Ilustrační foto: archívna snímka
Emil Stodola (1862 – 1945) bol slovenský politik a právnik, signatár Martinskej deklarácie (1918), ktorou sa Slovensko prihlásilo k spoločnému štátu s Čechmi.
Študoval právo vo Viedni, v Berlíne, Prahe a Budapešti. Od roku 1891 pôsobil ako advokát v Liptovskom Mikuláši. Popri advokátskej praxi sa angažoval aj v slovenskom národnom hnutí.
Presne 22. marca 1862 sa v Liptovskom Mikuláši narodil politik, právnik a publicista Emil Stodola zo známej garbiarskej rodiny Stodolovcov. Bol prvým predsedom Zväzu advokátov na Slovensku.
Emil Stodola od roku 1891 pôsobil ako advokát v Liptovskom Mikuláši. Popri advokátskej praxi sa angažoval aj v slovenskom národnom hnutí. Bol členom SNS, od roku 1895 aj ako člen jej vedenia a zaslúžil sa o to, že strana zanechala politiku volebnej pasivity.
Jeho celoživotné politické angažovanie bolo úzko spojené so Slovenskou národnou stranou (SNS). Často zdôrazňoval jej význam v slovenskom stranícko-politickom priestore, založený na jej kresťanskom, demokratickom a nacionálno-konzervatívnom programe. Napriek tomu však už od počiatkov svojho politického pôsobenia nepatril k nekritickým zástancom línie národniarskeho ideológa Svetozára Hurbana-Vajanského. Presadzoval aktivistický prístup vo voľbách, na volebných mítingoch i vo vnútrostraníckom prostredí.
Od začiatku roku 1918 sa snažil o obnovenie činnosti SNS. Naliehal na vytvorenie Slovenskej národnej rady. Pripravoval zhromaždenie v Martine 30. októbra 1918, kam priniesol aj svoj vlastný návrh Deklarácie, v ktorom zdôraznil obchádzanie občianskych slobôd a nerovnoprávne postavenie slovenského národa v Uhorsku.
V dňoch 30. – 31. októbra 1918 patril v Turčianskom Sv. Martine ku kľúčovým politikom, ktorí vykonali zásadné štátnické rozhodnutia v mene slovenského národa o oddelení sa od uhorského štátu a prihlásení sa k orientácii česko-slovenskej. Predurčovali ho k tomu vedecké, právnické a politické skúsenosti z predchádzajúceho obdobia.
Už pred zvolaním funkcionárov SNS do Turčianskeho Sv. Martina napísal dve verzie deklarácie, z ktorých jednu predložil na rokovanie novozriadenej SNR. Pomerne detailne vymenovávala prípady neuspokojivého slovensko-maďarského spolužitia vo verejnom živote a ich nemožnosť riešenia v rámci vnútornej uhorskej politiky.
Na jeseň 1918 sa usadil v Bratislave a tu aj 28. júna 1945 zomrel. 22.marca si pripomíname 160.rokov od jeho narodenia.
-red1-