Nielen Slováci, ale aj Česi považujú Veľkú Moravu za včasného predchodcu svojej štátnosti. Centrálne územie tohto štátu zodpovedalo dnešnej Morave a Slovensku, spolu so susediacim severným a stredným Maďarskom. Existencia Veľkej Moravy sa datuje na obdobie od roku 833, kedy mal byť Pribina z Nitrianskeho kniežatstva vyhnaný Mojmírom, ktorý bol hlavou Moravského kniežatstva. Posledné zmienky o existencii Veľkej Moravy nachádzame na začiatku 10. storočia.
Územie, na ktorom sa rozliehalo Veľkomoravské kniežatstvo bolo christianizované približne od roku 800. V roku 863 prišli kniežaťom Rastislavom povolaní byzantskí učenci, vierozvestci a solúnski bratia Konštantín a Metod. Samotný príchod Konštantína a Metoda sa pripisuje politickým cieľom. Rastislav chcel znížiť východofranský vplyv v ríši, na čo pápež nereagoval. Obrátil sa tak na byzantského cisára Michala III. ktorý na Veľkú Moravu poslal solúnskych bratov. Ich prítomnosť na našom území je spojená so zvestovaním kresťanstva, skoncipovaním hlaholiky, vytvorením základov slovanskej literatúry či obhajobou staroslovienčiny ako liturgického jazyka pred trojjazyčníkmi (uznávali iba tri bohoslužobné jazyky: latinský, grécky a hebrejský) v Benátkach. [1]
Aj vďaka slavistovi Josefovi Vašicovi a jeho knihe Literární památky epochy velkomoravské sa zachovali literárne práce Konštantína a Metoda v českom preklade zo staroslovenčiny. Kniha bola prvýkrát vydaná v roku 1966. Pozornosť verejnosti bola v tej dobe upriamená na archeologické nálezy z veľkomoravského obdobia. [2]
Kniha je rozdelená na dva tematické bloky – Literárně historická studie a Velkomoravské texty v českém překladu. Jednotlivé texty sú písané medzi rokmi 863 – 885, z čoho vyplýva, že patria do tzv. cyrilometodského obdobia.
Už názvy tematických blokov napovedajú, že kým prvá časť je venovaná štúdiám, v druhej sú samotné pramene, o ktorých predmetné štúdie pojednávajú. Medzi prameňmi sa nachádza pomerne veľa piesní. Spovedný rád písaný v staroslovienčina potvrdzuje snahy Konštantína a Metoda o zavedenie staroslovienčiny do praktického cirkevného života. Je tu umiestnených 16 literárnych pamiatok, jednotlivé diela sú často prepletané biblickými výrokmi, ktoré sú v knihe po bokoch vyznačené ako odkazy na konkrétne verše.
Okrem cirkevných prameňov a diel, ktoré sa zaoberajú životmi svätých Konštantína Cyrila a Metoda je v knihe zhromaždených aj niekoľko právnych pamiatok.
Prvá právna pamiatka v knihe je Zakon sudnyj ljudem – súdny zákonník pre laikov, rozdelený na tridsať článkov. Už prvá veta zákonníka „Před všeobecným zákoníkem třeba se zmínit o víře boží.“ dokazuje, že aj v právnych záležitostiach bola viera v kresťanského boha kladená na prvé miesto a všetko ďalšie sa odvíjalo od kresťanských princípov. Konkrétne prvý článok svojim textom odkazuje na reálny boj kresťanstva proti pohanstvu: „Každý statek, v němž se konají oběti nebo přísahy pohanské, ať jest odevzdán božímu chrámu se vším jměním, které mají ti pánové v tomto statku. Ti, kdo konají oběti a přísahy ať jsou prodáni s veškerým svým jměním, cena pak za ně stržená ať se dá chudým.“
Druhý článok ustanovuje základné pravidlo pre zabezpečenie spravodlivého súdneho procesu, aj s patričnými trestami a kliatbami za krivé svedectvo či nedostatočne podložené obvinenie: „V každé při a žalobě a udání je povinností knížete a soudce nepřijímat udání bez mnohých svědkú, ale třeba říci stranám a žalobcúm a udavačúm: nedokážete-li to přisežníki, jak velí i zákon boží, očekávejte, že přijmete týž trest, který jse vyslovili proti druhému. Tak velí boží zákon, a kdo ho nezachovává, budiž proklet.“
Článok 3 má podtitul O KOŘISTI. Prvé vety sa interpretujú Boží pohľadu na vojaka, ktorý sa v boji proti nepriateľovi má chrániť všetkých zlých slov a skutkov, pričom na prvom mieste má myslieť na Boha, konať modlitbu a boj viesť rozvážny boj, keďže Boh pomáha tým, ktorí majú rozvážne srdce. Rozdelenie vojnovej koristi je určené slovami: „Dá li tedy Búh víťezství, šestý díl ať si vezme kníže a celou ostatní částku ať si vezme všechen lid a rozdělí rovným dílem, velcí i malí,“ z čoho vyplýva, že 1/6 patrila kniežaťu a zvyšok vojakom, bez rozdielu postavenia, keďže spoločne prispeli k víťazstvu. Z vety „Najdou-li se mezi nimi někteří, buď kmeti nebo prostí vojíni, kteří se odváží a vykonají chrabré a rekovné činy, kníže nebo vojevúdce právé tam přítomný ať z řečeného knížecího podílu jím přidá, jak se sluší, aby je vyznamenal,“ je zrejmé, že ak niekto mal významné zásluhy na víťazstve, patrí mu aj časť podielu kniežaťa. Odsek o koristi je ukončený slovami, odkazujúcimi na biblického proroka Dávida, že korisť pripadá aj tým, ktorí ostali v tábore.
Odseky 4 až 6 určujú tresty za súlož s vlastnou otrokyňou, smilstvo s cudzou otrokyňou a mníškou. Siedmy odsek zakazuje manželský vzťah medzi príbuznými – s matkou svojho kmotrenca: „podle zákona světského oběma jim uřezávají nos a rozlučují je od sebe, ale podle cirkevního zákona ať jsou rozloučeni a ať jsou podrobeni pokání 15 let.“ Zvyšný text odseku definuje priebeh pokánia: „pět let stát venku s pláčem a posloucháním mše, potom čtyři v chrámě do svatého evangelia a tři do Věřím v jediného Boha…“
Článok 7a je zapísaný s podtitulom O SVĚDCÍCH. Odsek prikazuje kniežaťu a sudcovi konať vykonávať vyšetrovanie starostlivo, trpezlivo a neodsudzovať bez svedkov. „Nýbrž vyhledávat svědky pravé, kteří se bojí Boha a jsou vážení a nemají žádneho nepřátelství ani zlosti ani odpori ani žaloby s tím, o němž vypovídají, ale pro strach Boží a jeho spravedlnost. Počet pak svědkú ať býva jedenáct nebo víc než tento počet, při malých sporech od sedmi do tří, ne však méně než tento počet. Soudce pak má moc vzít zástavu od toho, proti němuž vypovádají a určit svědkúm buď přísahu nebo peněžitou pokutu nebo týž trest, budou-li v některé době přistiženi, že lžou. Nemají se pak přijímat ani v jedné při za svědky ti, kdo budou někdy usvědeni ze lži nebo z přestupování zákona božího, nebo že vedou život zvířečí, nebo ti, kteří nejsou příčetní a proto se ku přísaze nepřupouštejí.“
Text teda podrobne definuje najmä nevhodné typy ľudí pre pozície svedkov počas súdneho pojednávania. Stanovuje sa aj trest za krivú výpoveď – tento aspekt je v zákonoch zastúpený dodnes.
Odseky 8 až 10 stanovujú rôzne tresty pre mužov, ktorí zviedli dievča – pannu, či už bez povolenia rodičov a následného nepovolenia svadby (odsek 8) „je-li to člověk vážený pro své bohatství, ať dá dívce za zneuctění litru zlata, to jest 72 stljaze (zlatých solidov pozn.). Je-li chudší, ať dá polovici svého jmění. Je-li však nemajetný, ať jej soudce země potrestá bitím a vyhostí ze své oblasti. Je pak povinen podrobit se pokání sedmi let, jak jsme napsali.” alebo pre toho, kto znásilnil pannu na pustom mieste, kde nebol nikto, kto by jej mohol pomôcť (odsek 9) „ať jest pokutován a jeho majetek ať je dán dívce.“ Odsek 10 určuje pokutu v hodnote všetkého svojho majetku pre každého, kto má súlož s dievčaťom pred dovŕšením veku trinástich rokov: „a výnos ať se dá dívce“. Páchateľ je taktiež na základe cirkevného zákona nútený k sedemročnému pokániu.
V odseku 11 sa opäť spomína trest odrezania nosa pre toho, kto zvedie dievča zasnúbené cudziemu mužovi.
Odsek 12 zavrhuje sobáš s pokrvnými príbuznými a prikazuje ich rozlúčenie.
Odsek 13 je určený mužom, ktorí majú dve ženy. Prísne prikazuje „ať vyžene pozdejší i s dětmi a ať jest bit, pokání pak sedmi let.“
Z článkov 8-13 teda môžeme vyčítať dobovú snahu o zachovanie homogénnej rodiny ako základnej bunky spoločnosti. Porušovanie tohto princípu, ako i pokrvné sobáše, zvádzanie zasnúbených žien, alebo neplnoletých dievčat bez vedomosti ich rodičov či ich znásilňovanie bolo prísne trestané.
Odseky 14 a 15 určujú sankcie za podpaľačstvo, ale rovnako definujú situácie, kedy je človek v takýchto prípadoch nevinný, napríklad: „Jestliže se bleskem zapálí nečí dúm a shoří to nebo ono z jeho vlastního obydlí, a oheň se rozšíří a sežehne nakonec domy okolních jeho sousedú, jelikož požár ten vznikl znenadání, nebýva odsouzen“.
V 16. odseku sa píše o zaobchádzaní s každým, kto sa uchýli v chráme. Nesmie byť násilne vyvlečený „ale ten, kdo se sem utekl, ať vyloží kňezi svou věc a vinu jím spáchanou, a ten ať jej převezme jako utečence, aby jeho zločin byl podle zákona vyšetřen a prozkoumán. Pokusí-li sek do, ať je to kdokoli, násilím vyvést z chrámu toho, kdo se sem utekl, ať dostane 140 ran, a potom ať se, jak náleží, prozkoumá zločin toho, kdo se sem utekl.“
Sedemnásty článok stanovuje povinnosť oznámiť vladykovi spor s niekym iným. Ak by chcel presadiť svoj zámer násilím, tak aj v prípade, že by mal pravdu, zákonník prikazoval povinnosť vzdať sa veci a vrátiť ju. „Pakliže vezme něco cizího, ať je bit od vladyky té země, poněvadž se nepodrobuje moci a sám se stáva svým mstitelem.“
Osemnásty odsek obmedzuje svedočnú spôsobilosť. V prípade, ak si deti a rodičia navzájom protirečia, nemá sa im veriť. „A ani pro pána ani proti pánovi buď otrok či propuštěnec ať nebýva svědkem.“
Odsek 19 hovorí o možnosti zajatca vykúpiť sa, ak má pri sebe takú sumu, za ktorú bol kúpený svojim pánom od cudzích vojakov. V takom prípade sa môže vyplatiť a slobodne odísť.
Dvadsiaty odsek zakazuje svedčiť o informáciách z počutia: „Svědkové z poslechu ať nesvědčí a neříkají,“ zvyšok textu upravuje, že toto nariadenie platí aj pre županov.
Článok 21 prikazuje, aby vojaci, ktorí boli zajatí a zapreli kresťanskú vieru sa pri návrate do svojej krajiny odovzdali cirkvi.
22. odsek definuje nárok na náhradu škody: „Vypújčí-li si kdo koně do určitého místa a odvede-li jej nebo pošle za místo určené, a přihodí-li se, že se poškodí nemo zemře, musí vypújčovatel dát odškodné pánu koně.“
V odseku 23 sa určuje trest pre toho, kto zahubil cudzí dobytok: „budiž odsouzen k dvojnásobku.“
Odsek 24 nariaďuje tresty pre každého, kto kradne na vojne. „je-li to zbraň, ať je bit; je-li to kúň, ať je pokutován.“
25. článok nariaďuje pánovi, ktorého otrok kradne, v prípade, že si ho chce podržať, nahradiť škodu. Ak o neho však nemá záujem, má otroka odovzdať poškodenému.
Odsek 26 definuje trest pre toho, kto odoženie cudzie stádo: „Kdo cizí stádo jakkoli zahání, učinil-li tak poprvé, ať je bit; jestliže podruhé, ať je vyhnán zo země; jestliže potřetí, ať je pokutován, ale teprve až navrátí vše, co by odehnal.“
27. odsek je určený znesvetiteľom pietneho miesta, respektíve vykrádačom hrobov: „Kdo mrtvé v hrobě svléká, ať je pokutován.“
Odsek 28 prísne trestá svätokrádež: „Kdo vstupuje do kněžiště ve dne nebo v noci a vezme něco z posvátných nádob nebo rouch nebo z jakékoli jiné věci, ať je pokutován; a kdo vezme něco z chrámu mimo kněžiště, ať je bit, ostříhán a poslán ze země jako bezbožník.“
Odsek 29 prikazuje zotročiť človeka, ktorý ukradol slobodného a predal ho alebo zotročil: „ať je zotročen, jako i on svobodného člověka zotročil, ať vstoupí do téhož otroctví.“
Článok 30 stanovuje povinnosť reštitúcie cudzieho otroka v prípade, že ho niekto naláka k sebe, skrýva ho a odmieta ukázať.
Posledný odsek 30a má podtitul PŘE MANŽELÚ. V prvej vete stanovuje nerozlučnosť manželského súžitia s odvolaním sa na múdrosť Boha, ktorý nestvoril ženu z hliny, ale z mužovho rebra a neoddelil ho od muža ani potom, čo ho zviedla na hriech. Za jedinú možnú príčinu bolo stanovené smilstvo. Ďalej pojednáva o postupe v manželských sporoch.
Zákonník končí výzvou: „Toto vše náleží knížatúm a soudcúm se svědky vyšetřit, jak jsme shora napsali, na soudu božím, kterým se mají všechny zlořády lidské od knížat soudit. A proto nesmíme se ohlížet na nikoho, ale všechny den co den vyučovat v božím zákonu a doufat v Krista Boha, že na všeobecném soudu uslyšíme blažený hlas: Pojďte požehnaná služebníci věrní, nad mnohým vás ustanovím, vejděte v radost Pána Boha vašeho a veselte se s anděly na věky věkú. Amen.“
Ak nám dobové pramene ponúkajú kontakt s minulosťou a náčrt spoločenského usporiadania, mentality a pomerov v danej dobe, pri právnych pamiatkach sa daný efekt ešte znásobuje. Môžeme z nich vyčítať dobové problémy, na ktoré sa spoločnosť snažila reagovať či hodnoty, ktoré sa vrchnosť snažila presadzovať. Hneď niekoľko z vtedajších ustanovení platí v rovnakej či podobnej miere aj dnes.
Literatúra:
VAŠICA, Josef: Literárni památky epochy velkomoravské. Praha: Lidová demokracie, 305 s.
Odkazy v texte:
[1] TOMÁŠ, Dominik. 5.7. Sv. Cyril a Metod. [online]. In: svetlosveta.sk. [cit: 2020-6-22].
Dostupné na: https://www.svetlosveta.sk/svaty/5-7-sv-cyril-a-metod/.
[2] Viac o knihe: Literární památky epochy velkomoravské. [online]. In: martinus.sk [cit: 2020-6-23].
Dostupné na: https://www.martinus.sk/?uItem=279112.
Iné zdroje:
ORGOŇ: Zákonník z Veľkej Moravy (Zakon Sudnyj Ljudem). [online]. In: hradiska.sk [cit: 2020-6-23]. Dostupné na: http://www.hradiska.sk/2011/04/zakonnik-velkwj-moravy-zakon-sudnyj.html.
Zdroje obrázkov:
1. ÚZEMNÍ VÝVOJ VELKÉ MORAVY. [online]. In: moraviamagna.cz.
Dostupné na: http://www.moraviamagna.cz/mapky/m_uzemvm.htm.
2. Sv. Cyril a Metod. [online]. In: svetlosveta.sk.
Dostupné na: https://www.svetlosveta.sk/svaty/5-7-sv-cyril-a-metod/.
3.Koláž:
https://cs.wikipedia.org/wiki/Josef_Va%C5%A1ica#/media/Soubor:Josef_Va%C5%A1ica_(1884-1968).jpg
https://www.zbozi.cz/vyrobek/literarni-pamatky-epochy-velkomoravske-josef-vasica/
4. Titulný obrázok: Konštantín a Metod – obete mocensko-politickej hry? (názor). [online].In: aktuality.sk.
Dostupné na: https://www.aktuality.sk/foto/706789/konstantin-a-metod-obete-mocensko-politickej-hry-nazor/1/detail.
_______________________________________________________________________________________________________________
Autor článku je Marek Gábrik, študent a aktivista. Na našu stránku prispieva svojimi článkami ako externý bloger.
