Na úvod
Priatelia, neprajníci, sofistikovaní intelektuáli bez intelektu a ostatní. Moje blogy, ktoré môžem publikovať i vďaka Kulturblogu – keďže pôvodné blogovisko a účet na blogger.com mi bolo odstránené – sa stretli s kritikou i podporou zároveň. Avšak prečo robím to, čo robím? Pretože mám dosť vymývania mozgov a cenzúry, jednostrannej a nedotknuteľnej “pravdy”. Holokaust by bez demokracie neexistoval a demokracia bez holokaustu taktiež nie. Je to symbióza nadovšetko. Holokaust by som pre upresnenie a zo skúsenosti rozdelil na dve časti: Politická a historická verzia.
Politická verzia sa menila počas rokov podľa potreby, a hlavne, podľa víťazných súdnych sporov revizionistov ako bol Robert Faurisson či Ernst Zündel. Pri politickej verzii platilo v minulosti nasledovné:
– plynové komory sú originál
– 7 000 000 mŕtvych v Osvienčime
– mydlo zo Židov
– Konferencia vo Wannsee
– vyhladzovacie tábory i na nemeckom území, atď
Toto všetko už dnes neplatí a ďalej to rozoberiem v blogoch, pravdaže so zdrojmi, ktoré sú jednoducho dohľadateľné. Potom tu je historická verzia, ktorá sa opiera o dokumenty, rozkazy, fotografie, výpovede z OBOCH STRÁN, atď. Historická verzia – narozdiel od politickej – neslúži politike a jej cieľom, ako sú: Financovanie Izraela, ovplyvňovanie politikov a pritakávanie politike Izraela. Je preto legitímne politickú verziu kritický skúmať. Oproti tomu historická verzia tzv. holokaustu, je nepopierateľná, pretože je pomerne dobre zdokumentovaná i zo strany vtedajšej nemeckej vlády. Avšak politická verzia, ktorá stojí na vode, naráža na historickú verziu a tak dochádza ku konfliktu záujmov politických a lobistických skupín, ktoré potrebujú politickú verziu živiť a potláčať tú historickú. Áno, verím v politickú verziu, plynové komory, 6 000 000, šialených nacistov, atď., tak, ako mi zákon prikazuje :). No a teraz prejdime na historickú časť. Nasledujúci blog venujem Jakubovi Konečnému, ktorý si túto tému želal rozobrať. Podľa Jakuba Konečného sa pozná seriózne médium tak, že maže príspevky. Medzi tieto médiá patrí Denník N, SME, Pravda či Postoj. Jakubko gratulujeme, stal si sa súdruhom. Ale poďme k blogu pre Jakuba.
Vrba-Wetzlerova správa
Rudolf Vrba, skutočným menom Alfred Rosenberg, bol slovenský Žid, ktorý ušiel, tak ako tisíce väzňov, z Osvienčimu. Ale iba on a Wetzler podali podrobnú správu o zločinoch splynovania, čo je prinajmenšom zaujímavé. Do akej miery je však osoba Vrbu dôveryhodná a do akej miery je jeho správa spísaná v Žiline vôbec reálna, si povieme v následujúcich riadkoch. Ale prejdime k obsahu správy. Tej sa povenoval, okrem iných kritikov, i španielsky vedec Enrique Aynat. Tak si povedzme, na čo prišiel:
a) Plán tábora v tejto správe vykazuje hrubé chyby. Podľa plánu je severná a južná časť tábora Birkenau – do štvorca zobrazeného – dvojnásobne dlhá ako západná a východná, kým v skutočnosti je severná a južná časť kratšia. Čo je však nápadité, na nákresoch chýba veľký sklad materiálu zvaný “Kanada”.
b) Spísané údaje o transportoch protirečia skutočným údajom kalendária v tábore. Aby sme pomenovali príklad: Podľa Wetzlerovej správy prišlo do tábora transportom 13. apríla 1942, teda v deň, kedy prišiel do tábora on sám, 1000 mužských väzňov zo Serede. Z tých bolo vyčlenených 643 do tábora. Deň nato prišli ostatní oddelení väzni za nimi. Podľa dostupných dokumentov však, prišlo 13. apríla do tábora 1077 väzňov z Československa do Osvienčimu, z ktorých bolo 634 mužských a 443 ženských. Dokumenty nehovoria nič o oddelení väzňov.
c) Uvádzané číslo zabitých 1 765 000 medzi aprílom 1942 a aprílom 1944 je nereálne. (Dnes je uvádzané číslo počas celého fungovania tábora 1 500 000 z pôvodne uvádzaných 7 000 000 tesne po vojne a 4 000 000 pred rokom 1990)
d) Vrba a Wetzler hovoria o 50 000 splynovaných Židov z Litvy, kým podľa dnes dostupnej literatúry a dokumentov, neboli z Litvy poslaní žiadni Židia na splynovanie. Ďalej uvádzajú, že bolo splynovaných 150 000 francúzskych Židov, kým historik Serge Klarsfeld1 uvádza, že z Francúzska bolo deportovaných dokopy 75 721 Židov a ďalej tvrdí, že nie všetci boli splynovaní.
e) Wezler s Vrbom tvrdia, že veliteľ komplexu Osvienčim bol Rudolf Höss a veliteľ Birkenau mal byť Schwarzhuber. V skutočnosti bol Höss už v novembri 1943 nahradený Arthurom Liebehenschelom. Veliteľ časti Birkenau bol na jar 1944 Fritz Hartjenstein.
Mnoho údajov je v kontraste so skutočnou realitou, ako i časť, kde tvrdia, že väzni, ktorí sa pokúsili o útek, boli okamžite obesení pred nastúpenými väzňami, čo protirečí dochovaným dokumentom, ktoré hovoria, že boli potrestaní väzením v bunkri.
Nechce sa mi tu citovať pre dlhý obsah pasáže tejto správy, preto vypichnem ešte následujúce body:
a) Vrba a Wetzler tvrdia, že prvé krematórium (ďalej len K) v Birkenau otvorili koncom februára 1943. Podľa záznamu to bolo však 5. marca 1943, čo, popravde, nie je až taká odchylka.
b)V správe tvrdia, že K 1 a K11 mali každé 9 pecí so 4 otvormi. V dostupnej holokaustovej literatúre je všade rovnako uvádzaný údaj 5 pecí s 3 otvormi.
c) V jednom otvore spáliť 3 telá nie je ani v modernom krematóriu možné, pretože spopolnenie by bolo nedokonalé a muselo by sa opakovať. Spáliť dve telá naraz je možné len vtedy, ak sa jedná o malé deti.
d) Podľa Wetzlerovej správy sa z plynovej komory prepravovali do krematória telá po koľajisku. V skutočnosti sa nachádza v komplexe len výťah.
e) V údajnej plynovej komore o rozlohe 210 m2 malo byť napchaných 2 000 osôb. Čo je fyzicky nemožné (9,5 osoby na meter2. Skúste si to doma na podlahe)
f) Cyklón B sa nikdy nevyrábal v prášku, ako uvádzajú, ale ako guličky (granulát) alebo plátky.
g) Čas po vhodení Cyklónu B a smrťou (3 minúty), je absolútne nedôveryhodný.
h) “Pokrstenie” nového krematória začiatkom marca 1943 (teda už nie koncom februára) sa malo konať splynovaním 8 000 krakovských Židov v prítomnosti prominentných politikov z Berlína – Himmler a spol. Avšak záznamy v Osvienčime vedené s nemeckou presnosťou, nič také v tento deň neuvádzajú.
V roku 1964 vydal Vrba svoju knihu I cannot forgive, kde to začína byť opäť zaujímavé:
– Kým v roku 1944 tvrdil, že začiatkom marca 1943 bol prítomný Himmler pri “krstení” krematória, v knihe z roku 1964 už uvádza január 1943. Avšak podľa záznamov bol Himmler v Osvienčime naposeldy v júli 1942.
– Kým v roku 1944 tvrdil, že Cyklón B bol prášok, v knihe z roku 1964 už písal o guličkovej forme.
– Kým v roku 1944 tvrdil, že pri krste krematória bolo splynovaných 8 000 Židov, v knihe z roku 1964 spomína už len 3 000.
– Kým v roku 1944 tvrdil, že tri na sebe ležiace telá bolo možné spáliť za 90 minút, vo svojej knihe z roku 1964 to bolo už len 20 minút ( v najmodernejších krematóriách trvá spálenie tela dnes cca 60 minút)
– Kým v roku 1944 tvrdil, že počet pecí v krematóriu je 9, v knihe z roku 1964 to bolo 15 (skutočné číslo je však 5)
-Kým v roku 1944 tvrdil, že mŕtvoly sa prevážali po koľaji, tak vo svojej knihe z roku 1964 už spomína výťah
– Kým v roku 1944 tvrdil, že sa do plynovej komory vmestí 2 000 ľudí (9,5 človeka na m2), tak vo svojej knihe z roku 1964 spomína 3 000 ľudí (14,29 človeka na m2)
Kto bol teda vlastne Vrba?
Vrbu a jeho výpoveď ako svedka pred súdom v Kanade 1985 (proces s Enstom Zündelom) zhrnul americký redaktor ústavnej psychológie Robert Lenski nasledovne:
„Všetko šlo pre svedka dobre až do dňa, kedy v roku 1985 pri Zündelovom procese nevošiel do nemilosrdného krížového výsluchu. Tam sa preukázal ako podvodník. Odhalilo sa, že vo svojej správe z roku 1944, si počty a polohy plynových komôr, a krematórií vymyslel. Ako sa zdá, […] vďaka svojmu pozoruhodnému daru byť všade zároveň, prepočítal, že v časovom období 24 mesiacov (od apríla 1942 do apríla 1944) Nemci len v Birkenau (tzn. Osvienčim II) splynovali 1 765 000 Židov, vrátane 150 000 Židov z Francúzska. Ale v roku 1978 musel Serge Klasfeld vo svojom Memorial for the Deportation of the Jews from France nevyhnutne uzavrieť, že počas celej vojnovej doby Nemci deportovali z Francúzska do koncentračných táborov 75 721 Židov. […] Po útokoch zo všetkých strán skrz Zündelovho právnika, nevidel podvodník žiadnu inú možnosť, ako si osvojiť po latinsky Licentia poetarium – básnica licencia – inými slovami, právo na výmysel udalostí.”2
Lenski v tento súdny proces neobvinil z podvodu len Vrbu, ale i ďalších “očitých svedkov” holokaustu:
„Ostatní «očití svedkovia splynovania» obžaloby – Ignatz Fulop, Chester Tomaszewski, Dennis Urstein a Henry Leader – taktiež začali váhať.”3
Zo súdneho spisu4:
„Rudolf Vrba:
[…] Inými slovami, použil som licenciu básnika, volá sa to licentia poetarium, vložiť do knihy len tie skutočnosti a udalosti, ktoré umožnia mladému človeku pochopiť celkovú situáciu.”5
Podobnú skúsenosť s Vrbom má maďarský Žid Georg Klein. V roku 1987 sa stretol s Rudolfom Vrbom a rozprávali sa na tému 9 hodinového filmu Šoa6 od Claude Lanzmanna. Klein tento rozhovor zhrnul vo svojej knihe Piéta (1989) na str. 141. Klein sa Vrbu pýtal, či jeho kolegovia vedeli, čo vlastne prežil. Vrba najskôr neodpovedal. Potom ale so sarkastickým úsmevom povedal, že jeden z jeho kolegov bol plný vzrušenia, keď ho nečakane uvidel v Lanzmannovom filme. Samozrejme chcel vedieť, či to, čo tam hovoril, bola pravda. Vrba mu na to odpovedal: “Že bol len herec a odriekal svoj text.” Na čo mal jeho kolega odpovedať: “Zaujímavé, nevedel som , že si bol herec. Prečo sa teda hovorilo, že film nakrúcali bez hercov?” V knihe Klein spomína, že na Vrbov posmešný úškrn nikdy nezabudne.
Vrba bol teda podvodník. Ale kto ho riadil a od koho dostával inštrukcie? Podľa všetkého (len domienka) pracoval pre americkú vládu, keďže tá bola prvá, ktorá jeho správu dostala, a v roku 1944 na základe nej, začala šíriť propagandu vyhladzovacej politiky Nemecka. Akú hodnotu má teda Vrba ako svedok a správa tohto podvodníka, musí každý rozhodnúť pre seba sám.
V ďalšom blogu rozoberiem ostatných “očitých svedkov” a ich odhalenie ako podvodníkov.
[1] Francúzsky historik židovského pôvodu
[2] Robert Lenski, Der Holocaust vor Gericht: der Prozess gegen Ernst Zündel, Samisdat Publishers, Kanada 1993 str. 22-23. Nemecký preklad knihy: https://archive.org/details/Lenski-Robert-Der-Holocaust-vor-Gericht
[3] Robert Lenski Der Holocaust vor Gericht: der Prozess gegen Ernst Zündel, Samisdat Publishers, Kanada 1993 str. 22
[4] https://archive.org/details/1985ZndelTrialTranscript
[5] Zündel Trial Transcript 1985, str. 1447-1448 (odkaz 4)
[6] Hebrejský termín pre vyvražďovanie Židov, ekvivalent holokaustu