Nasadenie odposluchov patrí do okruhu najväčších zásahov štátu do súkromia ľudí. Každoročne o použití informačno-technických prostriedkov (ITP) rokuje parlament, ale spravidla sa tak deje bez záujmu poslancov. Iné to nebolo ani na aktuálnej májovej schôdzi.
Súdy vlani dostali 1 549 žiadostí
Podľa správy rezortu spravodlivosti krajské súdy a Špecializovaný trestný súd dostali v roku 2020 celkovo 1 549 žiadostí o vydanie súhlasu o nasadenie ITP. Súdy vyhoveli 1 513 žiadostiam a 36 zamietli. Nezákonné použitie ITP, ľudovo povedané odposluchov, súdy vlani nezistili.
Žiadosti o odposluchy môžu dávať Policajný zbor SR, Kriminálny úrad Finančnej správy, Slovenská informačná služba (SIS), Vojenské spravodajstvo a Zbor väzenskej a justičnej stráže.
Polícia poslala súdom minulý rok 1 018 žiadostí o nasadenie odposluchov, z toho 25 sudcovia odmietli. Informácie získané použitím ITP boli využité ako dôkaz v trestnom konaní v 104 prípadoch.
Finančná správa žiadala nasadiť ITP v 50 prípadoch, súdy nevyhoveli šiestim žiadostiam. Zbor väzenskej a justičnej stráže neposlal ani jednu žiadosť o odpočúvanie.
SIS chcela odpočúvať 428-krát
Tajná služba má vzostupný trend predkladania žiadostí. Napríklad v roku 2016 SIS žiadala použiť ITP v 234 prípadoch. V roku 2018 tento počet stúpol na 280. V roku 2019 tajná služba žiadala o nasadenie ITP v 322 prípadoch.
V minulom roku počet žiadostí poskočil o 106 na celkovo 428. Išlo o takmer 33-percetný nárast. Zákonný sudca odmietol štyri žiadosti SIS. Treba pripomenúť, že tajná služba nevyužíva odposluchy v trestnom konaní, pretože nie je orgánom činným v trestnom konaní.
Šéf branno-bezpečnostného výboru Juraj Krúpa (OĽaNO) hovorí, že nikdy nebudú známe detaily, prečo sa zvýšil počet žiadostí SIS. „Aj keď bude fungovať komisia na kontrolu ITP, tak nikoho nepustia do živých odpočúvaní,“ povedal portálu Webnoviny.sk.
Člen parlamentného Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti SIS Peter Šuca (Smer-SD) Webnovinám uviedol, že všetky žiadosti o nasadenie ITP boli v súlade so zákonom. Podľa neho sa ich nárast dá vysvetliť napríklad zvýšeným bezpečnostným rizikom.
Zápas s korupciou ako priorita
Dnes už bývalý riaditeľ SIS Vladimír Pčolinský (nom. Sme rodina) sa stal riaditeľom tajných vlani v apríli. Pri nástupe do funkcie hovoril, že prioritou bude zabrániť tomu, aby sa pandémia COVID-19 z medicínskej a ekonomickej krízy nezmenila na bezpečnostnú krízu.
K ďalším dôležitým úlohám zaradil odhaľovanie korupcie na najvyšších úrovniach verejnej sféry, boj proti extrémizmu a všetkým formám organizovaného zločinu.
Pčolinský dnes sedí vo väzbe a je obvinený z korupcie. Údajne mal prijať úplatok 20-tisíc eur. Svedčí proti nemu bývalý námestník SIS. Polícia Pčolinského zatkla tento rok v marci, neskôr sa riaditeľskej pozície vzdal.
Viac odposluchov, viac odhalenej korupcie?
Bývalý šéf českej vojenskej rozviedky a bezpečnostný analytik Andor Šándor hovorí, že vyšší počet odposluchov SIS môže, ale aj nemusí súvisieť s tým, že je Pčolinský vo väzbe. Poznamenal, že riaditeľ SIS nie je ten, ktorý by dával podnet k nasadeniu techniky.
Analytik uviedol, že nemožno hovoriť na Slovensku ani o náraste islamského terorizmu, a teda o zvýšenom záujme použiť spravodajskú techniku. Zároveň si je však vedomý vlaňajšieho teroristického útoku vo Viedni a že páchateľ sa snažil nakúpiť muníciu na Slovensku.
„Vyšší počet žiadostí o nasadenie spravodajskej techniky môže súvisieť aj s procesmi, ktoré nastali v poslednom období. Ide o snahu očistiť štátnu správu od korupcie a SIS sa mohla na tom podieľať,“ zhodnotil Šándor. Podľa neho by takýto dôvod bol zároveň paradoxný, pretože aj nedávny riaditeľ tajnej služby Pčolinský skončil pre rovnaký dôvod vo väzbe.
Analytik hovorí, že parlament by mal posúdiť svojimi orgánmi zvýšený nárast žiadostí o nasadenie ITP. Za veľmi dôležité označil, aby aj sudcovia starostlivo posudzovali povolenia na nasadenie spravodajskej techniky. „Tie zásahy do osobných slobôd sú vážne a je nutné, aby sa robili v duchu zákona,“ zdôraznil.
Po rokoch nový dohľad nad odposluchmi – lenže pasívny
Nad odposluchmi má bdieť komisia, ktorú predpokladá zákon o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím ITP. Už dlhé roky nefunguje pre politické spory. Členmi komisie majú byť traja zástupcovia vládnych strán a traja z opozície. Ďalší dvaja členovia by mali byť odborníci mimo politických strán.
Predseda výboru pre obranu a bezpečnosť Krúpa tvrdí, že pri vytváraní komisie sa urobil veľký progres. „Máme všetkých členov definovaných, už sa to len bude musieť schváliť v pléne parlamentu,“ poznamenal.
Mená ďalších dvoch odborníkov mimo politiky, ktorí zasadnú do komisie, nechcel povedať. Podľa neho ide o ľudí, ktorí sú vysokokvalifikovaní a „je ich dokonca viacej, ako potrebujeme“.
Bez politického nánosu
Analytik Šándor hovorí, že efektivita kontrolnej komisie súvisí s tým, ako sú nastavené jej zákonné právomoci. Dôležité je, či pôjde len o štatistiky alebo aj o kontrolu sporných prípadov. Ak budú v komisii aj dvaja zástupcovia občianskej spoločnosti, ktorí problematike spravodajských služieb rozumejú, môžu zohrať úlohu v tom, aby sa v kontrole neprejavovalo politikum.
Podľa Šándora vo všeobecnosti výbory na kontrolu spravodajských služieb veľké právomoci nemajú a v skutočnosti tento stav vyhovuje koalícii a aj opozícii.
V Česku mal byť zriadený podľa analytika inštitút občanov na kontrolu tajných služieb, ktorí môžu vstúpiť aj do živých zväzkov. Malo ísť o ľudí s právnickým vzdelaním a s najvyšším stupňom bezpečnostnej previerky. V skutočnosti však takáto kontrolná komisia nevznikla. „Nie je záujem tých ľudí hľadať,“ uzavrel Šándor.
-RED2-