VÝROČIE: „Humanitárne“ bombardovanie Juhoslávie – pečať našej hanby

Mediálni a politickí cynici nezdôrazňujú civilné obety ich „humanitárneho bombardovania“ bývalej Juhoslávie, ale to, že bomby padali na „Miloševičovu krajinu“.  Odporné a cynické. A stále v mediálnom aj politickom mainstreame živé-choré uvažovanie.

Pred 22 rokmi, 24.marca 1999 sme preukázali najväčšiu servilnosť a popretie svojich vlastných národných, štátnych aj slovanských záujmov. Pravicová antislovenská vláda M.Dzurindu uprednostnila pohladkanie po hlave od jastrabov z Pentagonu za súhlas s otvoreným slovenským vzdušným priestorom. Nie pre holubice mieru, ale pre prelety bombardérov, naložených aj (zakázanými) kazetovými bombami, určených na ničenie živej sily a za možnosť tankovať pri letoch z amerických vojenských základní smerom na Juhosláviu.

Kameň úrazu: Kosovský separatizmus

Po tom, ako Juhoslovanská zväzová republika odmietla tzv. mierový plán pre Kosovo zo strany USA a Západu, sa 24. marca 1999 o 19.30 h začala operácia Spojenecká sila, v rámci ktorej Severoatlantická aliancia bombardovala ciele na juhoslovanskom území.

Ilustrácia: koláž zničených civilných objektov v bývalej Zväzovej republike Juhoslávia (dnešné Srbsko). Zdroj: internet

Keby Slovensko tento súhlas nedalo, tak by piloti NATO minimálne z Nemecka (Ramstein  Air Base) nemali ako bomby dopraviť nad Belehrad, ktorý si porušenie medzinárodného práva  narušenie svojej suverenity odniesol. Prvý bábkový režim po získaní slovenskej samostatnosti poslušne vykonal to, čo jeho zahraniční bábkovodiči nariadili.

Pozrime sa na pozadie

Dzurindova vláda (SDK-SDL-SOP-SMK) bola aj vďaka angažovaniu sa tretieho sektora, podporovaného a riadeného zo zahraničia pri moci len pol roka a už musela dokázať tútorom svoju oddanosť. V marci 1999 Slovensko pritom nebolo členským štátom NATO. Nič nás k takejto zrade neviazalo. Navyše v srbskej Vojvodine žilo 60 000 našich krajanov, Slovákov. Vláda sa mohla pritom zakryť odmietavým postojom Bezpečnostnej rady OSN, takže USA a NATO nemali na túto partizánsku akciu mandát medzinárodného spoločenstva..

Aj po rokoch veria, že urobili správne!

Prvá „vláda na Slovensku“ (nie slovenská vláda) tak dala súhlas aj na potenciálne zabíjanie vlastných krajanov. V mene plnenia militantných  a geopolitických plánov Washingtonu. Treba si pripomenúť, že pri moci na Slovensku bola v tom čase ľavicovo sa tváriaca SDĽ z exkomunistov a pri moci v USA prezident rovnako ľavicovo-progresívne orientovanej Demokratickej strany Bill Clinton.

Ilustrácia: jedna z hlavných trás bombardovania viedla cez vzdušný priestor Slovenska

Bývalý minister zahraničných vecí v dzurindovej vláde aj po desiatich rokoch, keď už boli známe následky rozvratu bývalej Juhoslávie a odtrhnutie provincie Kosovo, tvrdil, že to „bolo správne rozhodnutie“. Cynizmus janičiarov v službách cudzích záujmov nemá hranice. Takýto politici si ani neuvedomujú národné a štátnej hranice, preto tak ľahko zapredávajú svoju vlasť.

Piláti vo vláde nič nezmenili

Jediný, kto sa ako tak postavil mašinérii proti, bol v tom čase minister Jána Čarnogurský, ktorý sa spolu s ministrom Koncošom pri hlasovaní na vláde zdržali. KDH v tom čase ale neurobilo ani o nič viac, než že si ako Pilát Pontský oprášili ruky. Ako je možné, že dnes reprezentuje diplomatické farby Slovenska v ďalšej slovanskej krajine (Česko) politik, ktorý za prelety na zahraničnom výbore NR SR zdvihol taktiež ruku? Peter Weiss s odstupom času tvrdí, že rozhodnutie urobil na základe vtedajšieho chápania národného záujmu Slovenska! Ďalší cynizmus, možno ešte horší ako proatlantický, janičiarsky, pretože páchané zlo odôvodňuje údajným národným záujmom!

Môže sa zrada zopakovať?

Smutné výročie hanebného bombardovania bývalej Juhoslávie je krvavou škvrnou na bielych golierikoch „slušných“ prozápadných bábok.  Položme si však otázku, ktorá sa nás môže strategicky aj tragicky už o nejaký čas opäť dotýkať. Ak by prišlo opäť k zámernému vyhroteniu medzinárodnej situácie, namierenej proti oveľa silnejšej slovanskej krajine, Rusku, čo by súčasní bábkoví politici pri moci urobili? Povolili by nielen prelety, ale aj niečo viac? A čo odozva? Srbi sa nevedeli brániť proti presile protiútokmi. Ale čo by urobila Ruská federácia na svoju obranu? Uvažujme aj o typoch ľudí a ich charakteroch, čo by boli schopní urobiť, aby sa udržali pri moci alebo aby podržali svojich zahraničných tútorov? Nepochybujem, že aj teraz ako pred 22 rokmi by sa našiel (a nie jeden) verejný činiteľ, ktorý by pri podobnom zapojení sa do bombardovania alebo ešte horšej invázie na východ zvolal, že „je hrdý na slovenskú vládu“…

Ilustrácia: Robert Fico (Smer-SD) reaguje na sociálnej sieti na 22.výročie bombardovania a povolenia preletov cez územie Slovenska. Zdroj: Facebook

Militanti ako „mierotvorcami“?

Medzi natohujermi a pomocnými hliadkami policajtov nového svetového poriadku nič nové. Vrcholom arogancie, morálky, ale aj pravdy a práva naruby bola cynická nominácia Billa Clintona na Nobelovu cenu za mier (2012). Nakoniec ju získala Európska únia…

Nuž hrdosť má zjavne rôzne podoby. Škoda, že sa nemučíme byť hrdí na ľudskosť, dodržiavanie právneho štátu, medzinárodného  práva, rešpektovania našej ale aj inej suverenity, zvrchovanosti a práva štátov a národov na svoju cestu a vlastný vývoj.

USA dosiahli svoje. Vojna skončila po bombardovaní vojskami USA a NATO. Kosovo získalo v roku 2008 „samostatnosť“. Cyprus, Grécko, Španielsko, Rumunsko a Slovensko – však ako posledné krajiny EÚ toto jednostranné a bezprecedentné vyhlásenie suverenity odtrhnutej provincie neuznávajú.

Krvavá a deštrukčná štatistika

Počas desiatich týždňov vykonali lietadlá NATO, predovšetkým americké letectvo, vyše 38 000 bojových misií a 2300 leteckých náletov na 995 objektov v celom Srbsku.  1150 bojových lietadiel vystrelilo takmer 420-tisíc projektilov s celkovou váhou 22-tisíc ton. NATO útočilo na JZR z lodí na Jadrane a zo štyroch leteckých základní v Taliansku. Pri niektorých operáciách nasadilo aj strategické bombardéry, ktoré štartovali zo základní v západnej Európe a USA.

Ilustrácia: Dôsledok “humanitárneho bombardovania” NATO – zničená dôležitá civilná infraštruktúra: mosty, školy, nemocnice, úrady, bytové objekty

Za tri mesiace náletov prišlo o život 3500 ľudí, z toho 2500 civilistov. Zranenia utrpelo viac ako 12 500 ľudí. Srbi dokonca po vojne postavili pamätník 500 zabitým deťom po tzv. humanitárnom bombardovaní. Etnickí Albánci postavili na znak vďaky za vojenskú misiu jeho strojcovi Billovi Clintonovi v roku 2009 v kosovskom hlavnom meste Priština 3,5-metrovú sochu. Stojí na námestí, ktoré je dokonca po ňom pomenované.

Bisset: NATO a USA bombardovali nikoho neohrozujúci štát

Vtedajší  kanadský veľvyslanec v Belehrade James Bisset označil bombardovanie za nelegálne. Dokonca bol súčasťou Miloševičovej obhajoby pred Medzinárodným súdnym tribunálom pre bývajú Juhosláviu v Haagu. Bisset vyhlásil, že „v marci 1999 začali (NATO a USA) bombardovať krajinu, ktorá bola suverénnym štátom a nijako neohrozovala svojich susedov”.

Ilustrácia: socha amerického prezidenta Billa Clintona v Prištine

Podľa západného diplomata Miloševič (ktorého súdili za vojnové zločiny) chcel „potlačiť ozbrojenú rebéliu organizácie“, ktorú rok predtým označilo samotné ministerstvo zahraničných vecí USA za „teroristickú organizáciu”.

Spravodlivosť sa nakoniec predsa len dočkala akej-takej satisfakcie. Kosovský prezident Hashim Thaci ako bývalý vojenský veliteľ UČK (Kosovská oslobodzovacia armáda (albán. Ushtria Çlirimtare e Kosovës, skr. UÇK), prišiel v júli 2020 do holandského Haagu, kde ho bude vypočúvať medzinárodný tribunál. Thaci je obvinený z vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti, vrátane vraždy a mučenia. Spolu s  ním obžalovali aj viacerých ďalších vysokopostavených činiteľov, napr. bývalého šéfa kosovského parlamentu.

Ilustrácia: zábery z nočného bombardovania Belehradu

 

 

Obete a fakty o porušení medzinárodného práva USA a NATO

Rozhodnutie o bombardovaní JZR padlo v roku 1999 prvýkrát v histórii bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN. Príkaz na začatie vojenskej akcie proti suverénnemu štátu vydal americkému generálovi Wesleymu Clarkovi vtedajší generálny tajomník NATO Javier Solana 23. marca 1999. „Cieľom NATO je priniesť do Kosova mier a NATO bude v úsilí o dosiahnutie tohto cieľa pokračovať,“ povedal Solana tesne pred začiatkom operácie.

Oficiálnym dôvodom na začatie útokov však mali byť podľa západnej propagandy tvrdé zákroky srbských jednotiek proti albánskym separatistom v Kosove. Srbi bránili ústavnú suverenitu a zvrchovanosť nad celým územím svojho štátu.

Počas bombardovania miest a dedín zahynulo podľa srbských zdrojov najmenej 2500 civilistov, z toho 89 detí. Zranenia utrpelo viac ako 12 500 ľudí. Najviac vojakov aliancie sa na akcii zúčastnilo z členských krajín Nemecka, Francúzska, Talianska a USA.

Fakty a informačné podklady k téme

„Najväčšia ryba mafie“

Rada Európy žiadala už pred desiatimi rokmi  vyšetrovanie o spojení Thaciho s organizovaným zločinom. Denník SME napísal, že o Thaciho zločinoch vedelo aj NATO. Bývalého premiéra a súčasného prezidenta Kosova zaradili medzi najväčšie ryby mafie.

Ilustrácia: článok z denníka PRAVDA. Ján Slota (SNS) informuje o zločineckom pozadí kosovských separatistických lídrov

Na Slovensku už v roku 2007 vtedajší predseda SNS Ján Slota rezolútne odmietol plán splnomocnenca OSN Marttiho Ahtisaariho, ktorý počítal s obmedzenou nezávislosťou Kosova. Išlo o metódu overtonovho okna. Pri jeho pootvorení sa hovorilo len o autonómii, potom o obmedzenej nezávislosti, až nakoniec proces vyústil do vyhlásenia samostatnosti „štátu“ s premiérom, aj prezidentom. Slota už vtedajší autonómny plán prirovnal k Mníchovskej dohode o odstúpení českého pohraničia z roku 1938 a kosovských Albáncov označil za zločincov.

Kosovské zločinecké pozadie

Pokútne a zločinecké pozadie „oslobodzovacej“ armády a politického vedenia odtrhnutej bývalej provincie Srbska s pomocou „humanitárne bombardovanie“ NATO odhalil britský denník Guardian. Ten získal dokumenty NATO, ktoré spájajú Thaciho s albánskou mafiou. Američania, ktorí bombardovanie  de fakto nariadili teda vedeli, v prospech koho zasahujú.

Správy KFOR1) , jednotiek NATO v Kosove, pochádzajú z roku 2004. Thaci sa v nich označuje za jednu z „najväčších rýb“ organizovaného zločinu v krajine.

V roku 2008 sa pridala aj nemecká tajná služba. Nemecké médiá citovali jej správu, ktorá odhaľovala prepojenie Thaciho na organizovaný zločin. „Kľúčoví hráči (Thaci, Haliti a v Haagu momentálne na súd čakajúci expremiér Ramush Haradinaj) sú súčasťou prepojenia medzi politikou, biznisom a organizovaným zločinom v Kosove,“ citovali nemecké médiá zo správy.

Vedelo to aj NATO

Dokumenty NATO tiež spomínajú Xhavita Halitiho, významné meno v Thaciho strane. Podľa správy bol súčasťou „obchodu s prostitúciou, pašovania zbraní a drog“ a bol „silou za Thacim“. Práve s Halitim zakladal líder albánskych študentov v Kosove Hashim Thaci v roku 1993 Kosovskú oslobodzovaciu armádu (UCK), s ktorou o päť rokov neskôr bojovali proti Srbom.

Ilustrácia: článok The Guardian o  vtedajšom premiérovi Kosova Hashim Thacim ako o “veľkej rybe organizovaného zločinu”… Zdroj: The Guardian

Po vojne založili stranu, ktorá sa po niekoľkých prehraných voľbách v roku 2007 dostala do vlády. Thaci sa stal premiérom, za ktorého vlády Kosovo vyhlásilo nezávislosť. Od apríla 2016 je prezidentom Kosova.

Medzinárodné spoločenstvo si až po dvoch desaťročiach pozvalo na výsluch do Haagu hlavnú podozrivú osobu, o ktorej činnosti musel Západ vedieť veľmi dávno.

-RED1-

1) V KFOR pôsobili aj slovenskí vojaci (1999 – 2010). Práve pri odlete z misie v Kosove domov havarovalo 19.januára 2006 pri obce Hejce lietadlo zo 43 vojakmi na palube. Haváriu prežil iba jeden vojak

Rafael Rafaj

Zdroj:  SKspravy.sk https://skspravy.sk/svet/vyrocie-humanitarne-bombardovanie-juhoslavie-pecat-nasej-hanby/  © SKSPRAVY Všetky práva vyhradené Člen skupiny BossMedia

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prevádzkovateľ InovationSK s.r.o., kontakt info@bossmedia.sk, telefón: 0903218367. Používa súbory cookies na prispôsobenie obsahu reklám a funkcie sociálnych médií a analýzu návštevnosti. Informácie o vašom používaní našej stránky zdieľame aj s našimi partnermi v oblasti sociálnych médií, reklamy a analýzy. View more
Cookies settings
Súhlasím
Privacy & Cookie policy
Privacy & Cookies policy
Cookie name Active

Kto sme

Navrhovaný text: Adresa našej webovej stránky je: https://www.aktuality24.sk.

Komentáre

Navrhovaný text: Keď návštevníci webu zanechavajú na stránke komentáre, zbierame údaje, ktoré sú zobrazené vo formulári komentára a taktiež IP adresu používateľov a user-agent prehliadača z dôvodu ochrany proti spamu. Anonymizovaný reťazec vytvorený z vašej e-mailovej adresy (nazývaný aj hash) môže byť poskytnutý službe Gravatar pre overenie, či ju používate. Zásady ochrany osobných údajov služby Gravatar nájdete na: https://automattic.com/privacy/. Po schválení vášho komentára bude vaša profilová fotografia verejne zobrazená spolu s obsahom vášho komentára.

Multimédiá

Navrhovaný text: Pri nahrávaní obrázkov na webovú stránku by ste sa mali vyhnúť nahrávaniu obrázkov s EXIF GPS údajmi o polohe. Návštevníci webu môžu stiahnuť a zobraziť akékoľvek údaje o polohe z obrázkov.

Súbory cookies

Navrhovaný text: Ak pridáte komentár na našej stránke, môžete súhlasiť s uložením vášho mena, e-mailovej adresy a webovej stránky do súborov cookies. Je to pre vaše pohodlie, aby ste nemuseli opätovne vypĺňať vaše údaje znovu pri pridávaní ďalšieho komentára. Tieto súbory cookies sú platné jeden rok. Ak navštívite našu stránku prihlásenia, uložíme dočasné súbory cookies na určenie toho, či váš prehliadač akceptuje súbory cookies. Tieto súbory cookies neobsahujú žiadne osobné údaje a sú odstránené pri zatvorení prehliadača. Pri prihlásení nastavíme niekoľko súborov cookies, aby sme uložili vaše prihlasovacie údaje a nastavenia zobrazenia. Prihlasovacie cookies sú platné dva dni a nastavenia zobrazenia jeden rok. Ak zvolíte možnosť "zapamätať", vaše prihlásenie bude platné dva týždne. Pri odhlásení sa z vášho účtu sú súbory cookies odstránené. Pri úprave alebo publikovaní článku budú vo vašom prehliadači uložené dodatočné súbory cookies. Tieto súbory cookies neobsahujú žiadne osobné údaje a odkazujú iba na ID článku, ktorý ste upravovali. Súbory sú platné 1 deň.

Vložený obsah z iných webových stránok

Navrhovaný text: Články na tejto webovej stránke môžu obsahovať vložený obsah (napr. videá, obrázky, články a podobne). Vložený obsah z iných stránok sa chová rovnako, akoby návštevník navštívil inú webovú stránku. Tieto webové stránky môžu o vás zbierať osobné údaje, používať súbory cookies, vkladať treťo-stranné sledovanie a monitorovať vašu interakciu s vloženým obsahom, včetne sledovania vašej interakcie s vloženým obsahom, ak na danej webovej stránke máte účet a ste prihlásený.

S kým zdieľame vaše údaje

Navrhovaný text: Ak požadujete obnovenie hesla, vaša adresa IP bude uvedená v e-maile na obnovenie hesla.

Ako dlho uchovávame vaše údaje

Navrhovaný text: Pri pridávaní komentára, komentár a jeho metaúdaje sú uchovávané oddelene. Vďaka tomu vieme automaticky rozpoznať a schváliť akékoľvek súvisiace komentáre bez toho, aby museli byť podržané na moderáciu. Pre používateľov, ktorí sa zaregistrujú na našich webových stránkach (ak takí existujú), ukladáme aj osobné údaje, ktoré poskytujú, do ich užívateľského profilu. Všetci používatelia môžu kedykoľvek zobraziť, upraviť alebo odstrániť svoje osobné údaje (okrem zmeny používateľského). Správcovia webových stránok tiež môžu zobraziť a upraviť tieto informácie.

Aké práva máte nad svojimi údajmi

Navrhovaný text: Ak na tejto webovej stránke máte účet, alebo ste tu pridali komentár, môžete požiadať o export vašich osobných údajov, ktoré o vás ukladáme, včetne údajov, ktoré ste nám poskytli. Môžete tak isto požiadať o vymazanie osobných údajov. To sa ale netýka údajov, ktoré o vás musíme uchovávať z administratívnych, právnych alebo bezpečnostných dôvodov.

Kam posielame vaše údaje

Navrhovaný text: Komentáre návštevníkov môžu byť kontrolované prostredníctvom automatizovanej služby na detekciu spamu.
Save settings
Cookies settings