Približne 150 akademikov z Oxfordskej univerzity odmietlo učiť na jednej z tamojších fakúlt v súvislosti s rozhodnutím jej vedenia ponechať na fasáde budovy kontroverznú sochu britského kolonialistu Cecila Rhodesa. Informovala o tom vo štvrtok stanica BBC.
Ľudskoprávni aktivisti už roky vyzývajú na odstránenie sochy z priečelia budovy fakulty Oriel College s tým, že Rhodes podporoval belošský supremacizmus a rasizmus. Fakulta sa však v máji rozhodla, že sochu z praktických dôvodov neodstráni.
Viacerí akademici teraz danú fakultu bojkotujú a podpísali petíciu, ktorá hlása, že inkriminovaná socha “glorifikuje kolonializmus”.
Podnikateľ a majiteľ baní v Juhoafrickej republike sa nevymykal štandardu 19.storočia, ale tvrdiť konkrétne o soche, že glorifikuje kolonializmus je pritiahnuté za vlasy. Rhodes stojí v pokojnej póze s klobúkom v ruke na znak pokory a otvorenosti.
Kultúrny komunizmus valcuje Západ
Žiaľ, v hlavách ideologických fanatikov kultúrneho komunizmu (neomarxistická kritická teória) je všetko belošské v treťom svete automaticky rasizmus, kolonializmus alebo „bielu nadradenosť“. Pritom polovica európskych štátov sa nijakého kolonializmu a rasizmu nezúčastnila, napriek tomu fanatici nových ultraľavičiarskych progresívnych ideológií automaticky obviňujú celú európsku civilizáciu.
Akademici odmietajú poskytovať študentom na Oriel College konzultácie a zúčastňovať sa na vedeckých diskusiách. Fakulta sa k danej záležitosti odmietla vyjadriť.
Rhodes bol podnikateľ a politik, ktorý v 19. storočí zohral význačnú úlohu v južnej Afrike. Angličanov považoval za nadradenú rasu, jeho kritici ho vnímajú ako vrcholového predstaviteľa kolonializmu a jedného z ľudí, ktorí vydláždili cestu k apartheidu, vysvetľuje BBC.
K ilustrácii: viacerí demonštranti zovierajú päste. Zaťatá päsť je nielen symbolom solidarity, ale aj radikálneho ľavičiarstva a tiež znakom podpory BLM
Protestujúci učitelia tiež odmietajú pomáhať pri prijímacích pohovoroch, ako aj pri podujatiach, ktoré fakulta organizuje. Bojkot však nezahŕňa prácu, ktorá nie je nezáväzná, ako sú skúšky, prednášky či dohľad nad postgraduálnymi študentmi.
Rhodes študoval na Oxforde a škole daroval milióny libier
Rhodes bol študentom v Oriele a zanechal 100 000 libier – čo je dnešná hodnota 12,5 milióna libier – vysokej škole prostredníctvom jeho závetu z roku 1902. Stále zostáva približne 200 000 libier, uvádza sa v správe komisie.
Jeho socha je umiestnená vo výklenku nad vstupom do budovy fakulty, ktorá je otočená smerom k ulici High Street v Oxforde. Akékoľvek rozhodnutie o odstránení sochy by si vyžadovalo stavebné povolenie od mestskej rady a ďalšie povolenia od Výboru pre historické budovy a pamiatky v Anglicku.
Minister: Lepšie je učiť sa z minulosti ako cenzurovať históriu
Minister školstva Gavin Williamson tweetoval, že rozhodnutie školy bolo „rozumné a vyvážené“.
A dodal: „Mali by sme sa radšej učiť z našej minulosti než cenzurovať históriu a naďalej sa zameriavať na znižovanie nerovnosti.“
Vysoká škola uviedla, že „výzvy a náklady“ na odstránenie sochy, pokiaľ ide o dedičstvo a súhlas s plánovaním, môžu trvať roky bez akejkoľvek istoty výsledku. „Vzhľadom na značné prekážky pri odstraňovaní sa riadiaci orgán Oriel rozhodol nezačať právny proces premiestňovania pamätníkov,“ dodáva sa vo vyhlásení.
Neomarxistickí fanatici predsa len svojím spôsobom zvíťazili. Podarilo sa im tlakom presadiť ich ideologické floskuly do rozhodnutia a oficiálneho postoja vedenia fakulty. Tá oznámila, že namiesto sochoborectva je „odhodlaná zamerať svoj čas a zdroje na predloženie odporúčaní správy týkajúcich sa kontextualizácie vzťahov vysokej školy s Rhodosom, ako aj na zlepšenie rovnosti, rozmanitosti a začlenenia vo vzdelávaní medzi svojou študentskou kohortou a akademickou komunitou.“
Pojem inklúzia (začlenenie) je jedna z nosných ideologických dogiem neomarxizmu. Ten sa začal výzvou na “tichý pochod neomarxistov naprieč inštitúciami”, čo je de fakto ich obsadenie. Medzi prvými obsadili nemarixisti práve akademickú pôdu, neskôr tretí sektor, médiá a nakoniec prenikli aj do politiky.
V každom prípade posudzovať minulosť súčasným videním sveta je skôr primitívne ako progresívne. Múdrosť z minulosti nám však naopak môže veľa napovedať. Ako povedal Alexander Puškin “prvým kritériom skazenosti je neúcta k predkom”. Marx-leninskí komunisti búrali staré spoločenské poriadky a stavali sochy svojim súdruhom. Súčasní kultúrni komunisti Západu (neomarxisti) búrajú tradície, aj sochy.
-RED1-