Nie že by aktuálna situácia s pandémiou korona vírusu bola vhodná na akékoľvek bagatelizovanie. Nie že by sme si všetci neuvedomovali bezprecedentnosť tejto situácia. A nie že by sme sa všetci, každý svojim spôsobom, nemodlili za návrat k tomu, čo sme ešte pred dvoma mesiacmi považovali za normál. Ale to, nad čím sa chcem zamyslieť je, či je táto situácia oprávňuje niekoho porušovať základné zásady ústavnosti. Hovorím o ústavnosti ako o štátno-spoločenskom zriadení, postavenom na inštitucionalizovanej Ústave, a dodržujúcom ju. Bohužiaľ mám dojem, že zopár ľudí si ju začína vysvetľovať trochu inak. Celkom vhodný termín mi príde – fejsbúková ústavnosť.
Krásny príklad je opatrenie Úradu verejného zdravotníctva SR, nariaďujúce povinnú izoláciu (volajú to štátna karanténa) každému, kto sa od predminulého týždňa snaží dostať na Slovensko. Obzvlášť si treba všimnúť formulácie IZOLÁCIA, ďalej v texte pochopíte prečo.
Čo to opatrenie hovorí: „bla-bla-bla … nariaďuje všetkým osobám, ktoré od 20. apríla 2020 od 7.00 hod. vstúpia na územie Slovenskej republiky, povinnosť izolácie v zariadeniach určených štátom na dobu nevyhnutnú na vykonanie laboratórnej diagnostiky ochorenia COVID-19 a následne po zistení negatívneho výsledku ich domácu izoláciu v celkovej súhrnnej dobe 14 dní.“
Ako právny podklad sa odvoláva na zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Bodka. Žiadna ďalšia zmienka o tom, na základe čoho vás nútene pošlú na konkrétne miesto, väčšinou proti vašej vôli a budú vás tam držať.
Pozrime sa ale trochu širšie na našu legislatívu. Nie populisticky-fejsbúkovú, ale tú skutočnú.
Ústava SR v článku 23, odsek 1) hovorí, že „Sloboda pohybu a pobytu sa zaručuje.“ Ďalej dodáva, že túto slobodu možno obmedziť jedine zákonom v prípade, „ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu zdravia alebo ochranu práv a slobôd iných“.
Tak poďme pozrieť na tie zákony, ktoré to umožňujú. V prvom rade už citovaný zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Ten v svojom § 48, ods. 4), písm. n) umožňuje Úradu nariadiť izoláciu (tu je dôvod prečo si bolo treba všimnúť formulácie IZOLÁCIA v tom opatrení), a hovorí že ÚVZ pri ohrození verejného zdravia, môže nariadiť opatrenia, ktorým je okrem iného aj „nútená izolácia osôb chorých na prenosné ochorenie“. Opäť upozorním – všimnite si zákonnej formulácie „chorých na prenosné ochorenie“.
Tento zákon ide aj viac do detailov a v § 2, ods. 1), písm. m) dokonca poskytuje presnú definíciu, čo je to izolácia. „Izolácia je oddelenie osôb chorých na prenosné ochorenie počas ich infekčnosti od iných osôb na účely zamedzenia šíreniu prenosného ochorenia.“ Už ani nemusím upozorňovať, ktoré slová si treba v tej vete všimnúť, či?
Jednoducho povedané – Ústava síce umožňuje porušiť jedno z vašich základných práv – právo na slobodu pohybu a pobytu, ale musí to byť na základe zákona. A tento zákon to, veľmi rozumne, umožňuje jedine ak ste preukázateľne chorý na prenosnú chorobu. Úprimne si nemyslím, že zámer kohokoľvek prekročiť štátnu hranicu SR je dôkazom o tom, že človiečik trpí na prenosnú chorobu.
No, poďme sa ponoriť do mysle hlavného hygienika hlbšie. Možno si pánko povedal, že ak vláda vyhlásila núdzový stav, Ústava pre neho prestala platiť. Nebudem filozofovať nad prostým faktom, že núdzový stav sa momentálne týka len vybraných skupín profesií a právnických osôb, predpokladajme, že to pán M. vníma všeobecne.
Máme tu ústavný zákon č. 227/2002 Z. Z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Ten umožňuje v čase núdzového stavu niektoré základné práva obmedziť, konkrétne sú vymenované v jeho článku 5), odseku 3. Nebudem vás napínať – právo obmedziť slobodu pohybu a pobytu tam nie je ani náhodou. Čiže ani argument núdzového stavu nedáva nikomu právo vás zavrieť do internátu nejakej školy a držať vás tam bohvie ako dlho.
Natíska sa otázka, či pán premiér, pán hlavný hygienik, celý úrad verejného zdravotníctva a ani nikto z toho gigantického krízového štábu nečítal Ústavu a nepozná platnú legislatívu. Myslím, že toto nebude problém. Ten je podľa mňa omnoho horší – oni veľmi dobre vedia že sú ďaleko za hranou. Ale všetko podriaďujú premiérovej nutkavej obsesii byť najlepší v Európe, na svete, poťažne v galaxii v boji s pandémiou. Môcť sa na fejsbúku pochváliť aký som skvelý, skvelý premiér. Ako ma ostatní obdivujú. Ako mi zavolá Merkelová a žobroní o radu v boji s vírusom. A Ústava? Zákony? Právo? Načo…
Takže áno. Situácia je nebezpečná. Otázka je či nebezpečná je situácia s korona vírusom, alebo s dodržiavaním našich práv.