Čím viac percent pre Pellegriniho Hlas, tým väčšie sklamanie pre voličov

Už od odchodu “Pelleho jedenástky” zo štruktúr Smeru a založenia strany HLAS – SD, pred približne dvomi rokmi, bolo mnohým zrejmé, že od (pre oligarchov a podnikateľov, ale aj v zmysle koaličného potenciálu a možného maximálneho politického výtlaku) neperspektívneho politického subjektu sa oddelilo takzvané “biznis krídlo”.

Tento naratív používali aj samotní smeráci, ktorí ostali verní Ficovi. Neraz pri označení Pellegriniho a ostatných odídencov hovorili aj ako o zradcoch, liberáloch či sociálnych demokratoch európskeho typu, pre ktorých sú prednejšie kultúrne témy a servilita voči západu, ako “chlebové témy”, týkajúce sa Slovenska a Slovákov. Aj preto si Fico a jeho skupina v Smere začali hovoriť ako “slovenskí sociálni demokrati”, čo neskôr pribudlo aj do ich názvu. Mnoho svojich neúspechov či verejnosťou negatívne vnímaných krokov tak mohli hodiť na vrub Pellegriniho a jeho skupinky.

Smer sa začal formovať ako strana, ktorú zaujímajú aj národné a vlastenecké témy. Po viac ako dvadsiatich rokoch politickej činnosti, neraz nesúcej sa aj v duchu odovzdávania kompetencií štátu do zahraničia, represálií voči názorovým oponentom, štedrom podporovaní dúhových a politických mimovládok a iných káuz, ktoré si pri niekoľkosekundovom zamyslení musí každý z nás zákonite vybaviť. Do akej miery je to reálne precitnutie, či to nie je len póza, respektíve politický kalkul, ktorý po roztrieštení, neúspechu, páde, ale i zániku mnohých subjektov používajúcich národnú a vlasteneckú rétoriku využíva dieru na trhu, nech si odpovie každý čitateľ sám. Toto však nie je témou článku.

Titulná fotografia: TASR