Ilustračné foto: R. Scruton. Zdroj: TAC/DannyDelgado via Theamericanconservative
Scrutonov život bol oživený láskou – k ľuďom, ku kultúre, k civilizácii.
Spoločnosť závisí od svätých a hrdinov, ktorí môžu pred nás opäť postaviť [hudbu, poéziu a umenie] a ukázať nám svoju hodnotu. Roger Scruton presne to robil počas svojho života. A keďže bránil pravdu a krásu umenia, náboženstva a spoločenského života pred náporom moderny, bol vylúčený z akadémie, ktorá sa odvrátila od statkov existencie a namiesto nich presadzovala nenávisť a odpor.
Napriek tomu si jeho húževnatosť v obrane dôležitých vecí v živote — tých večných vecí, ktoré držia nebesia — zaslúžila nevraživý obdiv a úctu zo strany jeho filištínskych nepriateľov.
Kniha Against the Tide: The Best of Roger Scruton’s Columns, Commentaries and Criticism odhaľuje Rogera počas desaťročí jeho verejného intelektuálneho života. Sme poctení Scrutonom ako mužom, Scrutonom, oddaným obhajcom „konzervativizmu“, Scrutonom, kritikom módnej zbožnosti ľavice, Scrutonom, obhajcom posvätného a transcendentného a ďalšími.
Viac ako 40 rokov Scrutonových stĺpčekov a komentárov, publikovaných aj nepublikovaných, ako aj denníkových záznamov, je nám darovaných v tomto pozoruhodne stručnom, ale obsahovom zväzku.
Väčšina zahrnutých kúskov sú krátke stĺpce zo Scrutonovho pôsobenia v písaní pre Times a na voľnej nohe s inými britskými novinami. Ďalšie krátke eseje pochádzajú z čias jeho pôsobenia ako redaktora Salisbury Review, ktorého históriou sa zaoberáme v úvodnej eseji publikovanej v časopise Spectator .
Ctihodná pevnosť intelektuálnej kultúry a kritiky
Keď už hovoríme o tejto ctihodnej pevnosti intelektuálnej kultúry a kritiky, mnohé z dlhších kritických esejí, ktoré sú súčasťou tohto zväzku, pochádzajú z obdobia, keď Scruton písal pre tento časopis. Sme preto poctení zmesou krátkych názorov z novín široko-ďaleko v Amerike a Anglicku, dlhších kritických esejí v popredných kultúrnych časopisoch a záznamov z osobných denníkov, ktoré nám poskytujú okno do srdca, mysle a trápenia tejto bardskej duše.
Existuje téma, ktorá spája túto zdanlivo nesúrodú zbierku spisov? Dalo by sa povedať, že intelekt – napokon, Scruton bol popredným verejným intelektuálom väčšinu svojho života a určite aj celú svoju verejnú kariéru. Aj keď je na tom pravda, predložil by som inú tému: lásku. Láska, ako vedia tí, ktorí Scrutona intenzívne študovali alebo mali možnosť študovať pod ním osobne, je veľkou témou, ktorá zamestnávala jeho dušu.
Scruton, ktorý písal o svojej práci v antikomunistickom podzemí v Československu, Maďarsku a Poľsku, opísal disidentských študentov a intelektuálov, ktorí túžili získať srdcia svojich národných kultúr, ktoré boli potlačené stalinistickými úradmi v Moskve a ich lokajmi v satelitných hlavných mestách Varšavskej zmluvy (dnes ohrozovanej mäkkými bruselskými boľševikmi).
Scruton nám hovorí, že mladí muži a ženy sú hladní po niečom, čo im patrilo – po niečom, k čomu by mohli pripútať svoje srdcia, pritiahnuť to a víťazne a vášnivo kričať „Moje!“ a zároveň zdieľať túto kultúru, identitu a tradíciu so svojimi susedmi.
Láska k blížnemu, láska k vlasti a dedičstvu, láska ku kultúre, všetky slúžili ako sprostredkovateľ nadradenej lásky, ktorú sa leninský superštát Sovietskeho zväzu a ich bábky pokúšali uhasiť. (Medzi riadkami sa nám dostalo vážnej úvahy o stave našich vlastných krajín a kultúr.)
To, čo ľavicoví filištíni, ktorí sa pokúšali pošpiniť Scrutona počas jeho života, nikdy nepochopili, alebo nechceli pochopiť, je, že ľudia sú sociálne stvorenia s intenzívnou afektívnosťou. Samozrejme, tento druh spoločenského tvora s vášnivou lojalitou k rodine, komunite a krajine antagonisticky stojí proti fantazmagóriám Karla Marxa, ktorý všetky takéto lojality vyhlásil za „buržoázne“, steny zaujatosti a predsudkov, ktoré bránia utopickej benevolencii.
Láska k rodine, spoločná kultúra a slobodné združovanie – všetko, čo zatvrdnuté srdcia ľavicových abolicionistov nikdy nedokážu pochopiť – motivuje obyčajného človeka.
Proti prúdu
Against the Tide (potn.: Proti prúdu) je výstižný názov. Obrana rodiny, kultúry, identity a slobody stojí proti prúdu militantného socializmu a komunizmu zakoreneného v abolicionistickej fantázii toho pedantského treťotriedneho mysliteľa z Nemecka, ktorý tak otrávil takzvanú intelektuálnu triedu, ktorá ovláda bašty Západná kultúra a vzdelanie.
Keď Scruton píše, že „Žijeme v znepokojivých časoch“ a „Západ je bez vodcovstva unášaný“, čitateľ môže byť prekvapený, keď zistí, že tieto prorocké slová pochádzajú z roku 1994 a nie z roku 2014.
Hoci je trochu ľahké vidieť lásku, ktorá pulzovala Scrutonovým srdcom a mysľou, keď bránil nemoderný zdravý rozum, v záverečnej časti tejto knihy je vidieť veľkodušnosť jeho srdca a mysle. Táto časť sa zamýšľa nad posledným rokom Scrutonovho života, ktorý bol zapletený do pokusu o vraždu postavy zo strany hacktivistického novinára a bežnou zbabelosťou nominálne „konzervatívnych“ politikov, ktorí prerušili styky s kýmkoľvek (aj ohovárajúcim) označeným za „rasistu“.
Scruton bol však potvrdený. Zahanbená vláda konzervatívcov ho vrátila do jeho neplatenej poradnej funkcie v komisii Building Better, Building Beautiful. Takýto nepokoj by spôsobil, že každá menšia duša bude hľadať spravodlivú pomstu. Nie Scruton.
„Môj rok 2019“ je nepochybne vrcholom tohto veľkolepého diela. Uprostred turbulencií klamlivej práce nás Scruton prevedie významom Veľkej noci, Bachovým „Sv. Matúšove umučenie“ a dôležitosť milujúceho odpúšťania vo svete krutosti a ega.
Veľká noc, ktorá sa v tom roku tak dojímavo prejavila pri vypálení katedrály Notre-Dame (ktorú som sledoval naživo v televízii počas štúdia u Rogera v Anglicku), „znovu potvrdzuje tvorivý princíp a lásku, ktorá spôsobila Kristovu smrť. Temnotu, ktorá zahalila svet v tú prvú Veľkonočnú sobotu, mohla rozptýliť iba obnovením tejto lásky a táto obnova prichádza cez nás.“
V dojímavej úvahe o súžení, ktoré ho postihlo po 50 rokoch verejnej intelektuálnej služby, ktorá tak dojala ľudí z celého sveta, keď ho jeho pseudopriatelia zo zbabelej Konzervatívnej strany, ktorá ho chválila, opustili, jeho priatelia skutočne – kresťania, moslimovia, židia aj ateisti – sa postavili na jeho obranu. Bol znovuzrodený v tom výleve lásky vo svojej temnej chvíli, vo svojom vlastnom pekle. Scruton stelesnil lásku k obnove mnohými spôsobmi.
Roger Scruton bol určite nedokonalý a chybný hrdina, prorok a nádejný svätec, ale nedokonalý a chybný hrdina, prorok a nádejný svätec pohnutý láskou. Či už to bola snaha obnoviť kultúru z lásky, obnoviť naše záväzky ako občania z lásky k sebe navzájom, alebo obhajoba dôležitosti vzdelania – skutočného vzdelania – z lásky k druhým a lásky k učeniu, láska bola tá najväčšia téma, ktorá pohla jeho bytosťou a prinútila ho zdieľať túto lásku s ostatnými. Láska, ktorú zdieľal, existuje až za hrob a bude osvetľovať a dotýkať sa životov mnohých po celé stáročia.
Paul Krause je šéfredaktorom VoegelinView a autorom kníh The Odyssey of Love: A Christian Guide to the Great (Wipf and Stock, 2021).
Roger Vernon Scruton (1944-2020) bol britský filozof, spisovateľ a politológ, známy v Spojenom kráľovstve ako kľúčová postava „Novej Pravice“ v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch 20. storočia. Bol autorom viac ako 30 kníh, okrem iných Art and imagination, Sexual Desire a A Political Philosophy: Arguments For Conservatism
SKSPRAVY
Zdroj: SKspravy.sk https://skspravy.sk/svet/zivot-rogera-scrutona-proti-prudu/ © SKSPRAVY Všetky práva vyhradené Člen skupiny BossMedia