História fungovania Matice slovenskej siaha do 4.augusta 1863, kedy bola oficiálne založená na prvom valnom zhromaždení tejto celonárodnej slovenskej kultúrnej ustanovizne so sídlom v Martine. Bolo to splnenie požiadavky na založenie slovenského kultúrneho spolku z Memoranda národa slovenského, prijatého v júni 1861. Za krátke obdobie činnosti Matica rozvinula rozsiahlu zberateľskú a vydavateľskú činnosť. Prvý predseda bol biskup Štefan Moyses a podpredsedom sa stal Karol Kuzmány.
Spolok vydal 82 zväzkov kníh, poskytoval štipendiá slovenským vedcom a študentom, pôžičky vyhoretým obciam, nadväzoval domáce i zahraničné kontakty. Matica slovenská dôstojne vstúpila do rodiny slovanských spolkov s podobným názvom (Matica srbská, Matica česká, Matica chorvátska, Matica moravská či neskôr Matica sliezska, Matica haličsko-ruská a Matica bulharská). V roku 1875 bola uhorskou vládou zakázaná a jej činnosť sa obnovila po prvej svetovej vojne, v medzivojnovom Československu 1. Januára 1919, vydaním dekrétu Vavra Šrobára, pričom oživotvorujúce valné zhromaždenie sa konalo 5. Augusta 1919. Matica nadväzovala na predchádzajúcu prácu, budovala členskú základňu a zakladala vedecké odbory. Zriadila aj Ústredie slovenských ochotníckych divadiel, knižnicu a archív. Postupom času vznikali aj zahraničné Matice slovenské.
Po rokoch práce v prospech slovenského národa, ako i po neustálom zápase s nedemokratickým komunistickým režimom bolo obnovenie slovenskej štátnosti v roku 1993 zavŕšením dlhej etapy boja matičiarov za slovenskú národnú identitu. Zákonom z 13. Februára 1997, ktorý prijala NR SR sa Matica slovenská stáva verejnoprávnou ustanovizňou, ktorá plní vymedzené štátne úlohy.
Zmapovanie celej histórie a prospešných aktivít tohto kultúrneho spolku by stálo za samostatný článok – napríklad v roku 2015, v rámci svojich možností, podporili Srbsko v otázke Kosova a jeho postavenia v geopolitickom systéme. V roku 2018 vyhlásila Matica Rok slovenskej štátnosti. Verejnosti predstavovala dejinnú cestu Slovákov k samostatnej Slovenskej republike a pripomenula výročia osobností a udalostí, vďaka ktorým sme sa stali národom s vlastnou štátnosťou. Matica si tiež pripomenula deklaráciu slovenského národa a sté výročie vzniku prvej Československej republiky sériou tematických podujatí.
Rok 2019 sa niesol v znamení osláv storočnice obnovenia činnosti Matice slovenskej. Táto príležitosť podnietila vedecký výskum členskej základne v prvej polovici 20. Storočia. V Martine sa uskutočnil štvrtý Kongres matíc a inštitúcií slovanských národov. Delegáti zo Srbska, Slovinska, Bulharska, Čiernej Hory, Českej republiky, Nemecka, Ukrajiny, Ruska a Rumunska boli privítaní v Martine i Turčianskej galérií.
Súčasný rok 2020 je Maticou vyhlásený za Rok národnej identity v duchu šírenia intenzívnej podpory a šírenia slovenskej národnej identity a rozvoja slovenskej štátnosti. Matica slovenská ako svoje poslanie definuje „rozvíjať a upevňovať slovenské vlastenectvo, prebúdzať a umocňovať národné povedomie Slovákov i krajanov žijúcich v zahraničí, prehlbovať vzťah občanov k slovenskej štátnosti. Prednostne získavať slovacikálne dokumenty, zhromažďovať, spracúvať, uchovávať, ochraňovať a sprístupňovať národné kultúrne dedičstvo, robiť základný slovakistický výskum, zúčastňovať sa na tvorbe a rozvoji miestnej a regionálnej kultúry. Združovať tvorcov a priaznivcov slovenskej kultúry a vedy vo svete. Zúčastňovať sa na propagácii Slovenskej republiky, rozvíjať styky s európskymi a svetovými organizáciami pre otázky kultúry, národnej identity, duchovného života a ochrany všeľudských hodnôt. Zakladať doma i v zahraničí nadácie a fondy na podporu národného a kultúrneho života Slovákov a na oceňovanie najvýznamnejších tvorcov z vymedzených oblastí tvorivej činnosti. Vydávať pôvodnú slovenskú umeleckú tvorbu, vedecké diela a publicistiku, spolupracovať pri tvorbe učebníc a učebných textov niektorých predmetov spoločenských vied pre základné a stredné školy. Zapájať mládež do kultúrno-tvorivého procesu a pestovať v nej národné, kresťanské, mravné a demokratické hodnoty.“
Cieľom Matice slovenskej “je pestovať v mládeži túžbu po poznaní národných dejín, kultúry a vzťah k národným tradíciám, pričom napomáha ich rozvoj. Uskutočňuje to predovšetkým vytváraním podmienok na všestranné vzdelávanie, podporou kultúrnych a iných záujmov a záľub mládeže, rozvojom sociálnych kontaktov a zvyšovaním jej kultúry pre plnohodnotný spoločenský život.“
Ani Matica slovenská sa nevyhla tomu, aby sa na ňu za dlhé obdobie jej pôsobenia neprilepili nejaké škvrny. V lete 2017 bola napríklad otvorená kauza zmiznutého zlata. Vtedajší predseda Matice slovenskej Marián Tkáč o veci informoval s tým, že pri kontrole predmetov v bezpečnostnej skrini v matičnej budove v Martine sa zistili nezrovnalosti. Správca Jozef Steiner obvinenia odmietol a označil ich za pochybné a účelové. Poklad vznikol zbierkou v deväťdesiatych rokoch, kedy ľudia Matici darúvali šperky, zlato i peniaze. V novembri toho istého roku bolo vyšetrovanie zastavené. Už v minulosti boli z národného pokladu Matice nevýhodne investované financie do Podielového družstva Slovenské investície, ktoré skrachovalo a národ mal tak prísť o 870-tisíc eur.
Aj táto kauza možno podnietila aktuálnu slovenskú vládu k tomu, aby si ako jednu z priorít v programovom vyhlásení ustanovila, že zváži systémovú zmenu najmä financovania Matice slovenskej. Vládna strana Za Ľudí už vo svojom programe pred voľbami uviedla: „Zmodernizujeme existujúcu legislatívu a zbavíme ju ideologických nánosov (zákon o Matici slovenskej, o štátnom jazyku, o umeleckých fondoch),“ na čo bývalý predseda Matice slovenskej Marián Tkáč reagoval: „(Matica pozn.) Nevytvára dostatočný priestor pre aktivity mladých ľudí v oblasti umeleckej, vedeckej, vzdelávacej či spoločenskej. Matica nemá dostatočný priestor na plnenie toho, čo zanedbáva štátny systém vzdelávania – vlastenectvo. Mala by zrejme nahrádzať minimálny rozsah dejepisu na našich školách – len pripomeniem, že v susednom Maďarsku sa z neho povinne maturuje! Mala by mať viac možností na šírenie slovenskej kultúry na jazykovo zmiešanom území. Ak to už aj doteraz štát nemyslel s Maticou vážne, napríklad dotácie pre Maticu sa počas desiatich rokov viac-menej nezmenili, čo napríklad pri raste minimálnej mzdy vedie k znižovaniu počtu pracovníkov v Matici,“
K akému rozhodnutiu vláda dospeje? Bude Matica financovaná viac, menej alebo vôbec? Prežije Matica slovenská po uhorskom a komunistickom útlaku aj súčasnú vládu? Už len z historického hľadiska je pre podporu národného povedomia Slovákov priam nutnosťou, aby bola takáto slovenská kultúrna ustanovizeň zachovaná a aby fungovala najďalej, pokiaľ možno na solídnej úrovni.
_______________________________________________________________________________________________________________
Autor článku je Marek Gábrik, študent a aktivista. Na našu stránku prispieva svojimi článkami ako externý bloger.
Zdroje:
História Matice slovenskej. In: matica.sk [online]. [cit:2020-04-26].
Dostupné na: https://matica.sk/o-matici-slovenskej/historia-matice-slovenskej/.
Svet a Slovensko mlčia, Matica slovenská NIE. In: snn.sk [online]. [cit:2020-04-26].
Dostupné na: https://snn.sk/news/svet-a-slovensko-mlcia-matica-slovenska-nie/.
Kauza zmiznutého zlata vyvolala konflikt v Matici. Padli tvrdé obvinenia a trestné oznámenie. In: hnonline.sk [online]. [cit:2020-04-26].
Dostupné na: https://slovensko.hnonline.sk/984404-kauza-zmiznuteho-zlata-vyvolala-konflikt-v-matici-padli-tvrde-obvinenia-a-trestne-oznamenie.
Zmiznutie pokladu Matice slovenskej už nevyšetrujú, vraj to nie je trestný čin. In: hnonline.sk [online]. [cit:2020-04-26].
Dostupné na: https://www.trend.sk/spravy/zmiznutie-pokladu-matice-slovenskej-nevysetruju-vraj-to-nie-je-trestny-cin.
V programe strany Za ľudí sa zákon o Matici slovenskej a o štátnom jazyku považuje za ideologický nános, ktorého sa treba zbaviť. In: hlavnespravy.sk [online]. [cit:2020-04-26].
Dostupné na: https://www.hlavnespravy.sk/programe-strany-za-ludi-sa-zakon-matici-slovenskej-statnom-jazyku-povazuje-za-ideologicky-nanos-ktoreho-sa-treba-zbavit/2016847.
KULTÚRA, KREATÍVNY PRIEMYSEL A MÉDIÁ. In: za-ludi.sk [online]. [cit:2020-04-26].
Dostupné na: https://za-ludi.sk/program/kultura-a-media/.
Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2020 – 2024 (str. 114) [online]. [cit:2020-04-26].
Dostupné na: https://www.scribd.com/document/457135942/Programove-vyhlasenie-vlady-na-roky-2020-2024#download&from_embed.
Obrazové prílohy:
1. Prvý predseda Matice slovenskej Štefan Moyses a jeho podpredseda Karol Kuzmány – koláž
2. Matica slovenská. Pečať. 1848
https://sk.wikipedia.org/wiki/Matica_slovensk%C3%A1#/media/S%C3%BAbor:Seal_of_Matica_slovensk%C3%A1.png
3. Súčasná (2.) budova Matice slovenskej postavená v rokoch 1924 – 1926 https://sk.wikipedia.org/wiki/Matica_slovensk%C3%A1#/media/S%C3%BAbor:Martin74.JPG
4. Vyšívaný obal stanov Matice slovenskej z roku 1863
https://sk.wikipedia.org/wiki/Matica_slovensk%C3%A1#/media/S%C3%BAbor:Obal_Matica.jpg
Titulný obrázok: Matica slovenská kedysi
https://matica.sk/wp-content/uploads/2015/03/I_budova_MS-150×150.jpg