Situácia na trhu s drevom sa v celej Európe mimoriadne vyhrotila

Situácia na trhu s drevom a výrobkami z neho sa v celej Európe mimoriadne vyhrotila. Informoval o tom Peter Zemaník, generálny sekretár Zväzu spracovateľov dreva (ZSD) SR.

Ceny materiálov pre drevostavby za posledných pár mesiacov narástli o 30 až 50 % a viac. Navyše sa neúmerne, až na niekoľko mesiacov, predĺžila dodacia lehota od inokedy spoľahlivých partnerov,” priblížil Róbert Lukáč, predseda sekcie drevostavieb ZSD SR.

Vplýva to na našich drevostavbárov veľmi tvrdo, pretože zo dňa na deň musia čeliť nedostatku materiálu, predlžovaniu jeho dodávok, nárastu cien, a tým sa stávajú, nie vlastnou vinou, nedôveryhodnými partnermi pre zákazníkov. Ťažko sa nám vysvetľuje, prečo cena hotového drevodomu vzrástla o 10 až 15 % oproti pôvodnej cene,” vysvetlil Lukáč.

Vinníci: globálny dopyt a vývoz do USA

Celá situácia sa podľa Zemaníka vyhrotila na prelome rokov 2020 a 2021, keď sa potvrdili prognózy, že globálny dopyt po ihličnatom rezive bude vyšší než jeho celková výroba. Prvýkrát v histórii by mohol presiahnuť hranicu 350 miliónov kubických metrov (m3.) Predchádzal tomu nárast vývozu ihličnatého reziva do USA v roku 2020. Len v Nemecku stúpol o 54 % na necelé 2 milióny m3, celá Európa vyviezla do USA 3,5 milióna m3.

Navyše, aj spracovatelia dreva (piliari), ktorí sa mohli spoľahnúť na plynulé dodávky suroviny, sa podľa Zemaníkových slov ocitli v ohrození. Kým na Slovensku boli piliari ešte v roku 2020 “zasypaní” kalamitným drevom aj z okolitých štátov, dnes je situácia na trhu podstatne iná.

Ilustrácia: spotreba dreva rastie aj na kúrenie. Zdroj: TASR

Európski piliari, predovšetkým zo Škandinávie, podľa neho našli pre svoje výrobky v USA a v Číne lukratívnejšie odbytište než v strednej Európe. Staré zavedené toky dreva ovplyvní postupne zavedený zákaz vývozu guľatiny z Ruska, najviac to zasiahne Čínu, Fínsko a pobaltské štáty.

Dopyt po drevostavbách vo svete

Dynamicky sa rozvíjajúci sektor drevostavieb bude touto cenovou a komoditnou kalamitou v roku 2021 zasiahnutý. A to napriek tomu alebo práve preto, že medzi zákazníkmi rastie dopyt po ekologickom bývaní v drevostavbách. V roku 2020 narástol obrat nemeckých firiem o 14 %. Na Slovensku je tento prírastok okolo 10 %. Keď však porovnáme december 2020 s decembrom 2019, tam je nárast o 42 %,” uzatvoril Lukáč.

O to zarážajúcejšie preto podľa Zemaníka pôsobí fakt, že v pripravovanom Pláne obnovy a odolnosti SR o využívaní inovačných technológií a efektívnom využití stavebného dreva v boji s klimatickou krízou nie je ani zmienka. Aby sa túto dramatickú a pre mnohé firmy existenčnú otázku podarilo zmierniť, obrátil sa podľa neho ZSD listom na Európsky zväz výrobcov drevodomov (EFV), v ktorom inicioval stretnutie a rokovanie nielen výrobcov drevostavieb, ale predovšetkým dodávateľov materiálov.

Hrozí aj nedostatok stavebného dreva

Zemaník dodal, že aj keď sa po minulé roky evidoval nárast podielu stavieb z dreva, momentálne hrozí, že nebudú spracovatelia vedieť úplne naplniť zvýšené požiadavky po stavbách z dreva. Preto by výsledkom spoločného snaženia malo byť vyhlásenie EFV smerom k rozhodujúcim autoritám v priemysle aj európskej politike na obmedzenie objemu vývozu z Európy.

ZSD v roku 1997 založilo 16 zakladajúcich spoločností. V súčasnosti združuje vyše 100 členských spoločností, ktoré zamestnávajú viac ako 4000 zamestnancov. Zväz je členom Republikovej únie zamestnávateľov.

Informačný servis k téme a redakčný názor

Slovenskí drevári objavili globalizáciu, až keď sa pohla opačným smerom – od nich smerom do USA a Číny. Dlhodobým verejným tajomstvom je vývoz surového dreva zo Slovenska do zahraničia, kde surovinu niekoľkonásobne viac zhodnotia. Zo zahraničia potom v globálnych obchodných sieťach nakupujú Slováci predražený nábytok.

Ilustrácia: Zmena plochy lesa za 30 rokov. Slovensko stagnuje – štvrté od konca. Zdroj: Eurostat

Vyvážame drevo zo Slovenska. Na 80% obchodníci s drevom

V roku 2018 sa zo Slovenska vyviezlo 2,099 milióna metrov kubických (m3) surového dreva, čo bolo o 83.000 m3 viac než v roku 2017, ale menej než v rokoch 2008 až 2016.

Vyplýva to z tzv. zelenej správy Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR.

Obhospodarovatelia lesa vyviezli 443 300 m3, teda 21,1 % z celkového objemu vývozu. Zvyšných 78,9 % vyviezli rôzne nelesnícke subjekty, najmä obchodné spoločnosti. Vývoz dreva smeroval najmä do okolitých krajín EÚ (Česká republika, Rakúsko, Poľsko a Maďarsko).

V exportných dodávkach ihličnatých aj listnatých sortimentov surového dreva prevládali podľa ministerstva výrezy najvyššej kvality – 1. až 3. triedy akosti. Ihličnaté drevo sme vyviezli v objeme takmer milión m3 (860.000 m3), respektíve 41 %, a listnaté 468.000 m3, teda 22,3 % celkového vývozu.

Slovensko sa odlesňuje. Za rok sa vyťažilo takmer 10 miliónov m3

Na Slovensku máme takmer 2 milióny hektárov lesa.  Ide o plochu veľkú ako 2,8 milióna futbalových ihrísk. Lesníci tvrdia, že momentálne má  Slovensko historicky najvyššie zásoby dreva.

 

Predpokladá sa však, že v nasledujúcich rokoch a desaťročiach sa budú zásoby dreva znižovať v dôsledku postupnej zmeny vekovej štruktúry, ako aj kvôli masívnemu odlesňovaniu. Lesníci výrub obhajujú a tvrdia, že milióny hektárov lesa vo veľkom znehodnocuje napríklad lykožrút, a preto je potrebná ťažba či masívny postrek pesticídmi. Ešteže máme škodcov, aby sa bolo na koho vyhovoriť a biznis s vývozom sa mohol točiť.

Sme sebestační, ale…

Ako vidno v tabuľke nižšie, v produkcii dreva sme sebestační. Najviac dovážame drevo vysokej kvality. To podľa autorov analýzy naznačuje, že drevo sa u nás začína viac využívať na výrobu nábytku a v priemysle, kde sa vyžaduje vyššia kvalita materiálu.

Drevo je strategická surovina

Zatiaľ čo v celej EÚ sa  v priemere plocha lesov (1990-2020) zvýšila o 10%, Slovensko sa odlesňuje oveľa rýchlejšie ako zalesňuje. Neplatí už predstava o hornatom a lesnatom Slovensku a drevárskej stredoeurópskej „veľmoci“.  Sme len o 1% zalesnenejší ako je priemer všetkých krajín (38%) Európskej únie. Tento argument je pre nás najalarmujúcejší, ale zdá sa, nik nebije na poplach.

Les a drevná hmota sú spolu s vodou poslednými relevantnými surovinami slovenského národného prírodného bohatstva. Všetko, čo sa dalo, je už z útrob slovenskej zeme vydolované a vyvezené. Šesť štátov únie je na tom lepšie s podielom plochy lesov ako Slovensko (39%) a asi jedenásť ďalších je približne na rovnakej úrovni (30 až 37%). Aby sme sa zobudili zo sna, také Slovinsko (58%), Estónsko (54%) a Lotyšsko (53%) sú na tom rádovo podstatne lepšie ako my. Európska únia ako celok pritom predstavuje iba 5% celosvetových zásob lesa. Nezabúdajme, že les plní dôležitú úlohu aj v zadržiavaní vody v krajine a pozitívne vplýva na klimatické podnebie.

Slovenské lesy pribúdajú pomalšie ako priemer

Slovensko je deviate od konca v raste plochy lesov. Pred nami sú v progrese lepšie susedné Poľsko a  dokonca aj Maďarsko. Trh a globalizácia deformujú národný ekonomický aj enviromentálny záujem Slovenska vo vzťahu k lesnej ploche a drevnej hmote. Drevo sa dodnes na Slovensku nestalo strategickou surovinou, hoci takýto návrh na novelu Ústavy SR sa objavil v parlamente už v roku 2017. Aj tu sa ukazuje ako si nevážime to, čo je naše a možno jedno z najcennejších prírodných bohatstiev. Zatiaľ. Kým sa neuplatní národno-štátny záujem pred voľným trhom a globalizáciou.

-RED1-

Rafael Rafaj

Zdroj:  SKspravy.sk https://skspravy.sk/zaujimavosti/situacia-na-trhu-s-drevom-sa-v-celej-europe-mimoriadne-vyhrotila/  © SKSPRAVY Všetky práva vyhradené Člen skupiny BossMedia

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Prevádzkovateľ InovationSK s.r.o., kontakt info@bossmedia.sk, telefón: 0903218367. Používa súbory cookies na prispôsobenie obsahu reklám a funkcie sociálnych médií a analýzu návštevnosti. Informácie o vašom používaní našej stránky zdieľame aj s našimi partnermi v oblasti sociálnych médií, reklamy a analýzy. View more
Cookies settings
Súhlasím
Privacy & Cookie policy
Privacy & Cookies policy
Cookie name Active

Kto sme

Navrhovaný text: Adresa našej webovej stránky je: https://www.aktuality24.sk.

Komentáre

Navrhovaný text: Keď návštevníci webu zanechavajú na stránke komentáre, zbierame údaje, ktoré sú zobrazené vo formulári komentára a taktiež IP adresu používateľov a user-agent prehliadača z dôvodu ochrany proti spamu. Anonymizovaný reťazec vytvorený z vašej e-mailovej adresy (nazývaný aj hash) môže byť poskytnutý službe Gravatar pre overenie, či ju používate. Zásady ochrany osobných údajov služby Gravatar nájdete na: https://automattic.com/privacy/. Po schválení vášho komentára bude vaša profilová fotografia verejne zobrazená spolu s obsahom vášho komentára.

Multimédiá

Navrhovaný text: Pri nahrávaní obrázkov na webovú stránku by ste sa mali vyhnúť nahrávaniu obrázkov s EXIF GPS údajmi o polohe. Návštevníci webu môžu stiahnuť a zobraziť akékoľvek údaje o polohe z obrázkov.

Súbory cookies

Navrhovaný text: Ak pridáte komentár na našej stránke, môžete súhlasiť s uložením vášho mena, e-mailovej adresy a webovej stránky do súborov cookies. Je to pre vaše pohodlie, aby ste nemuseli opätovne vypĺňať vaše údaje znovu pri pridávaní ďalšieho komentára. Tieto súbory cookies sú platné jeden rok. Ak navštívite našu stránku prihlásenia, uložíme dočasné súbory cookies na určenie toho, či váš prehliadač akceptuje súbory cookies. Tieto súbory cookies neobsahujú žiadne osobné údaje a sú odstránené pri zatvorení prehliadača. Pri prihlásení nastavíme niekoľko súborov cookies, aby sme uložili vaše prihlasovacie údaje a nastavenia zobrazenia. Prihlasovacie cookies sú platné dva dni a nastavenia zobrazenia jeden rok. Ak zvolíte možnosť "zapamätať", vaše prihlásenie bude platné dva týždne. Pri odhlásení sa z vášho účtu sú súbory cookies odstránené. Pri úprave alebo publikovaní článku budú vo vašom prehliadači uložené dodatočné súbory cookies. Tieto súbory cookies neobsahujú žiadne osobné údaje a odkazujú iba na ID článku, ktorý ste upravovali. Súbory sú platné 1 deň.

Vložený obsah z iných webových stránok

Navrhovaný text: Články na tejto webovej stránke môžu obsahovať vložený obsah (napr. videá, obrázky, články a podobne). Vložený obsah z iných stránok sa chová rovnako, akoby návštevník navštívil inú webovú stránku. Tieto webové stránky môžu o vás zbierať osobné údaje, používať súbory cookies, vkladať treťo-stranné sledovanie a monitorovať vašu interakciu s vloženým obsahom, včetne sledovania vašej interakcie s vloženým obsahom, ak na danej webovej stránke máte účet a ste prihlásený.

S kým zdieľame vaše údaje

Navrhovaný text: Ak požadujete obnovenie hesla, vaša adresa IP bude uvedená v e-maile na obnovenie hesla.

Ako dlho uchovávame vaše údaje

Navrhovaný text: Pri pridávaní komentára, komentár a jeho metaúdaje sú uchovávané oddelene. Vďaka tomu vieme automaticky rozpoznať a schváliť akékoľvek súvisiace komentáre bez toho, aby museli byť podržané na moderáciu. Pre používateľov, ktorí sa zaregistrujú na našich webových stránkach (ak takí existujú), ukladáme aj osobné údaje, ktoré poskytujú, do ich užívateľského profilu. Všetci používatelia môžu kedykoľvek zobraziť, upraviť alebo odstrániť svoje osobné údaje (okrem zmeny používateľského). Správcovia webových stránok tiež môžu zobraziť a upraviť tieto informácie.

Aké práva máte nad svojimi údajmi

Navrhovaný text: Ak na tejto webovej stránke máte účet, alebo ste tu pridali komentár, môžete požiadať o export vašich osobných údajov, ktoré o vás ukladáme, včetne údajov, ktoré ste nám poskytli. Môžete tak isto požiadať o vymazanie osobných údajov. To sa ale netýka údajov, ktoré o vás musíme uchovávať z administratívnych, právnych alebo bezpečnostných dôvodov.

Kam posielame vaše údaje

Navrhovaný text: Komentáre návštevníkov môžu byť kontrolované prostredníctvom automatizovanej služby na detekciu spamu.
Save settings
Cookies settings