Ilustračné foto: R. Mikulec. Zdroj: screenshot/TA3
Mediálny model diskusie minister sám v relácii s moderátorom nespochybniteľne spadá do kategórie provládneho, režimového média, ktoré porušuje nielen práva opozície na priamu konfrontáciu s ministrami (vláda), ale aj práva verejnosti, aby prijímali pluralitné informácie v priamom strete zástupcu verejnosti (opozičný poslanec) s predstaviteľom výkonnej moci.
Model (vládny) politik – moderátor v tvári tvár túto demokratickú podmienku nespĺňa ani formou, ani obsadením – ľudským faktorom, pretože slovenskí mladí moderátori vo vývoji zďaleka nedosahujú kvality starých harcovníkov ako bol napríklad Larry King.
Mal som príležitosť byť osobne na oslave 10.výročia TA3 za prítomnosti americkej žurnalistickej hviezdy Larryho Kinga. Odvtedy sa slovenská televízia správa ako siamské dvojča televízie CNN, kde Larry King 25 rokov moderoval najsledovanejšiu politickú reláciu Larry King Live. Podstatný rozdiel a fakt je k systému jeden na jedného je v ľudskom, empirickom a intelektuálnom faktore.
King začal slávnu kariéru v CNN v roku 1985, kedy už bol zrelým mužom vo veku 52 rokov.
Pri všetkej úcte tridsiatnici Dolinský či Iliev ani spolu by nemali tretinu charizmy, pohotovosti a objektívnej nestrannosti mediálneho kráľa Kinga.
Donaha biedu mediálnej a informačnej politiky médií na Slovensku odhalila (opäť) aj dnešná nedeľná debatka moderátora televízie TA3 (inak sa formát nedá nazvať) s ministrom vnútra Romanom Mikulcom.
Moderátor napríklad nedokázal správne prečítať Pellegriniho kritiku v porovnaní, akú pomoc poskytuje Rakúsko svojim občanom, postihnutých rovnako zdražovaním, primárne energií.
Pellegriniho výroku, že „podstatne bohatšie Rakúsko pomáha…“ sa chytil inak slaboduchý minister, že práve to bohatstvo je rozdiel oproti Slovensku, preto my len 100 eur aj to len ľuďom v núdzi… a vraj veď zdražovanie je globálne, tak čo chceme.
Každému je jasné, že v tomto porovnaní je aj kľúčový fakt, že nielen bohatší je štát, ale predovšetkým sú od Slovákov podstatne bohatší prijímatelia štátnej rakúskej pomoci – Rakúšania s priemernými príjmami cca 3800 eur mesačne.
Objektívnym faktorom je, že ceny pohonných hmôt sú porovnateľné so slovenskými.
Táto ukážka možného informačného klientelizmu či politicko-mediálnej korupcie a nadbiehania vládnej moci (aj po zmene majiteľa TA3) je len následkom príčiny. Tou je samotný systém ochrany politikov vo výkone moci pred ústavnou kontrolou ich moci politickou opozíciou tým, že v hlavnej diskusnej relácii týždňa V politike je prevažne minister vlády sám, bez svojho politického oponenta len s moderátorom. Tí z vyššie uvedených dôvodov nesaturujú rolu plnohodnotného oponenta a už vôbec nie tvrdého nekompromisného kritika.
Z obsahu a tém ani dnešnej diskusie nebola divákom – čo napriek hre na jednu bránku sledujú tento tréning, ktorý sa vydáva za „zápas“ – zrejmá opodstatnenosť účasti ministra vnútra R. Mikulca (OĽaNO), ktorý zväčša nevedel priamo odpovedať a zaujať kompetentný postoj, takže neplnil si úlohu povinnosti informovať vecne verejnosť o dianí.
Nejde len o sugestívne samo ubezpečujúce floskuly štýlu „naozaj“… aby sme to „urobili týmto spôsobom“… „som presvedčený, že minister financií dobre stráži kasu“… našli sme prázdnu špajzu a podobné vágne vládne výhovorky.
Minister vlády nevedel vysvetliť, ani zaujať osobný postoj k požiadavke pomoci našim ľuďom, ani na odborné veci, pričom sa odvolával na neprítomných ministrov financií, obrany, práce a sociálnych vecí či regionálneho rozvoja.
Namiesto pojmov vyjadroval svoje dojmy a nepriame úvahy, čo vôbec nesplnilo informačnú povinnosť člena vlády poskytovať ľuďom kľúčové informácie.
Milionárski majitelia médií a ich zamestnanci (novinári) si totiž dúfajme, že len mylne, prisvojujú právo na informácie, ktoré primárne patrí verejnosti, keď médiá sú len sprostredkovatelia tejto služby a povinnosti.
Zlatým klincom mediálnej biedy bolo obrátenie pozície byť kritizovaný a zniesť kritiku na ukazujem a kritizujem – opozíciu.
Zjavne tu už máme aj mediálnu a informačnú krízu v systéme. Nieto ešte v spôsobe a jednostrannosti vedenia televíznej diskusie, čiže debaty verejného činiteľa s ministrom pred nedeľným obedom. Normálny človek si musí dať aspoň hodinu pauzu po takejto relácii, aby dokázal vôbec jedlo stráviť. Alebo ako to robí už väčšina – takéto predžuté mediálne polotovary ministrov jednoducho nekonzumovať.
Rafael E. Rafaj