Slovenský vzdelanec Pavol Rubigall (zomrel v roku 1577) sa ako člen uhorskej delegácie zúčastnil diplomatickej cesty za tureckým sultánom Sulimanom. Zážitky z tejto cesty, ktorá viedla cez Uhorsko, Srbsko, Bulharsko a Turecko, opísal v roku 1544 v básnickom diele Hodoeporicon itineris Constantinopolitani (Opis cesty do Konštantínopolu). Počas tejto výpravy sa Pavol Rubigall stal svedkom mnohých zverstiev, ktoré páchali Turci a ich pomocníci:
“Hrad ten kedysi udatne chránil územie vlasti,
keď skrz huňadyovskú zmužilosť odvážny bol.
Teraz však stal sa nám, beda, ach, osudom tvrdým a krutým,
našej panónskej zemi nadmieru škodí ten hrad.
Odtiaľto totiž tie časté a hromadné nájazdy robia
Turci, keď pľundrujú strašne bohatú panónsku zem.
Ta tiež zajatých ľudí sťa nemé hovädá ženú,
odtiaľ sa málo len ľudí vrátilo do týchto čias.
Tých tam donaha zvlečú a potom ich predávajú,
nútia ich znášať jarmo, nútia ich v otroctve žiť.
Keď sme už na člnoch prišli až celkom k tomuto hradu,
v ktorom divokých Turkov nesmierna záľaha je,
videli sme tam predávať zajatcov v nemalom počte,
ktorí pozostávali rovnako z mužov i žien.
Maličké dieťa, len dojča, matke odtrhnú od pŕs,
úbohú manželku nútia bez svojho manžela byť.
Manželku odvedú do diaľnej líbyjskej zeme a jeho
do Ázie a drahé detičky neuzrú viac.
Keby si chceli povedať to, čo často sa môže,
„zbohom“ a z milej tváre zobrať si posledný bozk,
zabráni im v tom gétska divá a nečestná banda,
ktorá im hrozbami ústa odtrhne od milých úst.
Zostáva jedine to, že manželka manželov osud
oplakáva a nad jej osudom plače zas muž.
Plačúcich odvádzajú, a hoci po smrti túžia,
hoci ju volajú často, od nich však uteká smrť.
Vidiac takéto veci, sa mnohých ľudí, čo išli
spoločne s nami, zmocnil nesmierne veliký strach.
Čo môžu robiť? Veď odtiaľ sa nemožno v nijakom páde
vrátiť nazad a treba vyskúšať životný lós.”
Isté skupiny hádžu na súčasných Európanov kolektívnu vinu za niektoré historické krivdy, na základe čoho dokonca žiadajú “odškodnenie” alebo chcú, aby sme sa hanbili za našu minulosť a odstraňovali jej pamätníky, ktoré pripomínajú dávnu európsku silu, dravosť a odhodlanie. Rubigallove dielo spolu s obrovským množstvom historických prameňov svedčí o tragédii otroctva, ktoré Európania poznali na vlastnej koži. Pripomíname si to, aby sme nezabudli na bolesť našich predkov a preukázali im úctu za to, že v boji za svoju slobodu, vieru a identitu museli často trpieť. Avšak určite by nebolo správne kvôli tomu rozdúchavať alebo živiť súčasné konflikty a nenávisť, napríklad voči Turkom alebo severoafričanom.
Použitá literatúra:
Pavol RUBIGALL: Opis cesty do Konštantínopolu in Jozef MINÁRIK: Z klenotnice staršieho slovenského písomníctva II. Antológia renesančných a humanistických literárnych textov, Tatran 1985
Titulný obrázok:
Maurský trh s otrokmi, Historie van Barbaryan en des zelfs Zee-Roovers, 1684