Výjavy týchto postáv nájdeme po celej Európe v podobe sôch, malieb alebo rytín. Ich životy študovali stredovekí Európania, ktorí v nich videli ideály cností ako statočnosť, múdrosť, vodcovstvo ale aj oddanosť Bohu a vlasti.
Začiatkom 14. storočia Jacques de Longuyon, autor starofrancúzskej hrdinskej epiky, vo svojej skladbe Voeux du Paon (1312) ako prvý spomína skupinu 9 cnostných osobností. Longuyonov výber sa rýchlo uchytil a čoskoro sa stal bežnou témou v literatúre a umení stredoveku. Doboví autori ich rozdeľovali do troch trojíc, pričom každá reprezentuje inú epochu.
Prvá trojica reprezentovala biblické časy a tvorili ju strarozákonné postavyJozue, Dávid a Juda Makabejský. Prorok Jozue, ktorý viedol izraelský ľud po Mojžíšovej smrti, bol pozitívne vnímaný najmä pre vodcovské schopnosti pri dobýjaní Svätej zeme. Kráľ Dávid bol v západnom a východnom kresťanstve vnímaný ako ideál vladára, ktorého si vybral Boh a ako predchodca rímskych a byzantských cisárov. Kňaz Juda Makabejský viedol židovské povstanie proti Seleukovskej ríši a obnovil židovskú bohoslužbu v chráme v Jeruzaleme. V stredoveku bol uznávaný ako bojovník za slobodu podmaneného národa.
Druhá trojica sa skladala z pohanských hrdinov gréckeho a rímskeho prostredia. Tvoria ju Hektor Trójsky, Alexander Veľký a Julius Caesar. Hektor bol veliteľ Trójanov, vynikal fyzickou zdatnosťou a obetavo bránil svoj domov pred útočníkmi. Kráľ Alexander Veľký dobyl väčšinu vtedy známeho sveta, do ktorého sa tak dostalo helénske myslenie. Okrem toho mu stredoveké romány pripisujú ďalšie viac-menej fantastické činy. Julius Caesar dokázal rozšíriť rímsku moc a zaviesť reformy, ktoré viedli k pádu republiky a vzniku cisárstva.
Tretia trojica predstavovala kresťanskú civilizáciu a tvorili ju Artuš, Karol Veľký a Godefroy z Bouillonu. Kráľ Artuš je legendárna postava britskej mytológie. Zosobňoval ideál kráľovského majestátu, ktorému záleží na spravodlivosti a cti. Karol Veľký bol kráľ Frankov, ktorý dokázal zjednotiť pod svojou vládou väčšinu západnej Európy. V roku 800 ho pápež Lev III. korunoval za cisára. Godefroy z Bouillonu bol lotrinský vojvoda a jeden z vodcov prvej križiackej výpravy. Godefroy bol považovaný za najväčší ideál kresťanského rytiera. Jeho postava sa objavuje aj v renesančnej básni Torquata Tassa Oslobodený Jeruzalem.
Tieto postavy prejavili vynikajúce kvality a cnosti, ktoré z nich urobili vzory rytierstva. Ikonograficky sa tieto postavy nerozlišovali, pokiaľ ide o relatívnu starosť alebo etnickú príslušnosť, čo naznačovalo, že cnosti, ktoré prejavujú, sa mali chápať ako nadčasové a univerzálne.
