Ilustračné foto:Pixabay/SKsprávy
Nedávne správy z médií naznačujú, že Západ tlačil na Ukrajinu, aby zastavila prebiehajúce rokovania s Ruskom, čo viedlo ku kolapsu rokovaní v Istanbule.
Nedávna správa v ukrajinskom spravodajstve Ukrayinska Pravda , citujúca predstaviteľov kancelárie ukrajinského prezidenta, tvrdila, že rozhovory medzi Ukrajinou a Ruskom sa zastavili kvôli tlaku, ktorý vyvinul britský premiér Boris Johnson počas jeho neohlásenej návštevy Kyjeva 9. apríla.
Podľa správy Johnson prišiel do Kyjeva na prekvapivú návštevu, ktorá zrejme „vyjadrila solidaritu“ a oznámila finančnú a vojenskú pomoc Ukrajine v jej boji proti ruskej agresii. Počas stretnutia so Zelenským ho však Johnson požiadal, aby nepokračoval v rozhovoroch, ktoré prebiehajú v Turecku, pričom tvrdil, že Putina treba poraziť.
Zelenského verejná pozícia k rozhovorom s Ruskom sa po návšteve Johnsona dramaticky zmenila. Len pár dní pred návštevou Zelenskij vyhlásil , že k rozhovorom s Ruskom neexistuje iná možnosť. Vyhlásil potrebu rozhovorov aj uprostred medzinárodného pobúrenia okolo údajného masového zabíjania v Buchu.
Počas posledného fyzického kola rokovaní medzi oboma krajinami v Istanbule koncom marca Rusko tvrdilo, že Ukrajina je pripravená zvážiť svoju požiadavku ukrajinskej neutrality. Rusi tiež uviedli, že sa hovorilo o možnom stretnutí medzi Zelenským a ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Rusko už skôr tvrdilo, že rozhovory sa zastavili pre tlak Západu. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov koncom apríla tvrdil, že Ukrajina sa rozhodla prerušiť rozhovory na radu „amerických a britských kolegov“. Putin v rozhovoroch ohlásil „mŕtvu situáciu“ a povedal, že Západ namiesto toho, aby našiel riešenie konfliktu, pomáha vojne s cieľom predĺžiť ju na úkor ukrajinského ľudu.
Dôsledná podpora NATO prostredníctvom dodávok zbraní tiež viedla k pritvrdeniu Zelenského verejného postoja k rokovaniam. V piatok vyhlásil, že rozhovory s Ruskom sa obnovia až po úplnom stiahnutí ruských jednotiek z Ukrajiny a „vrátení“ všetkých Ukrajincov, ktorí boli evakuovaní do Ruska.
Rusko tvrdí, že evakuovalo viac ako 19 800 ľudí z republík Donbasu. Tvrdilo tiež, že ukrajinské sily sa pokúsili zablokovať evakuáciu. Rusko od začiatku svojej „špeciálnej operácie“ 24. februára evakuovalo z Ukrajiny viac ako 1,1 milióna ľudí, informovala agentúra Tass.
Rusko už oznámilo, že pre rozhovory nezastaví svoju ofenzívu a že pre akékoľvek zmysluplné rozhovory bude potrebný ukrajinský záväzok neutrality.
Zástupná vojna
Niekoľko protivojnových skupín zaznelo z ruských obvinení zo zástupnej vojny. Kampaň Stop the War Campaign so sídlom v Spojenom kráľovstve 7. mája pripomenula „medzinárodný deň mierových akcií na Ukrajine“, ktorý požadoval okamžité obnovenie rozhovorov medzi stranami.
Vedúci kampane Lindsey German vo vyhlásení v piatok uviedol, že „britská vláda sa stala prekážkou mieru na Ukrajine tým, že podporovala pokračovanie vojny prostredníctvom obrovských dodávok zbraní a zápalnej rétoriky“. Povedala, že konflikt na Ukrajine sa „rozvíja do zástupnej vojny medzi Ruskom a NATO“, čo bude mať dôsledky pre ukrajinský ľud, informoval Common Dreams .
Podobné postoje zaujala aj protivojnová skupina CODEPINK v USA, ktorá spochybnila financovanie Ukrajiny Bidenovou administratívou a nedostatok mierových iniciatív. Vojnu na Ukrajine nazval aj „vojnou zástupných práv“.
USA a ich spojenci v NATO vyjadrili, že cieľom ich vojenskej a finančnej pomoci Ukrajine je dosiahnuť porážku Ruska. Na videokonferencii so Zelenským v nedeľu 8. mája krajiny G7 – všetky členské štáty NATO okrem Japonska – prisľúbili „koordinované sankcie“ proti Rusku. Hovorili aj o postupnom zrušení závislosti od ruskej energie a prerušení všetkých existujúcich globálnych väzieb ruských bánk.
V spoločnom vyhlásení po stretnutí sa krajiny G7 zaviazali, že nikdy nedovolia Rusku „vyhrať vojnu proti Ukrajine“ a prisľúbili mu ďalšiu vojenskú pomoc. Tvrdili, že medzinárodné spoločenstvo už Ukrajine poskytlo/prisľúbilo 24 miliárd USD.
Spojené kráľovstvo v sobotu prisľúbilo novú pomoc vo výške 1,6 miliardy USD, čím jej celková pomoc presiahla 3 miliardy USD. Johnson počas svojej návštevy 9. apríla oznámil miliardovú pomoc.
Len USA poskytli Ukrajine zbrane v hodnote 4 miliárd USD. Bidenova administratíva žiada v Kongrese USA dodatočnú pomoc pre Ukrajinu vo výške 33 miliárd USD, z čoho 20 miliárd USD by bolo určených na zbrane a vojenskú pomoc.
USA a ich spojenci v NATO už uvalili na Rusko rôzne kolá politických a ekonomických sankcií. V nedeľu USA oznámili dodatočné sankcie voči ruským médiám a bankám. Členovia NATO prisľúbili v budúcnosti ďalšie sankcie voči Rusku.
Podľa správy Xinhua namiesto povzbudzovania oboch strán, aby prekonali ťažkosti a pokračovali v rozhovoroch s cieľom dosiahnuť „mierové výsledky“, USA a ich spojenci „pokračovali v rozdúchávaní plameňov, zväčšovaní regionálneho konfliktu a lovu rýb v nepokojných vodách“ , riskujúc životy miliónov pre svoje vlastné úzke záujmy.
Abdula Rahmana
SKSPRAVY
Zdroj: SKspravy.sk https://skspravy.sk/svet/vlady-britanie-a-usa-su-hlavnou-prekazkou-mierovych-rokovani-tvrdi-ukrajinsky-spravodajsky-server/ © SKSPRAVY Všetky práva vyhradené Člen skupiny BossMedia