Ruský prezident Putin na stretnutí Valdajského diskusného klubu hovoril predovšetkým o stratégii štátu v priebehu bezprecedentnej civilizačnej krízy, ktorou svet prechádza, o procese globálnej transformácie, ktorý ovplyvňuje nielen svetový poriadok, ale aj základné predstavy človeka o sebe samom.
Načasovanie krízy je neznáme, pretože nevidno ani kontúry budúcnosti. Existuje však niečo, čo sa ľudstvu ponúka odmietnuť a čo sa ponúka prijať – a Rusko má k tejto výzve svoj vlastný postoj, existujú zásady, na základe ktorých budeme formulovať našu politiku.
Putin to nazval ideológiou zdravého konzervativizmu, no sformuloval to až v závere svojho prejavu. Najprv k tomu viedol opisom súčasného stavu ľudstva.
Prezident zdôraznil, že máme do činenia s civilizačnou krízou, krízou princípov, ktoré určujú samotnú existenciu človeka na zemi, a pripustil, že ich ešte bude treba prehodnotiť. Zároveň je však potrebné rozhodnúť, ktorým smerom sa uberať, čoho sa vzdať, čo revidovať alebo opraviť – a
za skutočné hodnoty treba bojovať, brániť ich zo všetkých síl
A to bude potrebné urobiť v podmienkach, keď ľudstvo ako celok nemá oporný bod, a to nie je len podpora svetového systému ako takého (v jeho rôznych sférach – sociálnych, politických, ekonomických, kultúrnych, vojenských). V každom prípade bude hľadanie novej rovnováhy síl pokračovať, ale samotné kritériá toho, čo je hodnotou pre ľudstvo v ére krízy hodnôt, sú nepochopiteľné, alebo skôr nahlodané.
Nejde teda len o koniec éry západnej nadvlády či o to, že existujúci model kapitalizmu sa vyčerpal (hovoril o tom aj Putin), ale o oveľa závažnejšie veci.
“Čo sa stane, keď technológia prekoná človeka v schopnosti myslieť? Kde je hranica zásahu do ľudského tela, po ktorom človek prestane byť sám sebou a zmení sa na inú entitu? Aké sú etické hranice vo svete, v ktorom možnosti vedy a techniky sa stávajú prakticky neobmedzené a čo to bude znamenať pre každého z nás, pre našich potomkov a už najbližších potomkov – pre naše deti a vnúčatá?
Prirodzene, Putin na tieto otázky neodpovedal, ale v skutočnosti vyzval k uvedomeniu si, že súčasná kríza ľudstva nemá vo svetových dejinách obdoby. Najjednoduchšiu, politickú zložku krízy, teda hľadanie novej rovnováhy síl, možno zároveň vyriešiť mierovou cestou.
Politické dejiny možno ešte nepoznajú príklady, ako by sa stabilný svetový poriadok vytvoril bez veľkej vojny a nie na základe jej výsledkov, ako to bolo po druhej svetovej vojne. Máme teda možnosť vytvoriť mimoriadne priaznivý precedens
To znamená, že Putin je optimistický, pokiaľ ide o bezprostredné a najjednoduchšie (v porovnaní s transhumanizmom) problémy – ľudstvo má skutočne veľkú šancu pokojne sa dohodnúť aspoň na vlastnej politickej budúcnosti. Ale tu bude musieť každá zo zmluvných strán (civilizácie a mocnosti-civilizácie) vychádzať zo svojich vlastných hodnôt.
Východiská procesu reštrukturalizácie sveta
Preto Putin navrhol to, čo nazval „východiská komplexného procesu reštrukturalizácie“, pričom ich sformuloval do štyroch téz. Ich podstata je nasledovná.
Prvá téza: Kľúčovým je národný štát
Pandémia koronavírusu jasne ukázala, že iba štát je štrukturálnou jednotkou svetového poriadku
To znamená, že ho nenahradia žiadne nadnárodné globálne štruktúry, už len preto, že „iba suverénne štáty sú schopné efektívne reagovať na výzvy doby a požiadavky občanov“. Putin zároveň označil myšlienky „sveta bez hraníc“ a likvidáciu štátov za zbrane geopolitického boja.
“V posledných desaťročiach mnohí žonglovali s chytľavými konceptmi, podľa ktorých bola úloha štátu vyhlásená za zastaranú a zastaranú. V kontexte globalizácie sa národné hranice údajne stávajú anachronizmom a suverenita je prekážkou prosperity. To je to, čo tí, čo sa snažili otvárať hranice iným, spoliehajúc sa na svoje konkurenčné výhody, povedali – toto sa vlastne stalo. všetky ich vlastné – colné hranice, čokoľvek, múry sa začínajú stavať. No my to nevidíme, alebo čo ?”
Každý efektívny medzinárodný poriadok by preto mal brať do úvahy záujmy a možnosti štátu, vychádzať z nich a nesnažiť sa dokazovať, že by nemali existovať
“Navyše, nie je možné vnucovať niekomu alebo niečomu, či už ide o princípy spoločensko-politickej štruktúry alebo hodnoty, ktoré niekto z vlastných dôvodov nazval univerzálnymi. Koniec koncov, je zrejmé, že keď príde skutočná kríza , existuje len jedna univerzálna hodnota – ľudský život a ako ho chrániť, každý štát rozhoduje samostatne, na základe svojich možností, kultúry, tradícií”.
Podstatou prvej tézy je, že práve štáty (je jasné, že hovoríme o skutočne suverénnych štátoch a tých, ktorí sa nimi chcú stať) budú určovať pravidlá hry vo svete – a Rusko sa bude podieľať na výstavbe takého sveta.
Druhá téza
“Rozsah zmeny nás všetkých núti byť mimoriadne opatrní, aj keď len z pocitu sebazáchovy.” To znamená, že v reakcii na výzvy doby sa Rusko opatrne a opatrne zmení a odmietne prijať revolučné opatrenia.
“Kvalitatívne posuny v technológiách či radikálne zmeny v prostredí, zošrotovanie zaužívanej štruktúry neznamená, že spoločnosť a štát by na ne mali reagovať radikálne. Breaking, ako viete, sa nebuduje. My v Rusku veľmi dobre vieme, čo toto Žiaľ, z vlastnej skúsenosti a viac ako raz… Príklady z našej histórie nám umožňujú tvrdiť: revolúcia nie je východiskom z krízy, ale spôsobom, ako túto krízu prehĺbiť. stálo to za škody, ktoré spôsobilo ľudskému potenciálu.”
Tretia Putinova téza súvisí s prvou: Suverenita nadovšetko
Rusko chápe, že mnohé bežné akútne problémy nie je možné riešiť bez úzkej medzinárodnej spolupráce, ale nie prenesením práv štátov na nadnárodné štruktúry. To znamená, že suverenita je nadovšetko, a to nielen pre Rusko.
Musíme byť realisti: väčšina krásnych hesiel o globálnom riešení globálnych problémov, ktoré počúvame od konca 20. storočia, sa nikdy neuskutoční. Globálne riešenia zabezpečujú takýto stupeň prenosu suverénnych práv štátov a národov do nadnárodných štruktúr, na ktoré je málokto pripravený a úprimne povedané, pripravený nie je nikto.
„V prvom rade preto, že zodpovednosť za výsledky politiky stále treba niesť nie pred nejakou neznámou globálnou verejnosťou, ale pred našimi občanmi a našimi voliči “.
Je však možné spolupracovať, možno aj sebaovládanie v mene hľadania odpovedí na globálne výzvy – ale iba vtedy, ak „každý na vlastné oči uvidí konkrétne výhody spolupráce pri riešení problémov“.
Hlavnú medzinárodnú organizáciu, samozrejme, treba zreformovať, povedal Putin, no zároveň „je to práve OSN v súčasnom turbulentnom svete, ktorá je nositeľom veľmi zdravého konzervativizmu medzinárodných vzťahov, ktorý je tak potrebný pre normalizácia situácie“.
Štvrtá téza: Hodnoty a nie ideologický diktát
Je tam odkaz na najdôležitejšiu, štvrtú Putinovu tézu – o hodnotách.
V dnešnom krehkom svete je dôležitosť solídnej podpory, morálnej, etickej a hodnotovej. V skutočnosti sú hodnoty produktom kultúrneho a historického vývoja každého národa a jedinečným produktom
To znamená, že základom, na ktorom bude štát (téza jedna) v reakcii na globálnu krízu a výzvu starostlivo reformovať celý spôsob života človeka (téza druhá), sú hodnoty jeho ľudí, jeho civilizácie. .
Žiadny ideologický diktát založený na hodnotách nie je prijateľný. Rusku sa veľmi nepáči, čo sa deje na Západe – „agresívne vymazávanie celých stránok vlastnej histórie,“ reverzná diskriminácia ”väčšiny v záujme menšín alebo požiadavka opustiť obvyklé chápanie takých základných vecí, akými sú mama, otec, rodina alebo dokonca rozdiel medzi pohlaviami “ – ale nie sme tým, že by sme zasahovali do záležitostí iných ľudí.
“Žiadame vás, aby ste nechodili do nášho domu zvlášť, <…> máme iný uhol pohľadu:
veríme, že sa musíme spoliehať na svoje duchovné hodnoty, na historickú tradíciu, na kultúru našich mnohonárodných ľudí
Putin zároveň vysvetľoval ruský postoj k „sociálnemu pokroku“ vo „vyspelých spoločnostiach“ aj našou vlastnou historickou skúsenosťou, tým, že „pri pohľade na to, čo sa deje v mnohých západných krajinách, s úžasom spoznávame ruské praktiky , ktorú sme našťastie nechali za sebou. Dúfajme, že v dávnej minulosti.“ Putin prirovnal západných poškodzovačov hodnôt s boľševikmi.
“Recepty, ktoré navrhujú, nie sú vôbec nové, toto všetko – ako sa to niekomu môže zdať nečakané – sme to už prešli v Rusku, už sme to mali. Boľševici po revolúcii v roku 1917, spoliehajúc sa na dogmy Marxa a Engelsa tiež oznámili, že zmenia celý zaužívaný spôsob, nielen politický a ekonomický, ale aj samotnú predstavu o tom, čo je to ľudská morálka, základy zdravej existencie spoločnosti.
Ukladanie a povzbudzovanie k udaniam na milovaných – to všetko bolo vyhlásené za krok pokroku a mimochodom, bol vtedy vo svete široko podporovaný a bol módny – tak ako dnes. Mimochodom, aj boľševici prejavovali absolútnu netoleranciu voči akýmkoľvek iným názorom.”
Prax vnucovania „voľby pohlavia“ deťom na pokraji zločinu proti ľudskosti a diskusiu o právach mužov a žien (presnejšie o zrušení týchto pojmov samotných) Putin označil za úplnú fantazmagóriu.
„Pozri, dostaneš sa tam, ako to boľševici navrhli – nielen socializuj kurčatá, ale aj socializuj ženy. Ešte jeden krok – a budeš tam.“
Putin potreboval úvahy o hodnotovej kríze Západu, aby vo včerajšom prejave sformuloval to najdôležitejšie – ideológiu zdravého, rozumného konzervativizmu.
“Už som povedal, že pri formovaní našich prístupov sa budeme riadiť ideológiou zdravého konzervativizmu. Bolo to pred niekoľkými rokmi, vtedy vášne na medzinárodnom poli ešte nedosiahli súčasnú intenzitu, aj keď, samozrejme, možno povedať, že mraky sa zbiehali už vtedy. Teraz, keď svet zažíva štrukturálny rozpad, význam rozumného konzervativizmu ako základu politického kurzu mnohonásobne vzrástol práve kvôli množiacim sa rizikám a nebezpečenstvám, krehkosti realita okolo nás …
A úprimne povedané, pre nadchádzajúce obdobie rekonštrukcie sveta, ktoré môže trvať ešte dlho a ktorého konečný návrh je neznámy, je umiernený konzervativizmus tým najrozumnejším, aspoň podľa mňa. Samozrejme, že sa to nevyhnutne zmení, ale zatiaľ sa medicínsky princíp „neškodiť“ javí ako najracionálnejší.”
Putin akoby predvídal kritikov – hoci je jasné, že si túto časť prejavu nevšimnú – vysvetlil svoje chápanie konzervativizmu.
Putin o konzervativizme
Konzervatívny prístup nie je bezmyšlienkovitým opatrovníctvom, nie strachom zo zmeny a nie hrou na udržanie, tým menej, že by ste boli zatvorení do vlastnej ulity.
Je to predovšetkým spoliehanie sa na osvedčenú tradíciu, zachovanie a rast populácie, realizmus v hodnotení seba a ostatných, presné zosúladenie systému priorít, korelácia nevyhnutných a možných, obozretná formulácia cieľa, zásadné odmietnutie extrémizmu ako spôsobu konania
Tu je dôležité všetko – aj keď pre každého konzervatívneho tradicionalistu, či už je to prezident alebo obyčajný občan, je to celkom prirodzené.
Konzervativizmus neznamená strach zo zmien a túžbu zachovať doterajší spôsob života a ako zachovať napríklad prechodný sociálno-ekonomický systém, ktorý sa u nás sformoval po rozpade sovietskeho spôsobu?
Nie – konzervativizmus znamená odmietnutie rozbiť súčasný systém a politický systém (ktorý prispel k obnove krajiny po kolapse – a mení sa) za účelom vybudovania nejakého údajne ideálu, existujúceho v hlavách budúcich projektorov.
Konzervativizmus nemá nič spoločné so sebaizoláciou od vonkajšieho sveta a od výziev doby – to je v dobe internetu vo všeobecnosti smiešne. Nie – konzervativizmus znamená otvorenosť svetu ľudí, ktorí sú si istí svojimi schopnosťami, ktorí poznajú svoje tradície a majú svoje vlastné hodnoty. Rusi boli vždy otvorení a vnímaví k cudzím kultúram a národom, ale to sa ukázalo ako plodné, až keď sme stáli pevne na svojej pôde, poznali a rešpektovali svoje tradície, pozerali sa na svet vlastnými očami, nestrácali sebaúctu a náš vlastný postoj.
Pri vysvetľovaní konzervativizmu kladie Putin na prvé miesto spoliehanie sa na tradíciu (a to zahŕňa všetko – od kultúry až po geopolitiku), na druhej strane – záchranu ľudí (to znamená nielen úroveň a kvalitu života, ale aj znásobenie ľudia čeliaci hrozbe nielen demografickou krízou, ale aj vyľudňovaním, tj znižovaním).
Nasleduje realizmus v hodnotení seba a druhých – teda presné pochopenie vlastných silných stránok a silných stránok ostatných hráčov vo svetovej aréne (a najmä dynamiky ich zmeny). Nepreťažujte hru vo svete, ale nenechajte si ujsť ani príležitosti na posilnenie našich pozícií, ktoré sa otvárajú, a to aj počas globálnej krízy.
Za ďalšiu kvalitu konzervativizmu Putin označil presné zosúladenie systému priorít, koreláciu potrebného a možného, obozretnú formuláciu cieľa, teda strategické plánovanie rozvoja štátu (ako formu organizovania život ľudí). Nedá sa plánovať na dva-tri roky, dokonca ani na päťročný plán – treba vidieť strategickú perspektívu, pozerať sa desať, dvadsať rokov dopredu. Aj v turbulentnom, krízovom svete? Navyše, v období krízy je dlhodobá hra nielen nevyhnutná, ale aj víťazná stratégia. Tí, ktorí sú pripravení čakať na výsledok, tí, ktorí sa zajtra nechystajú zmeniť svoje presvedčenie a vyznanie, vždy vyhrajú.
Ruský konzervativizmus je optimistický
Preto Putin povedal, že náš konzervativizmus je konzervativizmus optimistov. Tí, ktorí chápu, že všetko závisí od jeho vlastného úsilia. A, samozrejme, náš konzervativizmus je tiež dôsledkom našich historických skúseností, pretože práve preto si naši ľudia vybudovali „kolektívnu imunitu“ voči extrémizmu, ktorá vedie k šokom a sociálno-politickým kolapsom.
Putin to nazval našou výhodou a pripomenul aj slová Nikolaja Berďajeva, že „konzervativizmus nie je niečo, čo bráni ísť hore a vpred, ale niečo, čo bráni návratu a poklesu do chaosu“. Prezident citoval naspamäť s výhradou, že môže byť nepresný. Ale správne vyjadril význam a v Berďajevovom diele sú aj nasledujúce slová.
“Zabraňuje pohybu späť a dole do chaotickej temnoty, návratu do stavu, ktorý predchádza formovaniu štátov a kultúr. Zmysel konzervativizmu je v prekážkach, ktoré kladie na prejavy živočíšno-chaotického elementu v ľudských spoločnostiach.” Tento živel sa v človeku stále pohybuje a je s ním spojený s hriechom…
Konzervatívny princíp nie je násilný princíp a ani by ním nemal byť… Obsahuje zdravú reakciu proti násiliu proti organickej prírode, proti snahe zabiť život, ktorý chce trvať.
Konzervatívny princíp sám o sebe nie je v protiklade k rozvoju, vyžaduje len, aby bol vývoj organický, aby budúcnosť nezničila minulosť, ale aby ju ďalej rozvíjala. Osud tej krajiny je neradostný, v ktorej nie je zdravý konzervativizmus vlastný ľuďom samotným, nie je tam žiadna lojalita, neexistuje spojenie s predkami. Nešťastný je údel ľudí, ktorí nemajú radi svoju históriu a chcú ju začať odznova. Tak nešťastný je osud našej krajiny a našich ľudí.”
Posledná veta je jasná: Berďajev to napísal v roku 1923. A po takmer sto rokoch sme presvedčení, že naša budúcnosť v žiadnom prípade nebude zničením našej minulosti. Toto je rozumný konzervativizmus ruskej civilizácie obnovený za veľmi vysokú cenu. Konzervativizmus zdravého človeka.
Peter Akopov, RIA Novosti
(medzititulky a zvýraznenia: redakcia)
Rafael Rafaj
Zdroj: SKspravy.sk https://skspravy.sk/svet/putinov-recept-na-civilizacnu-krizu-zapadu-zdravy-konzervativizmus-ruskej-slovanskej-civilizacie/ © SKSPRAVY Všetky práva vyhradené Člen skupiny BossMedia