Okrem histórie a filozofie je dobré pozerať sa pri výročiach inšpirujúcich osobností aj do súčasnosti. Pozrime sa bližšie na slová hlavy štátu, že máme možnosť uskutočňovať “Štefánikovu politiku”. Iste, pre niekoho možnosť, pre iných vlastenecká povinnosť. Možnosti tu nepochybne boli a sú, dúfajme, že po najbližšej Európskej rade aj ostanú, lebo sa črtajú plány na “federáciu” únie, čo je vždy čierna správa pre národné štáty.
Dva tábory politiky – slovenský a “na Slovensku”
Niektoré z ôsmych slobodných reprezentácií samostatného Slovenska k možnosti posilniť slovenskú identitu, slobodu, suverenitu, zvrchovanosť, prehĺbiť zdravé sebavedomé vlastenectvo aj prispeli. Iné nás vazalsky zapredali a terajšia nás ženie už do otvoreného konfliktu Anglosasov so slovanským svetom.
Máme tu teda “slovenské vládne reprezentácie”, ktoré pracovali pre slovenské národno-štátne záujmy podľa Štefánika, a máme tu “reprezentácie na Slovensku”, ktoré nevoľnícky pracovali a pracujú pre cudzích pánov a cudzie záujmy.
Využiť cudzích, nie seba cudzími
Štefánik vedel využiť cudzích na to, aby získal viac, ba všetko pre slovenský národ. Dnešní liberáli využívajú moc u nás na to, aby získali pre cudzincov a ich záujmy ekonomické, ideologické, politické, aj geopolitické ešte väčší vplyv nad Slovenskom. Najmä finančný. To určite nie je „štefánikovské“, pani prezidentka.
Štefánik by plebiscit vypísal
Ak chce byť Zuzana Čaputová nielen za peknú, ale aj vlasteneckú a dokonca za demokratku či aj vlastenku, ktorá tak ako Štefánik pracuje pre blaho svojho národa, tak potom je jej posúdenie všeľudového hlasovania jasné a musí ho s rešpektom k vôli ľudu vypísať. Uvidíme, lebo má na to mesiac a dnes je Štefánik, o mesiac bude Deň detí, a tak ďalej a ľudia strácajúci sa v záplave informácií stratia niť. Nie však tí, čo si ctia skutočne odkaz M.R.Štefánika.
Štefánikov odkaz môže hlavnej veliteľke našich “ozbrojených síl pre NATO a nikdy inak” pomôcť v dileme, čo s ukrajinskými provokáciami, nestabilitou a hecovaním Západu proti Rusku bývalým komikom Zelenským.
Kto si myslí, že mu slobodu druhí vybojujú, ten jej nie je hoden
to je odkaz Štefánika na naše poníženecké členstvo v zločineckej vojenskej organizácii a aj riešenie ako sa zachovať pri vťahovaní nás do cudzích konfliktov.
Identitu aj štátnosť treba budovať nepretržite
Byť štátotvorným národom, pani prezidentka, to nie je obzeranie sa do minulosti, v ktorej nám osobnosti ako Štefánik vybojovali štátnosť. V skutočnosti to znamená posilňovať identitu aj štátnosť, nie ju zapredávať za misu európskej šošovice či tridsať strieborných. To robil Beneš v kasíne v Monaku a keď mu Štefánik vo Švajčiarsku odkázal, že bude z toho národný súd, tak, zrazu ho pri návrate postihla “tragická udalosť”… Toto je oficiálne tabu, radšej sme prijali tézu o nešťastí.
Národu sa nedáva, len žobrákovi. Národu sa treba obetovať
aj tieto slová by si mohla aj prezidentka, aj členovia vlády opakovať každý deň ráno a vždy, keď sa hlboko klaňajú pred čímkoľvek cudzím. Štefánik nosil hrdo a sebavedomo hlavu hore a klaňali sa mu iné osobnosti v Paríži, Miláne či Washingtone, než odrodilci v Bruseli, čo sa pozerajú na nás zhora a cez prsty.
Kto si neváži seba – ten nebude mať vážnosť u druhých
Celé je to veľmi jednoduché. Kto si neváži seba, kto si neváži svojich, svoj rod, svoju históriu, kultúru, svoju vlasť , svoj národ – toho si nebudú vážiť nikde v zahraničí. Toto je azda najsilnejšie aktuálne posolstvo pre tých, ktorí formálne položia venček, prečítajú, čo im napísal niekto zbehlejší v histórii a štylistike a potom nacvičujú hlboké predklony a poklony svojim pánom. Žiaľ, tým pánom im nie je vlastný národ, ale niekto cudzí.
A tak sme sa nedozvedeli to najdôležitejšie – aká je tá “štefánikovská politika”, ktorú by mali robiť naši ústavní činitelia. Asi to bolo aj takto lepšie – len pohladiť po srsti, ale nevidieť do srdca. Veď ak by sa výkladu chopili liberálni janičiari, tak by sa chudák generál, ktorý sa obetoval pre Slovensko a slovenský národ, ktorý tak úprimne miloval, musel v tom svojom hrobe obracať, až by sa mohyla triasla.
Tajomstvo úspechu – slúžiť svojmu národu
Štefánikov skutočný odkaz je veľmi jednoduchý, a preto je pre mnohých nafúkancov, politických narcisov, psychopatov, sociopatov a najmä karieristov a žoldnierov nesplniteľný. Tajomstvo je vedieť slúžiť svojim a blahu svojho národa. Národ je ako rodina – na svojich nikdy nezabúda. Tak si užite tých svojich euroatlantických pár minút slávy v hviezdnom čase. Na rozdiel od vás, ústavní činitelia, si Štefánika-národného činiteľa bude Slovensko a národ pripomínať aj o sto rokov.
A bude to preto, lebo napriek skeptikom sa objavia, aj prežijú skutoční vlastenci, ktorých zmyslom života nebude slúžiť ani cudzím, ani mamonu, ale niečomu vyššiemu, čo už prichádza. O tom niekedy nabudúce. Venujte dnes, prosím, spomienku na veľkého syna národa, lebo v národe sme všetci bratia a sestry. Krásny pamätlivý a inšpirujúci deň, bratia Slováci.
Rafael Rafaj