Privilégium Alexandra Veľkého Slovanom

Ide o krátky text, ktorý  sa vydáva za závet Alexandra Veľkého. Jeden z najväčších vojvodcov všetkých čias v ňom odkazuje značnú časť Európy Slovanom. Privilegium Alexandri Magni Slavis datum, ako sa najčastejšie označuje, pútalo pozornosť českých, poľských a aj ostatných slovanských a neslovanských historikov a dlhú dobu bolo pokladané za autentický dokument spájaný s prapočiatkom jednotlivých slovanských národov.

Privilegium sa zachoval v niekoľkých rukopisoch a v českom preklade ho cituje aj Václav Hájek z Libočan vo svojej kronike z polovice 16. storočia. Na tento zápis odkazuje aj súdobý poľský kronikár Martin BielskiJosef Dobrovský, český historik, lingvista a významný predstaviteľ národného obrodenia, ho považoval za nepravé a vytvorené na Balkáne. Proti jeho pravosti sa ozval aj učený poľský biskup a historik Marcin Kromer, ktorý už v roku 1555 označil Privilegium za fikciu českého pôvodu. Rovnakého názoru bol aj chorvátsky barokový učenec a panslavista, ktorý padol v boji proti Turkom, Juraj Križanić. Súčasná historická veda nepochybuje o tom, že Privilegium je falsum. Názory o pôvode tohto falzifikátu sa však líšia. Niektorí historici jeho autorstvo pripisujú českému husitskému prostrediu, iní zase ranným balkánskym humanistom. 

My, Alexander, Filipa, krále macedonského, v knížectví znamenitý řeckého císařství začatel, velikého Jupitera syn, skrze Nectanabu oznámený, přiznavatel bragmanských a stromu, slunce a měsíce, potlačitel Perských a Médskych království, pán světa od východu slunce až do západu, od poledne až do půlnoci. Osvícenému pokolení slovanskému a jazyku jích milost, pokoj i také pozdravení od nás a budoucích našich námestkův po nás v spravování světa. Protože jste nám vždycky přítomni byli u víře pravdomluvní, v odění stateční, naši pomocníci bojovní  a neustálí nalezeni byli, dáváme a na vás přenášíme vám svobodně a na věčnost všecku krajinu světa od půlnoci až do krajin Vlaských poledních, aby tu žádny  nesměl bydliti, ani se posaditi, ani se osaditi, jedine vaši. A jestliže by pak někdo tu nalezen byl, tu obývaje, budiž váš služebník, i budoucí jeho služebníci buďte vašich potomkův.

Dán v městě novém našeho založení Alexandrý, jenž jest založeno na velikém potoku, řečeném Nilus, léta dvanáctého království našich, s povolením velikých bohův Jupitera, Marse a Plutona a veliké bohyně Minervy. Svědkové této věci jsou statečný rytíř náš Lokoteka a jiných knížat jedenáct, kteréž, jestliže bychom bez plodu sešli, zůstavujeme je dědice všeho světa.

Český historik F. M. Bartoš uvažuje nad tým, že autorom Privilegia môže byť český stredoveký kronikár Vavřinec z Březové. Najstarší zápis Privilegia totiž nachádzame v agitačnom spise Krátke sebráni z kronik českých k výstraze věrných Čechů, ktorý bol napísaný v roku 1437, aby zmaril voľbu Albrechta Habsburského (nemeckého pôvodu) za českého kráľa a pretlačil voľbu kráľa českého alebo poľského pôvodu. V tomto spise  anonymný autor (niektorí historici za autora označujú práve Vavřinca) vychádza zo starších textov (nie všetky sú doložené), z ktorých vyberá protinemecké pasáže a sám ich ešte tendenčne vyostruje. Mohla to byť reakcia na silnú germanizáciu slovanského obyvateľstva v Sasku, Lužici a v Sliezsku, ktorá znepokojovala aj časť českej inteligencie. Vavřinec sa zaoberal najmä dejinami husitskej revolúcie, ale aj svetovými dejinami, takže mal dostatočné množstvo historických podkladov. Taktiež mal ako kancelár skúsenosti aj s koncipovaním verejných a súkromných listín a preto spĺňal všetky predpoklady k vytvoreniu “antického” zápisu. Účel vytvorenia Privilegia vidí Bartoš v preukázaní právneho nároku Slovanov na územie a vládu. To zapadá do ideopolitického zámeru Krátkeho sebraní, kde sa Privilegium prvýkrát spomína, ktorého cieľom bolo ovplyvniť adresáta tak, aby nemohol voliť nemeckého kandidáta na trón. 

Václav Hájek z Libočan

Anežka Vidmanová, česká historička a odborníčka na stredovekú latinskú literatúru, kladie vznik Privilegia do staršieho obdobia. Alexander Veľký bol v stredoveku vnímaný ako ideál panovníka a rytiera, preto sa stal námetom pre európsku a českú dobovú literatúru. Vidmanová poukazuje na to, že alexandrovský námet bol mimoriadne obľúbený a rozšírený najmä počas vlády Luxemburgovcov na českom tróne. České prostredie dobre poznalo dielo Alexandreis od Gualtera Castellionského s prozaickým latinským komentárom, jeho adaptáciu, staročeskú Alexandreis, nemecký epos od Ulricha z Etzenbachu, rôzne alexandrovské exemplá (epické kázne) v Disciplina clericalis, či v Gesta Romanorum. Alexander Veľký nebol námetom len pre stredoveké eposy, ale aj pre dobovú historiografiu. Väčšina diel o svetovej, ale aj cirkevnej histórii obsahuje kapitolu o tomto vladárovi. Jeho podobizne nachádzame dokonca aj na dobových ilumináciách Svätého písma.  

Vidmanová poukazuje aj na Privilegium maiusTáto listina sa prvýkrát objavila v roku 1359 a bola vyrobená v kancelárii Rudolfa IV. RakúskehoListina obsahovala aj dve “antické” prílohy, ktoré údajne vystavili Julius Caesar a cisár Nero. Rudolf IV. sa týmto podvrhom neúspešne pokúsil dosiahnuť väčšiu zvrchovanosť rakúskeho územia na Svätej rímskej ríšiListina bola predložená vtedajšiemu cisárovi a českému kráľovi Karolovi IV. a jeho dvoru a takto sa dostala do českého prostredia. Vidmanová poukazuje na spoločné štylistické znaky týchto troch “privilégií”, medzi ktoré patrí napríklad úvodný plurál majestátu NOS (my), nasledovaný menom vládcu (Nos Julius ImperatorNos Neroamicus deorum…” a Nos Allexander…”).  Podobnú štylistiku, ktorá nemá s antickým písomníctvom veľa spoločného, nájdeme aj pri pozdravoch privilegovaným, datovaní, či odvolávaní sa na vyššie božstvá atďPrivilegium maius si všimol aj Francesco Petrarca, dobový taliansky  básnik, humanista a odborník na antiku, ktorý sa tomuto podvrhu otvorene vysmieval. 

Všetky tieto zdroje mal mať anonymný autor Privilegia Slovanom  k dispozícii a zo všetkých aj čerpal. Napríklad z Historie de preliis prevzal úvod (“Ego Alexander Philippi Macedonis”), rozsah Alexandrovej ríše (“Ortus et occasus“)  a aj súčet podrobených národov. V alexandrovských textoch kolujúcich v 14. a 15. storočí v západnej a strednej Európe nájdeme všetky údaje, ktoré sú uvedené o Alexandrovi v Privilegiu Slovanom. 

Anežka Vidmanová tvrdí, že sa texty s alexandrovským námetom v dobe husitských vojen neopisovali a ani nevznikali. Preto je podľa nej najpravdepodobnejšie, že Privilegium bolo vytvorené približne v poslednom desaťročí života Karola IV. alebo za vlády jeho syna Václava IV.  Je dosť možné, že šlo o diktamen, teda o pomôcku na precvičovanie štylistiky vytváraním nepravých listín. 

Napriek tomu, že v pravosť Privilegia dnes veria len rôzne ezoterické a pseudovedecké skupiny bez adekvátnej odbornosti, analytických schopností a hlbšej orientácie, ide bezpochyby o vzácnu a zaujímavú literárnu pamiatku, ktorá dokazuje dobový záujem o postavu Alexandra Veľkého, ale aj akúsi prapodobu slovanskej vzájomnosti.

Privilegium v originále Hájkovej kroniky z roku 1541, Rakúska národná knižnica

Pramene:

Václav Hajek z Libočan: Kronika česká, pripravil Jan Linka, Academia 2013, s. 752

Použitá literatúra:

Bartoš František Michalek: Zápis Alexandra Velikého Slovanům a jeho původce in Časopis Národního musea. Oddíl duchovědný. Roč.115, Matice česká 1946

Kvítková Naděžda: Agitační spis Krátké sebránie z kronik českých… z hlediska jeho záměru a stylu in Bohemistyka, nr 1, 2001

Vidmanová Anežka: K privilegiu Alexandra Velikého Slovanům in Husitství – reformace – renesance : sborník k 60. narozeninám Františka Šmahela, uspořádali Jaroslav Pánek, Miloslav Polívka, Noemi Rejchrtová, Historický ústav 1994

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Prevádzkovateľ InovationSK s.r.o., kontakt info@bossmedia.sk, telefón: 0903218367. Používa súbory cookies na prispôsobenie obsahu reklám a funkcie sociálnych médií a analýzu návštevnosti. Informácie o vašom používaní našej stránky zdieľame aj s našimi partnermi v oblasti sociálnych médií, reklamy a analýzy. View more
Cookies settings
Súhlasím
Privacy & Cookie policy
Privacy & Cookies policy
Cookie name Active

Kto sme

Navrhovaný text: Adresa našej webovej stránky je: https://www.aktuality24.sk.

Komentáre

Navrhovaný text: Keď návštevníci webu zanechavajú na stránke komentáre, zbierame údaje, ktoré sú zobrazené vo formulári komentára a taktiež IP adresu používateľov a user-agent prehliadača z dôvodu ochrany proti spamu. Anonymizovaný reťazec vytvorený z vašej e-mailovej adresy (nazývaný aj hash) môže byť poskytnutý službe Gravatar pre overenie, či ju používate. Zásady ochrany osobných údajov služby Gravatar nájdete na: https://automattic.com/privacy/. Po schválení vášho komentára bude vaša profilová fotografia verejne zobrazená spolu s obsahom vášho komentára.

Multimédiá

Navrhovaný text: Pri nahrávaní obrázkov na webovú stránku by ste sa mali vyhnúť nahrávaniu obrázkov s EXIF GPS údajmi o polohe. Návštevníci webu môžu stiahnuť a zobraziť akékoľvek údaje o polohe z obrázkov.

Súbory cookies

Navrhovaný text: Ak pridáte komentár na našej stránke, môžete súhlasiť s uložením vášho mena, e-mailovej adresy a webovej stránky do súborov cookies. Je to pre vaše pohodlie, aby ste nemuseli opätovne vypĺňať vaše údaje znovu pri pridávaní ďalšieho komentára. Tieto súbory cookies sú platné jeden rok. Ak navštívite našu stránku prihlásenia, uložíme dočasné súbory cookies na určenie toho, či váš prehliadač akceptuje súbory cookies. Tieto súbory cookies neobsahujú žiadne osobné údaje a sú odstránené pri zatvorení prehliadača. Pri prihlásení nastavíme niekoľko súborov cookies, aby sme uložili vaše prihlasovacie údaje a nastavenia zobrazenia. Prihlasovacie cookies sú platné dva dni a nastavenia zobrazenia jeden rok. Ak zvolíte možnosť "zapamätať", vaše prihlásenie bude platné dva týždne. Pri odhlásení sa z vášho účtu sú súbory cookies odstránené. Pri úprave alebo publikovaní článku budú vo vašom prehliadači uložené dodatočné súbory cookies. Tieto súbory cookies neobsahujú žiadne osobné údaje a odkazujú iba na ID článku, ktorý ste upravovali. Súbory sú platné 1 deň.

Vložený obsah z iných webových stránok

Navrhovaný text: Články na tejto webovej stránke môžu obsahovať vložený obsah (napr. videá, obrázky, články a podobne). Vložený obsah z iných stránok sa chová rovnako, akoby návštevník navštívil inú webovú stránku. Tieto webové stránky môžu o vás zbierať osobné údaje, používať súbory cookies, vkladať treťo-stranné sledovanie a monitorovať vašu interakciu s vloženým obsahom, včetne sledovania vašej interakcie s vloženým obsahom, ak na danej webovej stránke máte účet a ste prihlásený.

S kým zdieľame vaše údaje

Navrhovaný text: Ak požadujete obnovenie hesla, vaša adresa IP bude uvedená v e-maile na obnovenie hesla.

Ako dlho uchovávame vaše údaje

Navrhovaný text: Pri pridávaní komentára, komentár a jeho metaúdaje sú uchovávané oddelene. Vďaka tomu vieme automaticky rozpoznať a schváliť akékoľvek súvisiace komentáre bez toho, aby museli byť podržané na moderáciu. Pre používateľov, ktorí sa zaregistrujú na našich webových stránkach (ak takí existujú), ukladáme aj osobné údaje, ktoré poskytujú, do ich užívateľského profilu. Všetci používatelia môžu kedykoľvek zobraziť, upraviť alebo odstrániť svoje osobné údaje (okrem zmeny používateľského). Správcovia webových stránok tiež môžu zobraziť a upraviť tieto informácie.

Aké práva máte nad svojimi údajmi

Navrhovaný text: Ak na tejto webovej stránke máte účet, alebo ste tu pridali komentár, môžete požiadať o export vašich osobných údajov, ktoré o vás ukladáme, včetne údajov, ktoré ste nám poskytli. Môžete tak isto požiadať o vymazanie osobných údajov. To sa ale netýka údajov, ktoré o vás musíme uchovávať z administratívnych, právnych alebo bezpečnostných dôvodov.

Kam posielame vaše údaje

Navrhovaný text: Komentáre návštevníkov môžu byť kontrolované prostredníctvom automatizovanej služby na detekciu spamu.
Save settings
Cookies settings