Ak bude žiadosť o azyl schválená a osobe udelia štatút utečenca, muž alebo žena dostanú právo žiť v hostiteľskej krajine, ale nie v Dánsku.
Dánsky parlament prijal vo štvrtok zákon umožňujúci otvorenie prijímacích centier pre žiadateľov o azyl mimo Európy, kde budú uchádzači žiť, kým sa bude ich prípad spracovávať, pričom hostiteľská krajina ich aj prijme, ak im azyl udelia. Informácie priniesla tlačová agentúra AFP.
Bohatá škandinávska krajina je známa tým, že má jeden z najtvrdších prístupov k prisťahovalcom v Európe. Dánsko chce takto úplne odradiť migrantov, aby prichádzali na jeho územie.
Napriek kritike humanitárnych organizácií a niektorých ľavicových strán bol návrh zákona prijatý v pomere 70 hlasov k 24. Predložili ho sociálni demokrati premiérky Mette Frederiksenovej.
Letecky ich prevezú do Afriky
Na základe tohto zákona uchádzači o azyl budú musieť odovzdať žiadosť osobne na dánskych hraniciach a potom ich letecky prevezú do azylového centra mimo Európy, pričom ich žiadosť bude zatiaľ posudzovať a spracovávať hostiteľská krajina.
Ilustrácia: tasr
Ak bude žiadosť o azyl schválená a osobe udelia štatút utečenca, muž alebo žena dostanú právo žiť v hostiteľskej krajine, ale nie v Dánsku. Ak bude žiadosť zamietnutá, migrant bude musieť hostiteľskú krajinu opustiť.
Spoluprácu s Dánskom neschválila ešte žiadna krajina, ale vláda tvrdí, že vedie rokovania s piatimi až desiatimi krajinami – nemenovala ich však konkrétne. Dánske médiá spomínali ako možnosti Egypt, Eritreu a Etiópiu. Medzitým bola zverejnená informácia, že Dánsko o tom rokuje s Rwandou.
Obe krajiny podpísali memorandum o porozumení v oblasti azylovej a migračnej spolupráce, hoci dokument konkrétne nespomína vonkajšie (externé) spracovanie žiadostí o azyl.
OSN ako zvyčajne opatrenie proti migrácii kritizuje
Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) kritizoval zákon ako “protiklad k zásadám medzinárodnej spolupráce v ochrane utečencov”.
Podľa UNHCR takáto drastická a reštriktívna zmena v dánskej utečeneckej legislatíve môže vyvolať domino efekt, keď aj ďalšie krajiny v Európe a v susedných regiónoch budú zvažovať možnosť obmedzenia ochrany utečencov na svojom území, uviedol pre tlačovú agentúru Ritzau zástupca UNHCR pre severské a pobaltské krajiny Henrik Nordentoft.
Dánsko sa v posledných rokoch opakovane dostalo do hlavných správ médií svojimi protiprisťahovaleckými politikami – napríklad aj svojím oficiálnym cieľom dosiahnuť “nula utečencov”, rušením povolení na pobyt Sýrčanom z dôvodu, že časti vojnou sužovanej krajiny sú už bezpečné, a raziami v dánskych “getách”. Dánsko chce takto znížiť počet “nezápadných” obyvateľov.
Redakčná poznámka k migrácii
Na postoji OSN, ktorá kritizuje zákon ochraňujúci národné a kultúrne záujmy vidieť rozdielne postoje, ale aj prioritu medzinárodnej organizácie, ktorá nadraďuje záujmy migrácie a ochranu „utečencov“ nad národno-štátnej záujmy suverénnych krajín. Otázne je potom, kto v skutočnosti riadi štáty a či vlády plnia do bodky záujmy svojich obyvateľov, ale sa musia podriaďovať medzinárodnému diktátu z hľadiska presadzovania jeho ideológie multikulturalizmu.
Naša ústava napríklad zakazuje, aby sa Slovenská republika riadila akoukoľvek ideológiou. Podľa nášho názoru a právneho výkladu to platí aj o ideologických dogmách multikulturalizmu, čiže o koncepcii plánovaného premiešavania rôznych kultúr, rás a náboženstiev, čo podporuje promigračná politika.
Ešte jeden moment stojí na úvahu. Ide o zvláštne načasovanie prepuknutia kauzy odpočúvania lídrov európskych krajín – Nemecka a Francúzska tajnými službami USA cez dánsky telekomunikačný kábel v čase, keď parlament schvaľoval sprísňujúci zákon o migrácii a azyle. Francúzska najmä nemecká politika patria medzi lídrov presadzovania ideológie multikulturalizmu a masovej nelegálnej migrácie, ktorá sa vstupom na územie EÚ stáva de fakto legálnou s povinnou ochranou azylantov.
V každom prípade Dánsko zrejme využilo možnosti umiestniť “utečencov” do tzv. bezpečných krajín. Podstata ochrany utečencov totiž nie je zabezpečiť im život vo vyspelých krajinách, ale ochrániť ich pred prenasledovaním. To im umožňujú aj tzv. bezpečné krajiny mimo EÚ. Podobné dohody o readmisii má aj Španielsko s Marokom. Nedávno zažila nápor nelegálnych migrantov španielska enkláva v Ceute na najsevernejšom cípe Maroka.
-RED1-