Ilustračné foto: E. Chmelár – Z. Čaputová. Kombosnímka: SKsprávy
To, že Zuzana Čaputová v Sobotných dialógoch (7. mája) označila 55% spokojnosť so svojou prácou za „spôsob zjednotenia spoločnosti na hodnotovej báze“, považuje Eduard Chmelár nielen za neskutočné zavádzanie, ale za dôkaz, že „táto žena žije asi v paralelnom vesmíre“.
Takto politický analytik Chmelár glosuje jej vyjadrenia na sociálnej sieti. Odhliadnuc od pochybnosti tohto účelového prieskumu (stačilo by položiť otázku inak a nestačila by sa čudovať), každému priemerne inteligentnému človeku musí byť jasné, že toto nie je dôkaz zjednotenia, ale polarizácie spoločnosti, pri ktorej ona sama nie je súčasťou riešenia, ale problému, dáva veci na pravú mieru.
„Hovorkyňa vlády“
Upozorňuje, že spoločnosť je rozdelená na dve polovice a prezidentka je natoľko arogantná, že nemá ani len záujem pochopiť druhú stranu. O ministrovi vnútra, ktorý sa topí v škandáloch, hovorí, že nemá dôvod mu nedôverovať. Jej prezývka, že sa stala „hovorkyňou vlády“ je úplne opodstatnená, lebo je taká zaujatá, že to nevidí len zaslepený človek.
Chmelár nastavil Čaputovej zrkadlo reálneho odrazu: A ak obhajuje cenzúru, umlčanie kriticky zmýšľajúcich ľudí a vypnutie nepohodlných webov s tým, že vraj „štát má právo stanoviť si rozsah slobody prejavu“, tak treba našu „svetoznámu“ právničku upozorniť na to, že tento rozsah určujú hlavne medzinárodnoprávne dokumenty, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Naše „držiaky na mikrofóny“ sa jej pýtajú na všetko možné, len nie na to, čo je jej úlohou a ústavnou povinnosťou. Chmelára nezaujímajú jej názory na praktické problémy jednotlivých rezortov – jednak na to nemá kompetencie a jednak je tak zúfalo nevzdelaná, že je úplne irelevantné, čo povie, je to neautentické odriekavanie fráz, fatálne poníženie politiky na akúsi predstieranú hru s vlastným režisérom, scenármi a hercami.
Neplní si najdôležitejšiu úlohu
Zjednotenie spoločnosti je jej najdôležitejšou úlohou, v ktorej zlyhala na celej čiare, myslí si. Tam nestačí poukázať na preferencie a povedať, že väčšina stojí za mnou. Do toho sa treba vložiť viac, dôvodí. „Ale toto ona nikdy nechcela, za toto do nej nenaliali peniaze a v tomto voličov nehanebne oklamala“.
Chmelár upozorňuje, že kým v sociálnych otázkach sa lacno predvádza, ako jej leží na srdci osud najzraniteľnejších, v praktickej politike navrhuje extrémne antisociálne riešenia. Nezabúdajme, že to bola práve ona (vyškolená svojím poradcom Ivanom Miklošom), ktorá pôvodne navrhovala okamžité odpojenie od ruského plynu, až kým jej aj taký neoliberál akým bezpochyby je Richard Sulík musel vysvetliť, že by to bola ekonomická samovražda.
Pokrytecká
Spochybňuje výnimku pre Slovensko a propaguje „jednotný európsky postup“, akoby nechápala, že „odpojenie sa od ruského plynu bude znamenať ďalšie ekonomické zaťaženie najslabších vrstiev obyvateľstva“ (Viktor Orbán).
V tom sa dá ľahko identifikovať to odpudzujúce pokrytectvo, ktoré je najcharakteristickejšou vlastnosťou a erbovým znakom Čaputovej politiky nielen v tejto oblasti, analyzuje dôsledky jej postojov.
Preto netreba iba bolestínsky poukazovať na hnev obyvateľstva voči jej osobe, ale už konečne začať poctivo hľadať a pomenovávať jeho príčiny
Až potom sa môžeme pokúsiť odstrániť napätie v spoločnosti,
Eduard Chmelár