátov navrhujú. Prejsť by mali verejným vypočutím na ústavnoprávnom výbore a voľba v pléne parlamentu by mala byť verejná. [4]
Prezidentka Zuzana Čaputová sa vyjadrila, že zmena zákona o voľbe generálneho prokurátora kvôli jednému kandidátovi môže zaváňať účelovosťou. Kvalitných ľudí, kompetentných vykonávať túto funkciu podľa nej nájdeme aj v radoch prokurátorov. Schopných nielen odborne, ale aj osobnostne, dodala na záver. [5]
Za doterajšie obdobie možno pozitívne hodnotiť Lipšicovu snaha vypustiť z trestného zákona postihy za verbálne delikty s výnimkou takých, ktoré by podnecovali k násiliu. O zákone, ktorý trestá popieranie či spochybňovanie holokaustu sa vyjadril v zmysle, že nemôže existovať oficiálna pravda diktovaná zákonom. Medzi najväčších odporcov jeho úsilia možno zaradiť vtedajšieho ministra spravodlivosti Štefana Harabina a Nadáciu Charty 77. [6]
V roku 2016 sa o verbálnych deliktoch podobne vyjadril v diskusii z príležitosti spomienkového podujatia k 27. výročiu Novembra 89. Vo svojom prejave skritizoval novelu vtedajšej ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej. Moderátorom Michalom Hvoreckým bol tlačený do pozície reprezentanta “konšpiračného myslenia”, keďže hovoril o liberálnych elitách, ktoré v konečnom dôsledku obmedzujú slobodu slova. [7]
K odsúdeniu Milana Mazureka v septembri 2019 dodal, že o jeho slovách v rádiu Frontinus nemal rozhodovať súd. Zároveň označil Roberta Fica a Štefana Harabina za pokrytcov, keďže Harabinova reforma počas prvej Ficovej vlády „znamenala rozšírenie skutkových podstát extrémistických deliktov a zvýšenie trestných sadzieb v tejto oblasti,“ a tiež novela, ktorá bola prijatá počas tretej vlády Roberta Fica podľa neho zašla ešte ďalej. [8]
Pri predstave Daniela Lipšica na čele prokuratúry ma značne vyrušuje jeho politická minulosť. Dodnes sme na čele prokuratúry nemali človeka s tak aktívnou politickou minulosťou a zároveň napojeniami na osoby reprezentujúce súčasnú vládnu koalíciu. V rokoch 2010-2012 bol súčasťou koalície, v ktorej pôsobil aj Richard Sulík. V súčasnosti zastupuje Andreja Kisku, ešte stále predsedu vládnej strany Za Ľudí. Štefan Harabin vyjadril názor, že ak sa Lipšicovi nepodarí zastaviť Kiskove trestné stíhanie z pozície jeho zástupcu, urobí tak z pozície generálneho prokurátora. Okrem straníckej minulosti v KDH sa naposledy do parlamentu zviezol vo voľbách v roku 2016 na chrbte Igora Matoviča, súčasného premiéra, do opozičných lavíc. V tej dobe bol predsedom strany NOVA.
Lipšic má svoje sympatie aj u predstaviteľov strany Sme Rodina. Jej predseda Boris Kollár ho ešte v roku 2016 presadzoval za ministra vnútra. Súčasný minister práce sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak bol najprv poradcom Daniela Lipšica na ministerstve vnútra a neskôr aj spoluzakladateľom jeho strany NOVA. Neskôr zo strany odišiel a jeho následná politická kariéra je až dodnes spojená so subjektom Borisa Kollára. V minulosti sa vo svojej knihe Banda zlodejov o Lipšicovi vyjadril ako o „nepriateľovi systému číslo jeden“. Opiera to o názor Jaroslava Haščáka, prepísaný v spise Gorila, v ktorom tvrdí, že sú istí politici, s ktorými sa nevie rozprávať. Jeden z nich má byť práve Daniel Lipšic. [9] Oligarchovia podľa Krajniaka na Lišpica útočili cez nimi vlastnené médiá, aby vytvorili obraz, že Lipšic je rovnaký ako ostatní. V knihe je bývalý minister vnútra a spravodlivosti nekriticky glorifikovaný. Tento fakt nám môže čo-to napovedať o postoji „Posledného križiaka“ a ministra súčasnej vládnej koalície k „nepriateľovi systému číslo jeden“, ktorý bol niekoľko krát jeho súčasťou. [10] [11]
Daniel Lipšic je v súčasnosti stále v podmienke za nehodu, ktorú spôsobil v roku 2016. Okresný súd Bratislava III trestným rozkazom zo dňa 19. 9. 2017 uznal Lipšica vinným z prečinu usmrtenia a odsúdil ho na trest odňatia slobody v trvaní tri roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu päť rokov. Zároveň mu bol uložený aj probačný dohľad. Lipšic sa neodvolal a trestný rozkaz nadobudol platnosť 10. októbra 2017. Istý čas by sme tak mali vo funkcii generálneho prokurátora právoplatne odsúdeného človeka, ktorý je pod dohľadom probačného úradníka a musí sa mu pravidelne hlásiť. [12]
Daniel Lipšic je médiami a rôznymi politikmi prezentovaný ako prominentný právnik. Za svoj kariéru už stihol pôsobiť vo viacerých, verejnosťou ostro sledovaných súdnych sporoch. V súčasnosti okrem spomínaného Kisku zastupuje napríklad penťácku firmu Mecom v súdnom spore s Pavlom Forischom. Je právnym zástupcom rodiny poškodených vo veci zavraždeného Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Nedávno zastupoval taktiež Markízu v kauze zmenky, Igora Matoviča, Petra Kalmusa, Ľuboša Lorenza či Martina Daňa.
Martin Daňo s Lipšicom počas trvania jeho procesu s Jánom Počiatkom ukončil spoluprácu a spor dotiahli iní právnici. Daňo to argumentoval Lipšicovou nekompetentnosťou, neochotou stretávať sa pred pojednávaniami a slabou pripravenosťou. Daňo dodal, že Lipšic sa mal dožadovať toho, aby chodil na pojednávanie ako jediný jeho zástupca, hoci Daňov právny tím pozostával z viacerých členov a zákon povoľuje troch prítomných právnych zástupcov na súde.
Jednofarebná vláda Smeru bola v roku 2013 kritizovaná za to, že do funkcie generálneho prokurátora schválila Jaromíra Čižnára, a to hlasmi výlučne smeráckych poslancov, keďže tí vtedy v parlamente tvorili väčšinu. Pochybnosti vyvolával najmä fakt, že Čižnár bol počas štúdia na právnickej fakulte spolužiak vtedajšieho premiéra Roberta Fica. Medzi hlavné dôvody, pre ktoré sa rozhodlo mnoho ľudí voliť strany súčasnej vládnej koalície patrili boj proti korupcii, nespokojnosť s politikou pretláčania “našich ľudí”, boj proti finančným skupinám a túžba zvýšenia dôvery v právny štát a justíciu. Dosadenie Lipšica na pozíciu generálneho prokurátora by bolo popretím celej predvolebnej kampane a rečí o odpolitizovaní justície. Každopádne, konečné slovo má prezidentka, ktorá po prípadnom zvolení môže celú vec zastaviť a Lipšica nevymenovať. Precedens tvorí nevymenovanie Jozefa Čentéša Ivanom Gašparovičom. Nález Ústavného súdu SR však hovorí, že nevymenovanie nemôže byť svojvoľné. Je otázne, ako sa prezidentka zachová. Ak by po prijatí zákona “lex Lipšic” vyhlásila to isté, ako pri kandidatúre Štefana Harabina na post predsedu najvyššieho súdu, teda uplatnenie si práva nevymenovať nevhodného kandidáta napriek legitímnej voľbe, Daniel Lipšic by nakoniec kandidátom na post generálneho prokurátora reálne ani nemusel byť. [13]
Odkazy na ďalšie zdroje:
[1] Kto povedie prokuratúru? Padajú prvé mená. [online]. In: pravda.sk. [cit: 2020-6-6]. Dostupné na: https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/550528-kto-povedie-prokuraturu-padaju-prve-mena/.
[2] Ján Hrivnák nevylúčil kandidatúru na generálneho prokurátora. [online]. In: teraz.sk. [cit: 2020-6-6]. Dostupné na: https://www.teraz.sk/slovensko/j-hrivnak-ako-dlhorocny-prokurator/465092-clanok.html.
[3] Čo môže generálny prokurátor? [online]. In: tyzden.sk. [cit:2020-6-3]. Dostupné na: https://www.tyzden.sk/casopis/7853/co-moze-generalny-prokurator/.
[4] Koalícia umožní verejnú diskusiu o GP, Smer kritizuje “lex Lipšic”. [online]. In: Ta3.com [cit: 2020-6-8]. https://www.ta3.com/clanok/1184778/koalicia-umozni-verejnu-diskusiu-o-gp-smer-kritizuje-lex-lipsic.html
[5] LIPŠIC NIE JE PO CHUTI ČAPUTOVEJ. [online]. In: extraplus.sk [cit: 2020-6-8]. Dostupné na: https://www.extraplus.sk/clanok/lipsic-nie-je-po-chuti-caputovej.
[6] Lipšic zopakoval, že popieranie holokaustu by sa nemalo trestať. [online]. In: sme.sk. [cit: 2020-6-6]. Dostupné na: https://domov.sme.sk/c/3732742/lipsic-zopakoval-ze-popieranie-holokaustu-by-sa-nemalo-trestat.html.
[7] VIDEO Lipšic v debate šokoval: Liberálne elity sú čoraz častejšie zástancami obmedzovania základných práv. Tú reakciu musíte vidieť. [online]. In: parlamentnelisty.sk. [cit: 2020-6-6]. Dostupné na: https://www.parlamentnelisty.sk/arena/monitor/VIDEO-Lipsic-v-debate-sokoval-Liberalne-elity-su-coraz-castejsie-zastancami-obmedzovania-zakladnych-prav-Tu-reakciu-musite-vidiet-281385.
[8] Lipšic: Mazurek je hlúpy rasista, ale o jeho prejave by nemal rozhodovať súd. [online]. In: dennikslovensko.sk. [cit: 2020-6-6]. Dostupné na: https://dennikslovensko.sk/3394/lipsic-mazurek-je-hlupy-rasista-ale-o-jeho-prejave-by-nemal-rozhodovat-sud/.
[9] KRAJNIAK, I. M. BANDA ZLODEJOV. Bratislava : Kniha do ucha, 2015, s. 170.
[10] KRAJNIAK, I. M. BANDA ZLODEJOV. Bratislava : Kniha do ucha, 2015, s. 175-176.
[11] Neštandardnosť Borisa Kollára a jeho strany ostala pri slovách. [online]. In: blog.hlavnespravy.sk. [cit: 2020-6-8]. Dostupné na: https://blog.hlavnespravy.sk/8861/nestandardnost-borisa-kollara-a-jeho-strany-ostala-pri-slovach/.
[12] Koalícia zvažuje za generálneho prokurátora Lipšica. Nad tým však visí viacero otáznikov. [online]. In: glob.zoznam.sk. [cit: 2020-6-6]. Dostupné na: https://glob.zoznam.sk/koalicia-zvazuje-za-generalneho-prokuratora-lipsica-nad-tym-vsak-visi-viacero-otaznikov/.
[13] Boj o generálneho prokurátora začal. Ako môže vládna koalícia porušiť všetky svoje predvolebné zásady. [online]. In: hlavnespravy.sk. [cit: 2020-6-8]. Dostupné na: https://www.hlavnespravy.sk/boj-generalneho-prokuratora-zacal-moze-vladna-koalicia-porusit-vsetky-svoje-predvolebne-zasady/2174328?fbclid=IwAR2M1_De3JR7ohqnpenAz2sh0NN2xxTPn1dk8srnv58odp12ptSFT9Q2ZVk.