Ilustračné foto: SKsprávy
Brusel cez svoje elity odkazuje občanom, že Únia už nechce byť vydierateľná Ruskom v dodávkach plynu, ropy a ďalších komodít. Eurokomisár Maroš Šefčovič hovorí, že Slovensko musí byť pripravené niesť určité bremeno z uvalených sankcií v súvislosti s ukrajinským konfliktom. Slovensko patrí aj podľa ratingovej agentúry Moody’s k najzraniteľnejším štátom z hľadiska energetickej bezpečnosti a závislosti od ruského dovozu.
O podpiľovaní si vlastného energetického konára, ale aj o východiskách pred krachom slovenskej ekonomiky a ďalších horúcich celoeurópskych témach sa portál SKSPRÁVY porozprával s nezaradeným poslancom Európskeho parlamentu Milanom Uhríkom.
■ SKSPRÁVY: Kde, na koho a s akými dopadmi fungujú protiruské sankcie ako „akt pomoci Ukrajine“?
MILAN UHRÍK: Protiruské sankcie Ukrajine nepomáhajú vôbec a v prvom rade nepomáhajú slovenským občanom. Sú neúčinné v tom, čo sa nimi má dosiahnuť (vojna stále pokračuje) a navyše škodia nám samotným. Preto by sme ekonomické sankcie mali odmietnuť. Slovenská vláda je neschopná, nezaujíma sa o ľudí a v zahraničnej politike je slepá, preto len uspokojuje potreby a požiadavky cudzích štruktúr. Toto sa musí zmeniť na úrovni Slovenska aj na úrovni EÚ. Svet má predsa štyri svetové strany a je potrebné komunikovať na každý smer.
■ Ako odôvodňuje Komisia alebo angažovaní probruselskí europoslanci (ne)logiku pomoci Ukrajincom antiruskými sankciami, ktoré ničia ekonomiky Európanov?
MILAN UHRÍK: Väčšinou sú to klasické slogany typu, že Ukrajina bojuje za „európske hodnoty, demokraciu, slobodu“ atď. Slovenskí ministri a poslanci to zrejme len skopírovali, preložili a používajú to bez toho, aby vôbec vedeli čo sa deje v súčasnosti alebo čo sa dialo na východe Ukrajiny počas minulých rokov. Mnohí nevedia nič o bezpečnosti, resp. o vývoji situácie na Ukrajine pred prevratom (2014) a po ňom. Od týchto osôb teda nemožno očakávať ani to, že budú chápať následkom svojich dnešných činov. Vedie ich ideologická zatrpknutosť a nenávisť.
■ Doteraz si niektoré štáty dokázali zaobstarať ruský plyn samostatne, dokonca aj cenovo výhodnejšie. Európska komisia, vrátane Maroša Šefčoviča zo SMERu, však teraz presadzuje spoločné európske obstarávanie plynu na svetových trhoch, podobne ako tomu bolo pri vakcínach počas Covidu. Bude to podľa vás pre Slovensko výhodnejšia alebo naopak drahšia jazda?
MILAN UHRÍK: Spojené štáty majú na Ukrajine, ako aj v Európskej únii veľký vplyv, ktorý využijú na to, aby dosahovali geopolitické ciele a chránili vlastné záujmy. Eurokomisárov nezaujíma život ľudí na Slovensku. Zaujíma ich, aby sa politika centralizovala do Bruselu a aby Slováci mali čo najnižšiu šancu bruselské rozhodovanie ovplyvniť alebo zvrátiť. V dnešnej situácii to znamená, že sa komisári budú snažiť odtrhnúť európske štáty od dlhoročných, stabilných dodávok energií a „dohodiť kšeft“ svojim kamarátom za morom a súčasným spojencom.
Obr. M.Uhrík v Európskom parlamente. Zdroj: autor
A drvivá časť slovenských europoslancov ide samozrejme v tej istej línii ako komisári, keďže si chcú udržať kariéru a dobre platenú pozíciu. Biely dom tak môže získať „jackpot“ vo forme ziskov za dodávané zbrane a možno v budúcnosti plyn, za čo si samozrejme priplatíme. Tento postup odmietam, lebo ho považujem za nevýhodný pre Európu aj pre slovenských občanov. Každý z členských štátov EÚ je dostatočne dospelý na to, aby si vedel zvážiť, či je preňho výhodnejší individuálny nákup ropy a plynu alebo spoločný nákup s inými štátmi. Toto rozhodnutie však musí zostať dobrovoľné.
■ EÚ plánuje vykryť 30 % spotreby plynu cez americký skvapalnený LNG. Zvyšných 70 % sa má „ušetriť“ prechodom na alternatívne zelené palivá. Je známe, že ťažba a spracovanie LNG plynu zaťažuje prírodu. LNG prepravujú tankery, ktoré patria medzi najväčších znečisťovateľov ovzdušia. Je podľa vás toto komplikované a neekologické riešenie v súlade so zelenou politikou únie?
MILAN UHRÍK: Pamätáme si na povinnosť nosiť rúška a tvrdenia o tom ako „chránime seba, chránime svet“? Čísla zo Spojených štátov a rozdiely v opatreniach medzi jednotlivými štátmi ukázali, že to nemalo takmer žiadny vplyv. So „zelenou politikou“ je to niečo podobné. Množstvo sloganov ako „zachraňujeme planétu“, ale po racionálnom zhodnotení vplyvu krokov a plánov zistíte, že nezachraňujete nič, no smerujete do chudoby a „progresívneho stredoveku“ bez priemyslu, bez áut a bez elektriny.
Tzv. zelené riešenia a dnešný dôraz na kúpu amerického plynu idú ruka v ruke a prinesú nové (uhlíkové) dane, vyššie ceny a možno aj stratu vecí, ktoré dnes považujeme za bežnú súčasť života.
Veľa z dnešných politík sa tvári úplne inak aké v skutočnosti sú.
Namiesto toho, aby ľuďom pomáhali, idú priamo proti nim.
■ Na Slovensku aj v EÚ patríte medzi opozičných politikov. Konflikt na Ukrajine rozdeľuje spoločnosť a prenáša sa atakmi aj do vnútorných politík. Ako vnímate výzvu 8 slovenských europoslancov na vylúčenie ďalšej opozičnej strany Smer-SD z politickej frakcie Európskeho parlamentu?
Je to dôkaz toho, že mnohí politici, novinári a aktivisti z mimovládiek otáčajú realitu hore nohami. My, ktorí chceme slobodu slova a chceme chrániť veľa ďalších slobôd pre občanov, sme označovaní za „zlých“ rebelov. A tí „dobrí liberáli a demokrati“ chcú umlčať a vylučovať zo spoločnosti ľudí len za to, že majú na dianie iný názor. Nie sú to žiadni liberáli, ani demokrati. Sú to progresívci a fanatici s totalitným myslením, ktorí slobodu a iné názory všeobecne neznášajú.
■ Keď Spojené štáty „humanitárne“ bombardovali Juhosláviu alebo keď zaútočili bezdôvodne, bez dôkazov a najmä bez mandátu BR OSN na Irak, expedovali ďalej bez problémov svoj LNG plyn. Ako máme chápať rozdielnu situáciu so sankciami teraz, v konflikte na Ukrajine?
Niekto to môže chápať tak, že pokiaľ vojny vedú naši súčasní spojenci, tak je všetko v poriadku, nech by zahynuli aj milióny civilistov a nech by sa dialo čokoľvek. Posledných dvadsať rokov sa vedie množstvo vojen a ak v nich boli zakomponované Spojené štáty alebo európski partneri, nikdy to nebolo spojené s výzvami na obmedzenie obchodných stykov, vyhosťovanie diplomatov alebo trhanie doterajších väzieb. Vždy by sme mali odsúdiť pokiaľ ide o vojnu a utrpenie nevinných ľudí. A vždy by sme si mali zachovať istý rozhľad a racionalitu v zahranično-politickom smerovaní tak, aby to nenarušilo záujmy Slovenskej republiky a slovenských občanov. A dnes takisto.
Nepodliehajme slepo emóciám, svet potrebuje chladné hlavy.
■ „Humanitárne“ bombardovanie zabezpečilo de facto aj jednostranné vyhlásenie „štátu“ Kosovo, ktoré Slovenská republika a ďalších 43 štátov sveta, vrátane členov EÚ – Španielska, Rumunska, Srbska, Cypru, Grécka… dodnes neuznáva. Slovensko je tradične aktívne na Západnom Balkáne, veď vo Vojvodine žije veľa slovenských krajanov. Stretávate sa s politickým lobingom na chodbách či rokovaniach v EP na presadzovanie a uznanie Kosova? A ak áno, aký je váš politický postoj k tejto pre Slovensko háklivej téme?
Slovenská republika dnes oficiálne považuje Kosovo za súčasť Srbska. Kosovo vzniklo po bombardovaní Juhoslávie lietadlami NATO a zo slovenských politikov presadzoval uznanie nezávislosti Kosova napr. Andrej Kiska ako obhajca amerických záujmov na Slovensku a v Európe. Podobných osôb máme v dnešnej vláde a v paláci hojne. V Európe to však nie je téma číslo jedna, hoci určité snahy a diskusie so zástupcami Kosova prebiehajú. Momentálny oficiálny postoj Slovenskej republiky k otázke Kosova považujem za dostatočný.
■ Nedávno ste odhalili kauzu financovania tretieho sektora na Slovensku, vrátane politických mimovládok priamo zo zdrojov vlády Spojených štátov, a to na presadzovanie amerických záujmov. Jeden z grantov mal za cieľ práve ovplyvňovanie verejnej mienky na Slovensku v prospech uznania nezávislosti Kosova. Ako sa pozeráte na presadzovanie amerických záujmov na úkor Únie, ale aj Slovenska?
Je to už viac-menej bežná súčasť spoločenského a mediálneho priestoru, s ktorým žiadna doterajšia vláda na Slovensku absolútne nič neurobila, ale naopak trend ešte živila a podporovala. Desiatky rokov sem tečú peniaze z Bruselu, Berlína, Washingtonu, Nórska, rôznych centier, nadácií a fondov, aby tu zriaďovali štruktúry, ktoré si podchytia slovenských študentov, aktivistov, politikov, ktorí za cudzie peniaze a kariérny postup budú radi presadzovať „správne hodnoty“ a vplývať na tvorbu politík.
Nie sú to teda len oligarchovia typu Soros, ktorý sa pravidelne stretáva s bruselskými komisármi a európskymi politikmi, ale aj ďalšie skupiny prepojené na niekoľko krajín, ktoré si v strednej Európe chcú uplatňovať vplyv. Ak chce slovenská vláda a slovenskí občania rozhodovať o svojich veciach sami, s týmto externým vplyvom je potrebné niečo urobiť. Inak nemôžeme vravieť o suverénnom štáte.
■ Gustav Gressel, analytik Európskej rady pre zahraničné vzťahy (ECFR), hovorí: “Veľká jednota EÚ sa skončila.” Hovorí aj o ústupe pozícií Nemecka, čo vraj spôsobí turbulencie, ale aj mocenské vákuum v strednej Európe. Kto ho podľa vás môže vyplniť a ako sa dá ochrániť štátnosť a suverenita Slovenska?
V prípade turbulencií alebo zmeny mocenských pomerov je otázkou jednota strednej Európy v zahranično-politických otázkach. Istý regionálny rámec je na mieste, ak by bol pre Slovensko výhodný.
Týmito témami sa nikto nezaoberá, pretože väčšina politických strán u nás si myslí, že Európska únia alebo Severoatlantická aliancia tu bude večne.
Niečo podobné si mysleli aj byrokrati v Sovietskom zväze a všetci vieme, ako to dopadlo. Dnes je tu silná téma energetických vzťahov, čo môže rozšíriť štiepne procesy a nakloniť krajiny s racionálnymi vládami (ako Nemecko, Maďarsko alebo Bulharsko) na stranu pronárodnej politiky a vlastných záujmov, bez zohľadňovania záujmov Bruselu.
■ Podľa Eurostatu bola marcová inflácia na Slovensku 9,5%. Ako hodnotíte pomoc EÚ, resp. súčasnej vlády slovenským občanom na zmiernenie dopadov krízy a sankcií?
Obr. Ilustračná koláž. Zdroj: SKsprávy z komponentov Pixabay
Je náročné hodnotiť niečo, čo takmer neexistuje. Stačí bilancovať posledné dva roky Matovičovej a Hegerovej vlády, opatrenia, finančnú pomoc pre firmy, pre rodiny, zdravotníctvo a pod. Pôsobí to tak, že dnešná vláda s podporou prezidentky chce vyžmýkať z ľudí, čo sa dá a zobrať im aj to posledné. Z veľkolepých rečí Hegera a zadýchaných prejavov prezidentky sa nenajedia. Nedávno bola ohlásená istá pomoc, ale suma je nakoniec smiešna vo svetle toho, koľko vláda minula na nezmysly a kšefty, aby sa zapáčila v zahraničí. A uvidíme či daná pomoc vôbec k ľuďom dorazí, resp. či dorazí ku všetkým, čo ju potrebujú.
■ Európsky parlament 3. mája odhlasoval revíziu volebných pravidiel EÚ s dvomi hlasmi a výberom tzv. „celoeurópskych poslancov“ s preferovaním celoeurópskych strán. Kam tieto zmeny, ktoré musia ešte jednomyseľne schváliť členské krajiny, smerujú a aký to môže mať dopad na národné štáty a národno-štátny záujem?
Navrhované zmeny majú zvýšiť počet europoslancov o dodatočných 28 zvolených na „celoeurópskych zoznamoch“ s prihliadnutím na geografické zastúpenie členských krajín, povoliť hlasovanie poštou (teda potenciálne zvýšiť možnosť manipulácie s voľbami), stanoviť spoločný minimálny volebný prah, umožniť kandidovať 18-ročným a zaviesť kvóty na počet žien na kandidátkach.
Europarlament tak navrhol, aby mal každý volič dva hlasy: jeden na voľbu europoslancov v národných obvodoch (ako doteraz) a jeden vo volebnom obvode pre celú EÚ, ktorý pozostáva z 28 dodatočných kresiel pre „európskych kandidátov“.
Nie je vylúčené, že postupom času by sa tento počet nadnárodných kandidátov zvyšoval, aby eliminoval možnosť väčšieho vplyvu vlasteneckých kandidátov.
Ale tieto zmeny musia odobriť na Rade ešte zástupcovia štátov, takže je možné, že k žiadnej zmene nakoniec nedôjde. Od Hegera, samozrejme, žiadnu revolúciu nečakáme. Ten vždy ide podľa nôt Bruselu a Washingtonu.
■ Taliansky premiér Mario Draghi naliehal na EÚ, aby prijala „pragmatický federalizmus“, ktorý by zahŕňal zrušenie národného veta a tiež zmenu zmluvy. Ako reálna je hrozba, že sa staneme len regiónom v európskej megafederácii?
Európska únia sa pomaly a postupne centralizuje, to je fakt. Namiesto hospodárskej spolupráce sa „odtrhla z reťaze“ a chce mať kontrolu nad celým životom Európy. Žiadny pragmatizmus v tom nehľadajme. Brusel by rád bez povšimnutia (ideálne s nadšeným súhlasom) verejnosti prebral väčšinu právomocí a národné štáty nechal napospas migrácii, LGBT propagande a absolútnej kontrole. Chcete konkrétne príklady?
Štátom bez ohľadu na ich záujmy chce vnútiť odtrhnutie od stabilných dodávok ropy a plynu. Maďarsku chce zastaviť eurofondy kvôli tomu, že si Maďari chcú chrániť vlastné deti na školách pred LGBT aktivistami a mimovládkami. Nám vnucujú migrantov z Afriky a rôznymi spôsobmi nás tlačia do ich prijímania. Otázka znie, či toto chcú aj Slováci? Pevne verím, že nie.
■ Aké alternatívy k súčasnému vývoju v Európe a vo svete vidíte? Aká by mala byť slovenská politika, diplomacia a geopolitika?
Jedinou alternatívou je nevoliť strany, ktoré sú dlhodobo poddajné voči cudziemu vplyvu a jeho záujmom.
V tomto je potrebná určitá tvrdohlavosť, pragmatizmus zahraničnej politiky „štyroch pólov“ a nadväzovanie (alebo udržiavanie) vzťahov s každým, kto je ochotný komunikovať ako rovný s rovným a spolupracovať na vzájomne výhodnej báze. Výhodou Slovenska možno nie je veľkosť, ani početnosť, ale flexibilita, ľudský potenciál, hospodárstvo nastavené v prospech občanov a strategická poloha, z ktorej môžeme ťažiť v mnohých oblastiach.
Ďakujeme za rozhovor Milanovi Uhríkovi, nezaradenému poslancovi Európskeho parlamentu
-red1-
Upozornenie: Za uvedené názory zodpovedá výlučne ich autor. Tieto názory nevyjadrujú bezpodmienečne oficiálne stanovisko Európskeho parlamentu.
© Profilový PR rozhovor (inzercia)
Vizitka: Kto je Milan Uhrík (1984) Pochádza z Nových Zámkov, vyrastal v Nitre. Slovenský politik, predseda hnutia Republika (2021), poslanec Európskeho parlamentu (2019), bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky (2016), riaditeľ úradu Banskobystrického samosprávneho kraja, v minulosti IT manažér a vývojár, vysokoškolský pedagóg a výskumník, živnostník a konateľ s.r.o., manažér projektu z fondov EÚ, analytik kapitálových investícií a programátor web aplikácií. Pracoval aj ako investičný analytik vo švajčiarskom Zürichu pre spoločnosť Holcim Group Support.
V roku 2007 absolvoval stáž na Fakulte metalurgie a chémie na univerzite v srbskom Belehrade, stážoval na Univerzite technológie, obchodu a dizajnu v nemeckom Wismare. Inžinierske štúdium na Ústave riadenia a priemyselnej informatiky FEI STU v Bratislave v študijnom programe Kybernetika skončil v roku 2009; súbežne (2005 – 2009) študoval na Ústave manažmentu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave svetovú ekonomiku, finančný manažment a podnikové hospodárstvo. V roku 2012 skončil doktorandské štúdium na Ústave energetiky a aplikovanej elektrotechniky FEI STU v Bratislave. Pôsobil na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave (2011 – 2014) ako manažér projektov z fondov EÚ a neskôr (2010 – 2015) bol vysokoškolským pedagógom na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave.
Vyznáva hodnoty tradičnej rodiny, je ženatý, otec dvoch detí. Vo voľnom čase sa zaoberá filozofiou, psychológiou, ekonomikou a venuje sa športu.