REFERENDUM: Kým rozhodne súd z pohľadu J.Hrabka

Ak je možné ľudovým hlasovaním zbaviť funkcie prezidenta republiky, niet relevantného dôvodu, aby za rovnakých podmienok nemohol ľud zbaviť funkcie poslancov, píše J.Hrabko.

Ústavný súd už dostal návrh na posúdenie, či predmet referenda s otázkou o predčasných voľbách je alebo nie je v súlade s ústavou. Návrh podala prezidentka Z. Čaputová, ktorá má pochybnosti o tom, či takéto referendum je v súlade s ústavou.

Čo nie je Čaputovej jasné

Hlave štátu podľa jej vyjadrenia nie je jasné, či je referendum v súlade s ústavou a ani to, ako sa má naložiť s platným výsledkom referenda, presnejšie, či ho má alebo nemá potvrdiť ešte aj parlament. Ústavný súd by mal rozhodnúť do 60 dní, takže každý sa bude môcť dozvedieť, či v krajine, ktorá sa navonok hrdí, že je demokratickým a právnym štátom, vládne ľud alebo ktosi iný.

Nehodné Kolíkovej zavádzanie

Politický zápas medzi jednotlivými straníckymi aktérmi sa rozbehol už dávnejšie, krátko po začatí petičnej akcie za vyhlásenie referenda o predčasných voľbách. Netreba si ho veľmi všímať, pretože ak má byť jedným z hlavných argumentov proti referendu aj vyjadrenie ministersky spravodlivosti M. Kolíkovej (Za ľudí), že otázka o predčasných voľbách „je v rozpore s princípmi právneho štátu,“ možno vo všetkej slušnosti povedať, že ide o zavádzanie.

Nehodné ministerky spravodlivosti aj preto, lebo ním v podstate tvrdí, že „v rozpore s princípmi právneho štátu“ je napríklad aj článok ústavy, ktorý hovorí o možnosti – ba dokonca v jednom prípade rovno o povinnosti – hlavy štátu rozpustiť parlament. Pričom rozpustenie parlamentu má automaticky za následok aj konanie predčasných volieb.

Zdravý rozum proti paragrafovým žonglérom

Pri debate o referende neuškodí vrátiť sa na začiatok, presnejšie do obdobia, kedy na Slovensku vôbec vznikala demokracia a následne aj slovenská ústava. Aj preto, lebo nie je samozrejmosťou, že v základnom zákone sa musia články o referende nachádzať. Nemusia. Ale keď sa už v ústave nachádzajú, malo by sa podľa nich s nimi tiež zaobchádzať. Pričom hlavným kritériom zostáva – ako obvykle – zdravý rozum, a nie právna ekvilibristika či žonglovanie s paragrafmi.

Záväznosť referenda

Našťastie, niet žiadnych pochybností aspoň o tom, že platný výsledok referenda je právne záväzný. Je to tiež v zmysle ústavy, podľa ktorej

Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo

Dôležitý je výraz „alebo“ keďže znamená iba jedno – buď rozhodujú poslanci alebo voliči. Inými slovami, nerozhodujú a ani nemôžu rozhodovať spolu, ale iba osve – buď jedni alebo druhí.

Výnimkou sú prípady, keď sa samotní voliči rozhodnú inak: napríklad keď je v referende položená otázka spôsobom: „Súhlasíte s tým, aby NR SR prijala zákon… Ste za to, aby poslanci NR SR prijali zákon…“, resp. ide o otázku, ktorá je položená tak, že každému je hneď jasná aj požiadavka na spoluprácu parlamentu. Teda tak, ako tomu bolo napríklad v prípade referenda organizovanom SaS (v roku 2010) alebo o predčasných voľbách (v roku 2004).

Účastníci referenda o tom vedia, čiže ak odpovedajú „áno,“ vedia, že nerozhodujú priamo, ale že poslancom iba odkazujú, aby podľa ich vôle konali. Samozrejme, s vedomím, že poslancov k tomu nemôžu nijako prinútiť, keďže tí „mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi“. Ani od voličov – ich pokyn splniť môžu, ale tiež nemusia.

V tomto referende voliči rozhodnú priamo – v súlade s ústavou

To však nie je aktuálny prípad. Položenou otázkou „Súhlasíte s tým, aby sa skrátilo VIII. volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky tak, aby sa voľby do Národnej rady Slovenskej republiky vykonali do 180 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov tohto referenda?“ je evidentné, že voliči chcú rozhodnúť priamo, teda bez účasti či pomoci poslancov.

O žiadnu pomoc či spoluprácu ich nežiadajú, ale chcú rozhodnúť sami, čo im ústava umožňuje. Napriek tomu sa ozývajú hlasy politikov, že sami rozhodnúť nemôžu a že sa bez poslancov nezaobídu. „Ak moc poslanca NR SR pochádza z ľudu, ľud má aj právo povedať mu, že si ho viac na stoličke neželá, a požiadať ho, aby si dobrovoľne ústavným zákonom skrátil volebné obdobie,“ vyhlásil napríklad P. Pellegrini (Hlas-SD).

Odhliadnuc od toho, že parlament takúto právomoc nemá a ani mu z ničoho nevyplýva – prípad z Česka môže byť aj dôkazom – spoliehať sa na dobrovoľnosť straníkov, že si pod sebou podpília konár blahobytnosti je vskutku z ríše fantázie.

Referendum nie je prieskum

Dôležitejšie však je, že v takom prípade by referendum bolo úplne zbytočné a hlavným dôvodom pritom je, že voliči by nerozhodli, ale ponechali by rozhodnutie na poslancov. Také referendum, v ktorom ľud nerozhoduje, ale ponecháva rozhodnutie na poslancov, je iba na jedno – na nič. V podstate by nešlo ani o referendum, ale viac o prieskum verejnej mienky. Mimoriadne nákladný.

Plebiscit, teda hlasovanie ľudu bez právnych záväzkov. Podobne, ako tomu bolo pri referende o vstupe Slovenska do EÚ: nielenže bolo zmanipulované, ale vstup do EÚ sa ani nemohol uskutočniť na jeho základe, keďže takú právomoc mal a má podľa ústavy iba parlament. Argument, že vo vtedajšej eufórii to bolo takmer každému jedno neobstojí, ale v súvislosti s referendom za pripomenutie stojí.

Poslanci nemajú právomoc rozhodovať o referende

Akokoľvek, v ústave nijako nemožno nájsť právomoc parlamentu o prijatom návrhu v referende rozhodovať, meniť ho alebo inak s ním narábať. Pokiaľ teda – ako už bolo uvedené – sa referendum nepýta na to, či sú voliči za to, aby parlament schválil taký alebo onaký zákon. Parlament má v súvislosti s referendom iba jedinú právomoc – môže zmeniť alebo zrušiť jeho výsledok a to po troch rokoch a ústavným zákonom. Znie to síce čudne, ale také to aj je – parlament po troch rokoch môže ústavným zákonom ľud, od ktorého pochádza štátna moc a jeho vôľu vyjadrenú v platnom referende, zrušiť. Tak priďaleko však situácia ešte nie je.

Ak môžu voliči odvolať prezidenta, prečo nie aj poslancov? 

Nie je to síce to isté, ale veľmi podobné: ak je možné už uvedeným ľudovým hlasovaním – 50 percent + 1 hlas – zbaviť funkcie prezidenta republiky, niet relevantného dôvodu, aby za rovnakých podmienok – 50 percent + 1 hlas – nemohol ľud zbaviť funkcie poslancov.

Kto stráži poslancov? – No predsa ľud!

Čím je zároveň zodpovedaná aj otázka, kto má strážiť poslancov: nuž nemôže to robiť nikto iný ako tí, ktorí im funkcie a moc prepožičali. Rozhodne nie ich kolegovia, čo je na Slovensku všeobecne známe od prípadu F. Gauliedera. Inými slovami, ak nad prezidentom republiky visí hrozba odvolania z funkcie, rovnaká má visieť aj nad poslancami.

Je to férové a okrem iného to môže prispieť aj k ich pokore voči tým, od ktorých ich moc pochádza. Kto dôveru dáva, má mať právo za stanovených pravidiel a podmienok ju aj vziať späť a odovzdať ju nanovo. Ak tak môže robiť väčšina poslancov voči vláde, môže tak urobiť aj väčšina voličov voči poslancom. Aj to je férové, hoci väčšina poslancov sa nájde oveľa skôr, ako väčšina voličov.

Ostane to na rozhodnutí Borisa Kollára

Na kruciálnu otázku, ako naložiť s platným výsledkom referenda s otázkou, aká bola v roku 2021 položená v petícii za jeho vyhlásenie, dávajú odpoveď aj napísané pravidlá: Návrhy prijaté v referende vyhlási NR SR rovnako ako zákon. Čiže v Zbierke zákonov. Váhanie, kto do nej má návrhy poslať, nie sú namieste, keďže ide o tú istú osobu, ktorá zabezpečuje aj vyhlasovanie zákonov – predsedu parlamentu. Napokon, túto právomoc má priamo zapísanú v zákone: 

Predseda NR SR zabezpečuje vyhlasovanie zákonov národnej rady a návrhov prijatých v referende

Iba pre úplnosť, predseda parlamentu tak robí formou rozhodnutia.

Tieň nad ústavným súdom

Zabŕdať do rôznych sporov právnikov či právnych expertov a ich kľučiek ale veľmi netreba. Ich súboj zrejme ukončí ústavný súd a zhoda bude opäť zrejme v tom, že aký ortieľ súd vynesie, taký bude vzatý aj na vedomie. Ústavný súd je pritom tiež vybavený značnou ústavnou kreativitou.

Nie je to tak dávno, čo (ústavný súd) dokázal nájsť v ústave to, čo do nej ústavodarca nedal a naopak, z ústavy vyškrtol to, čo do nej ústavodarca dal.

Faktom je, že ústavní sudcovia sa odvtedy síce už vymenili, ale šrám na ústavnom súde ako inštitúcii zatiaľ nezmazali.

Rozhodovanie o kvalite slovenskej demokracie

V súvislosti s predmetom aktuálnej referendovej otázky ústavný súd nebude rozhodovať o tom či hentom článku alebo paragrafe, ale o kvalite slovenskej demokracie: či v nej naozaj ide o vládu ľudu, pre ľud a v jeho prospech alebo o niečo iné. A či väčšina – 50 percent plus 1 volič, čo je podmienka platnosti referenda aj ľudového hlasovania – je naozaj väčšina, ktorá rozhoduje alebo musí strpieť a podriadiť sa menšine.

Pričom dosiahnuť požadovanú väčšinu nie je vôbec ľahké, ba veľmi ťažké, keďže okrem iného v referende možno hlasovať aj nohami – teda spôsobom, že sa počíta aj taký hlas voliča, ktorý sa na hlasovaní vôbec nezúčastní. Na rozdiel od volieb.

Právo sa už ohýbalo. Ohýba sa aj demokracia

Je očividné, že nielen demokracia, ale aj právo sú živé veci. Možno to povedať aj tak, že sú ohybné. Ako sa ohýba demokracia, vidno denno-denne. Ako sa ohýba právo, vidno azda najlepšie z vyjadrenia ústavného súdu spred troch rokov, keď objavil teóriu tzv. živej ústavy, resp. evolutívneho výkladu ústavy a vyhlásil, že pomocou nich „dochádza k zmene právnych noriem aj bez zmeny právneho textu“. A teóriu hneď aj uplatnil v praxi.

Ak nevládne ľud, vládne niekto iný

No. Je jasné, že straníkom – a iní sa do parlamentu ani nedostanú – by sa veľmi páčilo, ak by miesto v ňom mali po celé štyri roky vyárendované. Nech sa deje, čo sa deje. Lenže v demokracii to tak fungovať nemôže a ani nefunguje, pričom vždy je lepšie umožniť postupovať ľudu evolučne, ako revolučne. Ústava to síce tak rukolapne a ľudovo nehovorí, ale zdravý rozum áno. Aj preto, lebo 50 percent + 1 volič je naozaj väčšina. Aj preto, lebo keď nevládne ľud, vládne naozaj ktosi iný.

Komentár Juraja Hrabka vyšiel na portály spravodajskej agentúry TASR www.teraz.sk

medzititulky a ilustrácie v texte: redakcia SKsprávy

Rafael Rafaj

Zdroj:  SKspravy.sk https://skspravy.sk/komentare/referendum-kym-rozhodne-sud-z-pohladu-j-hrabka/  © SKSPRAVY Všetky práva vyhradené Člen skupiny BossMedia

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Prevádzkovateľ InovationSK s.r.o., kontakt info@bossmedia.sk, telefón: 0903218367. Používa súbory cookies na prispôsobenie obsahu reklám a funkcie sociálnych médií a analýzu návštevnosti. Informácie o vašom používaní našej stránky zdieľame aj s našimi partnermi v oblasti sociálnych médií, reklamy a analýzy. View more
Cookies settings
Súhlasím
Privacy & Cookie policy
Privacy & Cookies policy
Cookie name Active

Kto sme

Navrhovaný text: Adresa našej webovej stránky je: https://www.aktuality24.sk.

Komentáre

Navrhovaný text: Keď návštevníci webu zanechavajú na stránke komentáre, zbierame údaje, ktoré sú zobrazené vo formulári komentára a taktiež IP adresu používateľov a user-agent prehliadača z dôvodu ochrany proti spamu. Anonymizovaný reťazec vytvorený z vašej e-mailovej adresy (nazývaný aj hash) môže byť poskytnutý službe Gravatar pre overenie, či ju používate. Zásady ochrany osobných údajov služby Gravatar nájdete na: https://automattic.com/privacy/. Po schválení vášho komentára bude vaša profilová fotografia verejne zobrazená spolu s obsahom vášho komentára.

Multimédiá

Navrhovaný text: Pri nahrávaní obrázkov na webovú stránku by ste sa mali vyhnúť nahrávaniu obrázkov s EXIF GPS údajmi o polohe. Návštevníci webu môžu stiahnuť a zobraziť akékoľvek údaje o polohe z obrázkov.

Súbory cookies

Navrhovaný text: Ak pridáte komentár na našej stránke, môžete súhlasiť s uložením vášho mena, e-mailovej adresy a webovej stránky do súborov cookies. Je to pre vaše pohodlie, aby ste nemuseli opätovne vypĺňať vaše údaje znovu pri pridávaní ďalšieho komentára. Tieto súbory cookies sú platné jeden rok. Ak navštívite našu stránku prihlásenia, uložíme dočasné súbory cookies na určenie toho, či váš prehliadač akceptuje súbory cookies. Tieto súbory cookies neobsahujú žiadne osobné údaje a sú odstránené pri zatvorení prehliadača. Pri prihlásení nastavíme niekoľko súborov cookies, aby sme uložili vaše prihlasovacie údaje a nastavenia zobrazenia. Prihlasovacie cookies sú platné dva dni a nastavenia zobrazenia jeden rok. Ak zvolíte možnosť "zapamätať", vaše prihlásenie bude platné dva týždne. Pri odhlásení sa z vášho účtu sú súbory cookies odstránené. Pri úprave alebo publikovaní článku budú vo vašom prehliadači uložené dodatočné súbory cookies. Tieto súbory cookies neobsahujú žiadne osobné údaje a odkazujú iba na ID článku, ktorý ste upravovali. Súbory sú platné 1 deň.

Vložený obsah z iných webových stránok

Navrhovaný text: Články na tejto webovej stránke môžu obsahovať vložený obsah (napr. videá, obrázky, články a podobne). Vložený obsah z iných stránok sa chová rovnako, akoby návštevník navštívil inú webovú stránku. Tieto webové stránky môžu o vás zbierať osobné údaje, používať súbory cookies, vkladať treťo-stranné sledovanie a monitorovať vašu interakciu s vloženým obsahom, včetne sledovania vašej interakcie s vloženým obsahom, ak na danej webovej stránke máte účet a ste prihlásený.

S kým zdieľame vaše údaje

Navrhovaný text: Ak požadujete obnovenie hesla, vaša adresa IP bude uvedená v e-maile na obnovenie hesla.

Ako dlho uchovávame vaše údaje

Navrhovaný text: Pri pridávaní komentára, komentár a jeho metaúdaje sú uchovávané oddelene. Vďaka tomu vieme automaticky rozpoznať a schváliť akékoľvek súvisiace komentáre bez toho, aby museli byť podržané na moderáciu. Pre používateľov, ktorí sa zaregistrujú na našich webových stránkach (ak takí existujú), ukladáme aj osobné údaje, ktoré poskytujú, do ich užívateľského profilu. Všetci používatelia môžu kedykoľvek zobraziť, upraviť alebo odstrániť svoje osobné údaje (okrem zmeny používateľského). Správcovia webových stránok tiež môžu zobraziť a upraviť tieto informácie.

Aké práva máte nad svojimi údajmi

Navrhovaný text: Ak na tejto webovej stránke máte účet, alebo ste tu pridali komentár, môžete požiadať o export vašich osobných údajov, ktoré o vás ukladáme, včetne údajov, ktoré ste nám poskytli. Môžete tak isto požiadať o vymazanie osobných údajov. To sa ale netýka údajov, ktoré o vás musíme uchovávať z administratívnych, právnych alebo bezpečnostných dôvodov.

Kam posielame vaše údaje

Navrhovaný text: Komentáre návštevníkov môžu byť kontrolované prostredníctvom automatizovanej služby na detekciu spamu.
Save settings
Cookies settings